tag:blogger.com,1999:blog-50872876418823896652024-03-05T08:41:42.093+01:00chiretas de mariscoRafel Vidaller Tricashttp://www.blogger.com/profile/07229310407146463893noreply@blogger.comBlogger82125tag:blogger.com,1999:blog-5087287641882389665.post-32585385797730588032023-11-04T19:05:00.002+01:002023-11-05T09:42:38.838+01:00Tozetas e mayencas<p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjwna3SSThZaOcIUQNDH5IYIbnt_50gt8RCe2qH0PTzdQKRDXkcxnuZffliSR2LZchDt9FEZBfECTla0Mg9Bub4jOgxhqsxq9mFMhk7pOALx4wcro1GDDCJPVHq1AGHb1mqZprrqUdbGPOxCkTdsifXwAOyfQkg9iK_nnlSKLOo1-g_J1s5TLJ8_gs99SOa/s1024/Corsi_Corsi_-_Black_truffle_Tuber_melanosporum_(Tuber_cibarium_Tartufo_commestibile_Lycoperdon_-_(MeisterDrucke-1401486).jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img alt="Tozeta, trufa, tufera" border="0" data-original-height="1024" data-original-width="556" height="714" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjwna3SSThZaOcIUQNDH5IYIbnt_50gt8RCe2qH0PTzdQKRDXkcxnuZffliSR2LZchDt9FEZBfECTla0Mg9Bub4jOgxhqsxq9mFMhk7pOALx4wcro1GDDCJPVHq1AGHb1mqZprrqUdbGPOxCkTdsifXwAOyfQkg9iK_nnlSKLOo1-g_J1s5TLJ8_gs99SOa/w389-h714/Corsi_Corsi_-_Black_truffle_Tuber_melanosporum_(Tuber_cibarium_Tartufo_commestibile_Lycoperdon_-_(MeisterDrucke-1401486).jpg" title="Tozeta, trufa, tufera" width="389" /></a></div><br /> <!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:TrackMoves/>
<w:TrackFormatting/>
<w:DoNotShowRevisions/>
<w:DoNotPrintRevisions/>
<w:DoNotShowMarkup/>
<w:DoNotShowComments/>
<w:DoNotShowInsertionsAndDeletions/>
<w:DoNotShowPropertyChanges/>
<w:HyphenationZone>21</w:HyphenationZone>
<w:PunctuationKerning/>
<w:ValidateAgainstSchemas/>
<w:SaveIfXMLInvalid>false</w:SaveIfXMLInvalid>
<w:IgnoreMixedContent>false</w:IgnoreMixedContent>
<w:AlwaysShowPlaceholderText>false</w:AlwaysShowPlaceholderText>
<w:DoNotPromoteQF/>
<w:LidThemeOther>ES</w:LidThemeOther>
<w:LidThemeAsian>X-NONE</w:LidThemeAsian>
<w:LidThemeComplexScript>X-NONE</w:LidThemeComplexScript>
<w:Compatibility>
<w:BreakWrappedTables/>
<w:SnapToGridInCell/>
<w:WrapTextWithPunct/>
<w:UseAsianBreakRules/>
<w:DontGrowAutofit/>
<w:SplitPgBreakAndParaMark/>
<w:DontVertAlignCellWithSp/>
<w:DontBreakConstrainedForcedTables/>
<w:DontVertAlignInTxbx/>
<w:Word11KerningPairs/>
<w:CachedColBalance/>
</w:Compatibility>
<m:mathPr>
<m:mathFont m:val="Cambria Math"/>
<m:brkBin m:val="before"/>
<m:brkBinSub m:val="--"/>
<m:smallFrac m:val="off"/>
<m:dispDef/>
<m:lMargin m:val="0"/>
<m:rMargin m:val="0"/>
<m:defJc m:val="centerGroup"/>
<m:wrapIndent m:val="1440"/>
<m:intLim m:val="subSup"/>
<m:naryLim m:val="undOvr"/>
</m:mathPr></w:WordDocument>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml>
<w:LatentStyles DefLockedState="false" DefUnhideWhenUsed="true"
DefSemiHidden="true" DefQFormat="false" DefPriority="99"
LatentStyleCount="267">
<w:LsdException Locked="false" Priority="0" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Normal"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="heading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="35" QFormat="true" Name="caption"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="10" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" Name="Default Paragraph Font"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="11" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtitle"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="22" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Strong"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="20" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="59" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Table Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Placeholder Text"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="No Spacing"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Revision"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="34" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="List Paragraph"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="29" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="30" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="19" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="21" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="31" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="32" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="33" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Book Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="37" Name="Bibliography"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" QFormat="true" Name="TOC Heading"/>
</w:LatentStyles>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 10]>
<style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Tabla normal";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-priority:99;
mso-style-qformat:yes;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
mso-para-margin-top:0cm;
mso-para-margin-right:0cm;
mso-para-margin-bottom:8.0pt;
mso-para-margin-left:35.45pt;
text-align:justify;
text-indent:-35.45pt;
line-height:107%;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:11.0pt;
font-family:"Calibri","sans-serif";
mso-ascii-font-family:Calibri;
mso-ascii-theme-font:minor-latin;
mso-fareast-font-family:"Times New Roman";
mso-fareast-theme-font:minor-fareast;
mso-hansi-font-family:Calibri;
mso-hansi-theme-font:minor-latin;
mso-bidi-font-family:"Times New Roman";
mso-bidi-theme-font:minor-bidi;}
</style>
<![endif]-->
<p></p><p class="MsoNormal" style="margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 35.45pt;"><span style="font-family: arial; font-size: medium;"><span style="line-height: 107%;">S'escurriba por a costera d'o tiempo
o zaguer dezenio d'o sieglo bente, andaba yo por a montaña de Santallestra enta
Aguilar mirando todas as rallas en as que podesen fer niedo as boletas, pos
yera o quefer que tocaba en ixa primabera. En Santallestra, café en a man, eba
charrato sobre as trufas con espiertos d'o lugar, un tema antiparte que yera
forano d'o mío calitre. Con ixa baruca rechiraba rallas e zielos por pistas
forestals dezaga d'alas blanquinegras e foratos propizios. Pistas en as que o
Land Rover amariello se feba más balién que no yo; de cabo cuan pasaba por bel
lugarón meyo espaldato. En o patio d'una casa esboldregata que zereña estió
s'aborguilaban os cuadernos d'a escuela d'os zagals e zagalas que por ixas
escaleras eban corrito dezaga de bel gatichón. Yeran meyo pudrezius por a
umedá; en uno a mayestra eba escrito que a suya choben dueña asobén no podeba
baxar ta escuela por as dos oras de camín que la deseparaban e por as crexitas
d'os barrancos si plebeba. Asobén me biene a ra memoria aquel escrito de
tiempos rezios.</span></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 35.45pt;"><span style="font-family: arial; font-size: medium;"><span style="line-height: 107%;">O caso ye que aquel día tamién trobé por
entre sierras e barrancos bel par de casas poblatas en as que me acullioron de
buena gana. Yo continaba con a baruca d'as trufas, asinas que preguntaba. E sí,
las conoxeban, prou que sí, yeran e son un buen negozio. Manimenos, no siempre
eba sito asinas, antis las clamaban en aquel país "tozetas" porque as
suyas trunfas les feban ideya d'una mata que tamién le'n deziban tozeta. Os
cochins, me deziban, les feban buen aprezio, e os amos ya paraban cuenta de
dixar-los pastar por do sabeban que se'n fan. Dimpués plegoron "es
catalans" e ya las clamoron "trufas". U asinas lo me charroron. </span></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 35.45pt;"><span style="font-family: arial; font-size: medium;"><span style="line-height: 107%;">Preguntín preguntán por a mata d'as
tozetas blincó a trunfa canaria u pataquera, <i>Helianthus tuberosus</i>, y tamién as "maxencas" y
"mayencas", una mena de trufa menos popular que a común, en primeras <i>Tuber brumale</i>, fren a <i>Tuber melanosporum</i> que ye a más
apreziata. En Santallestra defendeban que "maxenca" ye parola d'o
país fren a "maixenca" que serba catalán, pues "no se miraban
asta que ban bení es catalans". Ye una mica cuentraditorio con l'aragonés
ribagorzano, pero asinas lo creyeban. Por Graus son, manimenos,
"mayencas".</span></span></p><p class="MsoNormal" style="margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 35.45pt;"><span style="font-family: arial; font-size: medium;"><span style="line-height: 107%;"></span></span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><span style="font-family: arial; font-size: medium;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh2SpXyjxr3hf3EXlBX4WETzg4179ijfteWh7VfICG_DWH_oIPvCwlvZERgzbZgRNqlTf_DAydC3AvIU4SSGvMEhGV649gu-tZOVM8emVUK5THdLaTEicjUIkjLIQfitIWlkpS6kxcf6aL4GQ7tC0o2u2E-vsFHRrxPJ-ENsE9sgcPXAGOX76gZkQEpeDh2/s1024/Truffe_blanche_d'%C3%A9t%C3%A9_tuber_aestivum.jpg" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="768" data-original-width="1024" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh2SpXyjxr3hf3EXlBX4WETzg4179ijfteWh7VfICG_DWH_oIPvCwlvZERgzbZgRNqlTf_DAydC3AvIU4SSGvMEhGV649gu-tZOVM8emVUK5THdLaTEicjUIkjLIQfitIWlkpS6kxcf6aL4GQ7tC0o2u2E-vsFHRrxPJ-ENsE9sgcPXAGOX76gZkQEpeDh2/s320/Truffe_blanche_d'%C3%A9t%C3%A9_tuber_aestivum.jpg" width="320" /></a></span></div><span style="font-family: arial; font-size: medium;"> "Mayenca" se suposa
adxetibo, trufa mayenca, e asinas le'n dicen en oczitano "maïenque",
en catalán "magenc" e mesmo en o país de Milán, "maggenco",
seguntes Font Quer (1928: 4). <i>Tuber
brumale</i> ye una mica chocante ta una trufa mayenca, pues <i>brumale</i> refiere a ibierno, por o que o
mesmo Font Quer piensa que "sembla mes propio del <i>Tuber aestivum</i>", d'a trufa d'estiu que se fa entre abril e setiembre.
Asinas mesmo en Oczitania, do a <i>T.
brumale</i> ye, entre atros nombres, "ivernenco", como cal.</span><p></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 35.45pt;"><span style="font-family: arial; font-size: medium;"><span style="line-height: 107%;">Si miramos en os biellos testos,
dende o sieglo XIX se da ta l'aragonés os sinonimos de "túfera" e
"túbera" (Peralta, 1836, Borao, 1884: 247), coderens con o dato de
Palmyreno, de 1569, "tubera" (1569: 117). Palmyreno en o suyo <i>Vocabulario del Humanista</i>, diz: "En
el siguiente abecedario el primer vocablo es Castellano, el segundo Valenciano,
Aragonés, o Catalán, el tercero latino", e anota: "Turma de tierra, Tubera".
3 años más tardi, Matthiole endica: "En Latin Tubera: en Arabie, Ramach:
Almamech, Tamer & Kema: en Italien, Tartuffi: en Aleman, Hirtzbrunft: en
Espagna, Turmas de tierra: en François, Truffle." (1572: 328). </span></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 35.45pt;"><span style="font-family: arial; font-size: medium;"><span style="line-height: 107%;">Pardo Asso (1938: 367) tamién mete
"tubera" pero sin tochet, plana; <span> </span>la define como "especie de criadilla de
tierra". Antis, en a mesma plana, trobamos: "Trufa o Triunfa (de <i>túfer</i> por <i>túber</i>, criadilla de tierra), f. Patata"</span></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 35.45pt;"><span style="font-family: arial; font-size: medium;"><span style="line-height: 107%;">Monesma y Puyol, en o Vocabulario de
Aragón de 1922 achusta "túbera" ta Zaragoza e "túfera" ta
Balbastro. (2004: 461, 462). Entremistanto, Pardo Sastrón en Torrezilla d'Alcañiz
escribe: "<i>Tuber cibarium</i> L.-
Patatas de monte. [...] Se estima que son un buen bocado; se venden a 1'50
céntimos los 345 gramos, y hay prácticos en los pueblos próximos que saben
hallarlas y se ganan un buen jornal" (1895:169). En iste caso, se troba un
biache d'ida e torna, dende talmén "túbera" enta "patata" e
de "patata" enta "túbera". A saber-lo.</span></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 35.45pt;"><span style="font-family: arial; font-size: medium;"><span style="line-height: 107%;">Más luen, en o </span><span>Französisches
Etymologisches Wörterbuch (FEW), fan un resumen d'o caso:</span></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 35.45pt;"><span style="font-family: arial; font-size: medium;"><span style="line-height: 107%;">TUBER, "protuberanzia, tumor; tano
en a fusta; tuberclos; trufa" perbibe en as lenguas romanzes nomás en a barián
osco-umbra TUFER, que en forma <i>tufera</i>,
s'atestigua barias begadas. Ísta perdura en logudorés campidanés [de Zerdeña] <i>túvara</i> 'trufa', lombardo piemontés <i>trífola</i> 'trufa', catalán <i>trumfa</i> 'trunfa', aragonés <i>tufera</i> 'trufa', <i>tubera</i>, y en galloromanze. O latín <i>tuber</i> tamién se fa serbir en conesión con TERRA, asinas <i>tuber terrae</i> "ziclamen" en
Plinio, <i>terrae tuber</i> en Petron, [...]
<i>tartuffo</i> 'trufa' [en Italia] [...].
Tamién en galloromanze biben amas barians [...]. Ye ebidén que a parola no ye
orichinaria d'o franzés, ya que no más aparixe en a segunda metá d'o sieglo
XIV. Bede ser una espresión culinaria amprata de l'oczitano. (FEW 13/2: 387).</span></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 35.45pt;"><span style="font-family: arial; font-size: medium;"><span style="line-height: 107%;">Trufas, trunfas, patatas, patacas...
tornando ta Balbastro e a o nuestro tiempo, Mostolay afina más: "Trunfa: 1.
Planta herbácea [...] <i>Solanum tuberosum</i>.
2. Trufa. <i>Tuber brumale</i>. (Aunque la
más común por esta zona es la trufa negra. <i>Tuber
melanosporum</i>. En el Somontano la trufa no era muy apreciada ni conocida,
los cerdos solían comérselas por los encinares cuando los sacaban en piara)".
(2022: 709).</span></span></p><p class="MsoNormal" style="margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 35.45pt;"><span style="font-family: arial; font-size: medium;"><span style="line-height: 107%;"></span></span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><span style="font-family: arial; font-size: medium;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiMQbcpWq-z3pOhiBC6ebB3dI0rexGiaAJ1-RVB-nDPR1AL4Fu0tOgCK44jf8E6MB-4mRWpvO9sLAlFoUD2K07l0Zz2od3JYOYfVSBKF6M1yJ4CiqDJQu79wOPqUXci67-JLAE0Z1KD3KhoiHqk6s1nIwtANNprRzsZj5tha5j1-jV0CfIFSKz-Q9EVXCDS/s901/234_Solanum_tuberosum_L.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="901" data-original-width="600" height="526" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiMQbcpWq-z3pOhiBC6ebB3dI0rexGiaAJ1-RVB-nDPR1AL4Fu0tOgCK44jf8E6MB-4mRWpvO9sLAlFoUD2K07l0Zz2od3JYOYfVSBKF6M1yJ4CiqDJQu79wOPqUXci67-JLAE0Z1KD3KhoiHqk6s1nIwtANNprRzsZj5tha5j1-jV0CfIFSKz-Q9EVXCDS/w350-h526/234_Solanum_tuberosum_L.jpg" width="350" /></a></span></div><span style="font-family: arial; font-size: medium;"><br /> </span><p></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 35.45pt;"><span style="font-family: arial; font-size: medium;"><span style="line-height: 107%;">"Trufa" ye parola oczitana
como ye debandito y como esplica Segura Munguía:</span></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 35.45pt;"><span style="font-family: arial; font-size: medium;"><span style="line-height: 107%;">"<i>t</i></span><i><span style="line-height: 107%;">ū</span></i><i><span style="line-height: 107%;">b</span></i><i><span style="line-height: 107%;">ĕ</span></i><i><span style="line-height: 107%;">r</span></i><span style="line-height: 107%;">, </span><i><span style="line-height: 107%;">ĕ</span></i><i><span style="line-height: 107%;">ris</span></i><span style="line-height: 107%;"> [cf. <i>t</i></span><i><span style="line-height: 107%;">ŭ</span></i><i><span style="line-height: 107%;">m</span></i><i><span style="line-height: 107%;">ĕō</span></i><span style="line-height: 107%;">] Protuberancia, hinchazón, tumor II
excrecencia, nudo (de los árboles) II trufa. Español, trufa, 1766, del oc. ant.
trufa, id. del latín vulgar <i>t</i></span><i><span style="line-height: 107%;">ū</span></i><i><span style="line-height: 107%;">f</span></i><i><span style="line-height: 107%;">ĕ</span></i><i><span style="line-height: 107%;">ra</span></i><span style="line-height: 107%;"> [clásico <i>t</i></span><i><span style="line-height: 107%;">ū</span></i><i><span style="line-height: 107%;">ber</span></i><span style="line-height: 107%;">][vg. <i>tufera</i> <<i>tufer</i>, dial.].
Derivados: protuberancia, tobillo [<i>t</i></span><i><span style="line-height: 107%;">ū</span></i><i><span style="line-height: 107%;">b</span></i><i><span style="line-height: 107%;">ĕ</span></i><i><span style="line-height: 107%;">llum</span></i><span style="line-height: 107%;">] [...] <i>t</i></span><i><span style="line-height: 107%;">ū</span></i><i><span style="line-height: 107%;">berculum</span></i><span style="line-height: 107%;">, <i>t</i></span><i><span style="line-height: 107%;">ū</span></i><i><span style="line-height: 107%;">berosus"</span></i><span style="line-height: 107%;">...
(2013: 798).</span></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 35.45pt;"><span style="font-family: arial; font-size: medium;"><span style="line-height: 107%;">En castellano se decumenta en 1766,
en franzés en 1344 (Robert, 2002) y en aragonés, como "triunfa", ta
ro tuberclo más conoxito, en a <i>Historia
de la Economía Política de Aragón</i> de Ignacio de Asso, en 1798 (1798: 367).
Parello en Pardo Asso: "Trufa o Triunfa (<i>túfer</i> por <i>túber</i>,
criadilla de tierra), f. Patata." (1938: 367). Ixa -i de triunfa me se fa
allena, bel fallo d'orella u trascrizión.</span></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 35.45pt;"><span style="font-family: arial; font-size: medium;"><span style="line-height: 107%;">Asinas mesmo pasa en gascón, de
l'atro costato d'a güega:</span></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 35.45pt;"><span style="font-family: arial; font-size: medium;"><span style="line-height: 107%;"><span> </span>"Truffe: trufe. C'est un des noms de la
pomme de terre. Mais comme la truffe est plus anciennement établie en Aquitaine
que la solanée, il y a lieu de penser que c'est elle qui a donné son nom aux
tubercules."<a href="#_edn1" name="_ednref1" title=""><span class="MsoEndnoteReference"><span><span class="MsoEndnoteReference"><span style="line-height: 107%;">[i]</span></span></span></span></a> Arette,
A. (2005 - 2009: 22). </span></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 35.45pt;"><span style="font-family: arial; font-size: medium;"><span style="line-height: 107%;">Tanto en gascón como en aragonés, una
<i>túfera</i> latina ye plausible que tienga
una eboluzión <i>túfera</i> > <i>tufra</i> > <i>trufa</i>, pues en as dos lenguas son comuns as alcorzaduras d'as
esdruxulas e a metatesis (anque o tema d'as esdruxulas ye más fundo, e astí son
os datos de túbera e túfera).</span></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 35.45pt;"><span style="font-family: arial; font-size: medium;"><span style="line-height: 107%;">Indo dillá, a confusión entre as
trufas u trunfas, bien como fongo d'o chenero <i>Tuber</i>, bien tuberclo de <i>Solanum
tuberosum</i> u <i>Helianthus tuberosum</i>,
se puede beyer en clau de modas e costumbres. Ye bueno parar cuenta, antis, de
que as tres espezies comparten en o suyo nombre zientifico o latín <i>tuber</i>.</span></span></p><p class="MsoNormal" style="margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 35.45pt;"><span style="font-family: arial; font-size: medium;"><span style="line-height: 107%;"></span></span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><span style="font-family: arial; font-size: medium;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgbDscpa5tATLB55ZcGumJbD8NKESwcf-1kYvoEuYy5_Jlk9AK9xSNWJw8UssL2sSwtJXqKe1a_EOSYMyNKyhRjmuwkFIWxw_7Kli0Ym69qgRq48fUUuhpzPQL-_Jf2DusB8ij8U1kWnNwvlO_iAyuERYEiCgS-pxbsOZYlese21jd8949jOYJe64_-yoLu/s1200/Helianthus_tuberosus_7.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1200" data-original-width="731" height="591" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgbDscpa5tATLB55ZcGumJbD8NKESwcf-1kYvoEuYy5_Jlk9AK9xSNWJw8UssL2sSwtJXqKe1a_EOSYMyNKyhRjmuwkFIWxw_7Kli0Ym69qgRq48fUUuhpzPQL-_Jf2DusB8ij8U1kWnNwvlO_iAyuERYEiCgS-pxbsOZYlese21jd8949jOYJe64_-yoLu/w360-h591/Helianthus_tuberosus_7.jpg" width="360" /></a></span></div><span style="font-family: arial; font-size: medium;"><br /> </span><p></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 35.45pt;"><span style="font-family: arial; font-size: medium;"><span style="line-height: 107%;">Como siñala Arette ta o gascón, en o
prenzipie fue o fongo, a trufa, a tozeta, a mayenca, a túbera u a túfera.
Alimento prou apreziato dende as culturas clasicas dica os nuestros días
seguntes mandaban os tiempos, bella begada como protagonista belatra
d'incognito. Gosa reseñar-se siempre como laminería d'as elites, dende os
patrizios romanos dica os compradors que en o sieglo XIX bosaban cuasi meya
pezeta por kilo en Torrezilla d'Alcañiz, u os "catalans" que correban
o Alto Aragón en o sieglo XX. A chen d'o país, manimenos, les ne daba á os
cochins.</span></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 35.45pt;"><span style="font-family: arial; font-size: medium;"><span style="line-height: 107%;">Asinas, entre os sieglos XVII e XVIII
plegó ta Europa dende Norteamerica una trunfa más sustanziosa e fázil de
cultibar que o fongo montesino, a trunfa canaria u pataca, <i>Helianthus tuberosus</i>. Un tuberclo que, sin dembargo, debito a ra
suya riqueza en fibra e inulina preboca incomodas flatulenzias. Asinas charra
d'ella l'aragonés Juan Altamiras en o suyo famoso <i>Nuevo arte de cocina</i> (1758: 140, 141):</span></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 35.45pt;"><span style="font-family: arial; font-size: medium;"><span style="line-height: 107%;">"Criadillas de tierra. Ésta es
una yerba muy regalada, críase como las <u>patatas</u>, debaxo de la tierra...
las <u>patatas</u> se componen del mismo modo; y si comes muchas te advierto,
estarás de tan buen ayre, y tan favorable, que con el ayre que soples puedes
componer embarcación para ir al Papa, sino es que sea tan fuerte, que por
romper las velas sea necessario su reparo, que no se hace a costa de <u>patacas.</u>"</span></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 35.45pt;"><span style="font-family: arial; font-size: medium;"><span style="line-height: 107%;">O subrayato ye mío; charra de
"criadillas de tierra", "patatas" e "patacas",
confundindo en o nominal as tres espezies, pues como siñala Vicky Hayward, <i>Solanum tuberosus</i>, as trunfas, ya yeran
conoxitas en o s. XVII, alportando una zita d'o botanico aragonés Bernardo de
Cienfuegos (2017: 350).</span></span></p><p class="MsoNormal" style="margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 35.45pt;"><span style="font-family: arial; font-size: medium;"><span style="line-height: 107%;"></span></span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><span style="font-family: arial; font-size: medium;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiRonpv_K6wqX0NsFsAdU8hBCq4KrdyrtyktO9oW9pqlwK6Ga8uy1Y0NxMosGtKUPHsF2TGuyplX_JnDPTHdeS9X4R3N2TvWF2RdHJKsFTOQXvKyfX1SzgI-83NLIacohFzMwTsOmbMVCmsKU8VRXjnUrVfn5Km87z7RDiUMbigSyvWDf4rg5OuAyQcamOB/s1182/Topinambur_Helianthus_tuberosus.jpg" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" data-original-height="808" data-original-width="1182" height="219" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiRonpv_K6wqX0NsFsAdU8hBCq4KrdyrtyktO9oW9pqlwK6Ga8uy1Y0NxMosGtKUPHsF2TGuyplX_JnDPTHdeS9X4R3N2TvWF2RdHJKsFTOQXvKyfX1SzgI-83NLIacohFzMwTsOmbMVCmsKU8VRXjnUrVfn5Km87z7RDiUMbigSyvWDf4rg5OuAyQcamOB/s320/Topinambur_Helianthus_tuberosus.jpg" width="320" /></a></span></div><span style="font-family: arial; font-size: medium;">Pero, <i>tempus fugit</i>, a moda d'a trunfa canaria, <i>Helianthus tuberosus</i>, s'esbafó meyato o sieglo XVII cuan Antoine
Parmentier promozionó a trunfa común, <i>Solanum
tuberosum</i>, alimento más calorico, menos flatulento, que ye fama salbó a bida
d'os irlandeses. A nueba espezie americana dende allora ye considerata a reina
d'os tuberclos.</span><p></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 35.45pt;"><span style="font-family: arial; font-size: medium;"><span style="line-height: 107%;">Asinas, en castellano, as "criadillas"
u "turmas de tierra" pasoron a nombrar una u otra espezie dica acabar
en a palabra oczitana "trufa", ta ro fongo, e "pataca" e "patata",
americanismos, ta <i>Helianthus</i> e <i>Solanum</i>. En aragonés, trufa e trunfa
fizon o mesmo recorrito, e agora charramos de trufas, o fongo, trunfas canarias
e trunfas, sin más, respeutibamén. En franzés e italiano pasó asinas tamién, e
o FEW reculle entre atros muitos, "gross truffe" ta ra trunfa canaria
en 1732 u "truffe" ta ra trunfa dende 1689, e ta Italia,
"tartifle" ta ra trunfa canaria en o sieglo XIX, amás de deribatos
como "tufela", "trufella", "tifera" u "tufla".</span></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 35.45pt;"><span style="font-family: arial; font-size: medium;"><span style="line-height: 107%;">E tozeta? Tamién sirbe ta ro fongo e
ta ra trunfa canaria, no ye casoalidá como se ha bisto. Coromines fa benir "toza",
"tozuelo", "tozal" dende un inzierto orichen prerromano
*TAUCIA, 'toza, zoca d'árbol' en o sendito de "obcheto boluminoso",
anque charra más tardi d'a cholla u fogueta en un luengo articlo que, por o que
pertoca a os sinificatos aragoneses, me se fa tozudo, enreligato. Yo, en a mía inabracable
inoranzia, estuque talmén se trobe una relazión entre <i>tuber</i>, <i>tufer</i>, "trufa"
e "tozeta", pues a definizión d'o latín <i>tuber</i>, como ye debandito, ye 'protuberanzia, rinchadura, tumor', relazionatos
con o berbo <i>T</i></span><i><span style="line-height: 107%;">ŭ</span></i><i><span style="line-height: 107%;">m</span></i><i><span style="line-height: 107%;">ĕō</span></i><span style="line-height: 107%;">, -</span><i><span style="line-height: 107%;">ĕ</span></i><span style="line-height: 107%;">re, 'rinchar-se', e iste deribato seguntes Segura
Munguía d'o sanscrito <i>túmrah</i>, 'rezio,
gordo' (op. cit.). D'iste berbo bienen asinas mesmo tumba, tumulo, tumefazión,
tumoroso, tumor, tumulto... Ideyas todas que concuerdan con toza, tozal,
tozuelo, tozudo, tozoludo, toziar... tozeta e, como charramos, trufa e trunfa.
Pero bueno, a etimolochía ye una zienzia difusa e yo no tiengo guaire aguda a
bista.</span></span></p>
<p class="MsoNormal"><span style="font-size: 12pt; line-height: 107%;"> </span></p>
<p class="MsoNormal">Bibliografía.</p><p class="MsoNormal">Todas as fotos son de wikipedia. <br /></p><p class="MsoNormal">Altamiras, Juan (1758) <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Nuevo
arte de cocina, sacado de la escuela de la experiencia economica</i>.
Barcelona, Imprenta de Don Juan de Bezares.</p>
<p class="MsoNormal">Altamiras, Juan. Edizión de Vicky Hayward (2017). <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Nuevo arte de la cocina española</i>.
Barcelona, Ariel.</p>
<p class="MsoNormal">Arette, A. (2005 - 2009) <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Nos
fleurs d'Aquitaine</i>, Monein, Éditions Pyremonde / Princi Negue.</p>
<p class="MsoNormal">Borao, J. (1884) <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Diccionario
de voces aragonesas</i>. Zaragoza, Diputación Provincial.</p>
<p class="MsoNormal"><span class="ouvrage">Éric Birlouez (2020) </span><cite><span face=""Calibri","sans-serif"" style="mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">Petite et grande histoire des légumes</span></cite><span class="ouvrage">, </span><a href="https://fr.wikipedia.org/wiki/%C3%89ditions_Qu%C3%A6" title="Éditions Quæ"><span color="windowtext">Quæ</span></a><span class="ouvrage">,
coll. « Carnets de sciences ».</span></p>
<p class="MsoNormal"><i style="mso-bidi-font-style: normal;">Französisches
Etymologisches Wörterbuch</i> (FEW: https://lecteur-few.atilf.fr/index.php/site/apropos</p>
<p class="MsoNormal">Font Quer, P. (1928) "Les tófones a Catalunya"en <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Agricultura i Ramaderia</i>, any XII, num.
1, pp. 3-4 Barcelona.</p>
<p class="MsoNormal">Matthiole (1572) <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Commentaires
de M Pierre Andre Matthiole Medecin Senois, svr les six livres de Ped
Dioscoride Anazarbeen de la Matiere Medecinale</i>. Lyon, par Gvillavme
Roville.</p>
<p class="MsoNormal">Moneva y Pujol, Juan (2004<i style="mso-bidi-font-style: normal;">) Vocabulario de Aragón</i>. Zaragoza, IFC, PUF, Xordica.</p>
<p class="MsoNormal">Mostolay, Ch. de (2022) <i style="mso-bidi-font-style: normal;">El
Somonanés. Diccionario de voces y expresiones</i>. Madrid, Albama literaria</p>
<p class="MsoNormal">Palmyreno, Lorenço (1569) <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Vocabulario del Humanista</i>. Valencia, Extypographia Petri á Huete. </p>
<p class="MsoNormal">Pardo Asso, J. (1938) <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Nuevo
diccionario etimológico aragonés</i>. Zaragoza, Imprenta del Hogar Pignatelli.</p>
<p class="MsoNormal">Pardo Sastrón, J. (1895) <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Catálogo
ó enumeración de las plantas de Torrecilla de Alcañiz, así espontáneas como
cultivadas</i>. Zaragoza, Tip. de E. Canal y Comp.ª.</p>
<p class="MsoNormal">Peralta, M. (1853 [1836]) <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Ensayo de un diccionario Aragonés-Castellano</i>. Palma de Mallorca,
Pedro José Gelabert.</p>
<p class="MsoNormal">Robert, Paul (2002) <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Le
nouveau Petit Robert</i>, Paris, Dictionnaires Le Robert.</p>
<p class="MsoNormal">Segura Munguía, S. (2013) <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Nuevo diccionario etimológico Latín-Español y de las voces derivadas</i>.
Bilbao, Universidad de Deusto.</p>
<p class="MsoNormal">Vidaller Tricas, R. (2004) <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Libro de as matas e os animals. Dizionario Aragonés d'Espezies Animals
y Bechetals</i>. Zaragoza, Consejo de Protección de la Naturaleza de Aragón.<span style="font-size: 12pt; line-height: 107%;"></span></p>
<p class="MsoNormal"> </p>
<div style="mso-element: endnote-list;"><br clear="all" />
<hr align="left" size="1" width="33%" />
<div id="edn1" style="mso-element: endnote;">
<p class="MsoEndnoteText"><a href="#_ednref1" name="_edn1" style="mso-endnote-id: edn1;" title=""><span class="MsoEndnoteReference"><span style="mso-special-character: footnote;"><span class="MsoEndnoteReference"><span face=""Calibri","sans-serif"" style="font-size: 10pt; line-height: 107%; mso-ansi-language: ES; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: AR-SA; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-language: EN-US; mso-fareast-theme-font: minor-latin; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">[i]</span></span></span></span></a> Ye uno
d'os nombres d'a trunfa. Pero como a trufa ye plegata t'Aquitania antis que a
solanazia, caldrá pensar que ye ella a qui ha dato o suyo nombre a os
tuberclos.</p>
</div>
</div>
Rafel Vidaller Tricashttp://www.blogger.com/profile/07229310407146463893noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5087287641882389665.post-23781383269039609132023-02-13T17:18:00.005+01:002023-02-13T17:18:42.213+01:00Chinebra e os falsos amigos<p><br /> </p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiLsfPOj9rt2xmNlSQSDZX7OQ66Zm3l5r2g5yAldBvQsnSGTarTvUpSWjJTtYeJhFCBzYzY7y8BJtTcz8Z5CZbtiohDYLwlPMRilqEqVzIdviVTnxrVtGO-j3hDQ2cJa4NHWqj-bF0c5UTZZ2C7HPyW84Tk3KXMLHeQ1FqlZBFQ4WqCStSBbWkFOMPHag/s2592/Chinebra%20R%20Vidaller.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1944" data-original-width="2592" height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiLsfPOj9rt2xmNlSQSDZX7OQ66Zm3l5r2g5yAldBvQsnSGTarTvUpSWjJTtYeJhFCBzYzY7y8BJtTcz8Z5CZbtiohDYLwlPMRilqEqVzIdviVTnxrVtGO-j3hDQ2cJa4NHWqj-bF0c5UTZZ2C7HPyW84Tk3KXMLHeQ1FqlZBFQ4WqCStSBbWkFOMPHag/w640-h480/Chinebra%20R%20Vidaller.jpg" width="640" /></a></div><br /><!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:TrackMoves/>
<w:TrackFormatting/>
<w:DoNotShowRevisions/>
<w:DoNotPrintRevisions/>
<w:DoNotShowMarkup/>
<w:DoNotShowComments/>
<w:DoNotShowInsertionsAndDeletions/>
<w:DoNotShowPropertyChanges/>
<w:HyphenationZone>21</w:HyphenationZone>
<w:PunctuationKerning/>
<w:ValidateAgainstSchemas/>
<w:SaveIfXMLInvalid>false</w:SaveIfXMLInvalid>
<w:IgnoreMixedContent>false</w:IgnoreMixedContent>
<w:AlwaysShowPlaceholderText>false</w:AlwaysShowPlaceholderText>
<w:DoNotPromoteQF/>
<w:LidThemeOther>ES</w:LidThemeOther>
<w:LidThemeAsian>X-NONE</w:LidThemeAsian>
<w:LidThemeComplexScript>X-NONE</w:LidThemeComplexScript>
<w:Compatibility>
<w:BreakWrappedTables/>
<w:SnapToGridInCell/>
<w:WrapTextWithPunct/>
<w:UseAsianBreakRules/>
<w:DontGrowAutofit/>
<w:SplitPgBreakAndParaMark/>
<w:DontVertAlignCellWithSp/>
<w:DontBreakConstrainedForcedTables/>
<w:DontVertAlignInTxbx/>
<w:Word11KerningPairs/>
<w:CachedColBalance/>
</w:Compatibility>
<m:mathPr>
<m:mathFont m:val="Cambria Math"/>
<m:brkBin m:val="before"/>
<m:brkBinSub m:val="--"/>
<m:smallFrac m:val="off"/>
<m:dispDef/>
<m:lMargin m:val="0"/>
<m:rMargin m:val="0"/>
<m:defJc m:val="centerGroup"/>
<m:wrapIndent m:val="1440"/>
<m:intLim m:val="subSup"/>
<m:naryLim m:val="undOvr"/>
</m:mathPr></w:WordDocument>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml>
<w:LatentStyles DefLockedState="false" DefUnhideWhenUsed="true"
DefSemiHidden="true" DefQFormat="false" DefPriority="99"
LatentStyleCount="267">
<w:LsdException Locked="false" Priority="0" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Normal"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="heading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="35" QFormat="true" Name="caption"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="10" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" Name="Default Paragraph Font"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="11" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtitle"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="22" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Strong"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="20" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="59" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Table Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Placeholder Text"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="No Spacing"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Revision"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="34" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="List Paragraph"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="29" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="30" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="19" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="21" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="31" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="32" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="33" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Book Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="37" Name="Bibliography"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" QFormat="true" Name="TOC Heading"/>
</w:LatentStyles>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 10]>
<style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Tabla normal";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-priority:99;
mso-style-qformat:yes;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
mso-para-margin-top:0cm;
mso-para-margin-right:0cm;
mso-para-margin-bottom:0cm;
mso-para-margin-left:35.45pt;
mso-para-margin-bottom:.0001pt;
text-align:justify;
text-indent:-35.45pt;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:11.0pt;
font-family:"Calibri","sans-serif";
mso-ascii-font-family:Calibri;
mso-ascii-theme-font:minor-latin;
mso-fareast-font-family:"Times New Roman";
mso-fareast-theme-font:minor-fareast;
mso-hansi-font-family:Calibri;
mso-hansi-theme-font:minor-latin;
mso-bidi-font-family:"Times New Roman";
mso-bidi-theme-font:minor-bidi;}
</style>
<![endif]-->
<p class="MsoNormal" style="line-height: 200%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span style="font-family: arial;">Ye
Chinebra una ziudá bonica que crexe en a ribera d'o laco Lemán, inmenso ibón en
o que fan güega Suiza y Franzia. Se gosa definir como zentro finanziero e
diplomatico mundial, con as siedes d'a Cruz Roya, a segunda d'as Nazions
Unidas, a OIT, a OMS y quemisió de organizazions, amás d'estar entre os diez
zentros prenzipals d'as finanzas globals. Isto ye, chunto a ra mayor entidá solidaria,
a Cruz Roya, son os mayors piratas finanzieros, falsos amigos, pues chuntos minchan
e beben benindo de mundos contrarios.</span></p><span style="font-family: arial;">
</span><p class="MsoNormal" style="line-height: 200%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span style="font-family: arial;">Fendo
una gambada por a ribera d'o laco paré cuenta d'una estatua adedicata a o
integrista asasino Jehan Calvino, á o que le tiengo una manía regular, como se
beyerá. Entre as suyas prodezas estió cremar en a foguera a Miguel Servet, en
ixa mesma ziudá, o 27 d'otubre de 1553. Anque yeran compañers de teolochías e
discusions, o falso Calvino lo fizo benir enta ro suyo cado suizo ta cremar-lo
con a suya obra atada baxo o brazo. O amigo Calvino ta salbar-lo d'o fuego
quereba que le tallasen a capeza, no más que ixo... </span></p><span style="font-family: arial;">
</span><p class="MsoNormal" style="line-height: 200%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span style="font-family: arial;">Cuatro
sieglos más tardi, en un congreso de librepensadors zelebrato en aquel puesto
se dezidió "que en reparazión d'o martirio d'a foguera feito sofrir a
l'inmortal Miguel Servet por o fanatico Calvino, se debante un molimento con a
estatua d'o ilustre mártir, en Champel, en o propio puesto en o que fue cremato
bibo". O conzello d'a ziudá, complize de l'asasino, se negó, anque por
suerte, bels chinebreses de buena fe debantoron a estatua en a bezina Annemase.</span></p><span style="font-family: arial;">
</span><p class="MsoNormal" style="line-height: 200%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span style="font-family: arial;">A
urbe de Chinebra s'esparde por as riberas de laco e ríos e se chunta en o
costau franzés con ixa ziudá gala, Annemase. Astí, a escultora chinebresa
Clotilde Roch fustió un molimento a Servet como cal, en 1908. Pero, en 1942 o
gobierno franzés de Vichy entregó a estatua a os nazis que, se creye, la
fundión ta fer cañons. Os maquis franzeses, por a suya parti, se beye que
metión un cartel que deziba: "A Miguel Servet, primera bictima d'o
faszismo". A estatua se restituyó, una copia una mica más chica, en 1960
por suscrizión popular. Sin dembargo a l'otro costau d'a güega, en Chinebra,
contina o infame omenache a Calvino. A ONU, que campa por aquel lugar, podreba
fer un poder y bulcar-la en aras d'a conoxita neutralidá suiza, d'a etica e d'a
chustizia.</span></p><span style="font-family: arial;">
</span><p class="MsoNormal" style="line-height: 200%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span style="font-family: arial;">Servet,
amás de librepensador, describió a zirculazión pulmonar d'a sangre. Un sieglo
más tardi, en Olanda, Franciscus de le Boë fue famoso tamién por estudiar o
sistema zirculatorio sanguinio, como o nuestro paisano, ixo entre atras muitas imbestigazions
medicals. Asinas mesmo se diz que imbentó una bebida que clamó
"genièvre", a chinebra. Servet y de la Boë podeban aber sito buenos
amigos, pero no fue o caso. Si en ese siu, no abreban siu miaja falsos.</span></p><p class="MsoNormal" style="line-height: 200%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span style="font-family: arial;"> </span></p><p class="MsoNormal" style="line-height: 200%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span style="font-family: arial;"></span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgLDYi5iH_Brf73N59rky0iEKwlensvLH-Q8ClsbPPh2-0-gDGTrFy5qRMXRaQDY-kJ0QE1ROx7Va2Py-Cn6kHeecpJMoob-CruhLJMsOSNHIE9rneVupyhIEVPSG-Mmc-HWK5AZEqs6YhmFk0bVLp11A_wIwqF_dnpfDYci-nfuWaFBKUzv8n48PFpdQ/s1875/Lulos%20de%20chinebro.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1554" data-original-width="1875" height="331" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgLDYi5iH_Brf73N59rky0iEKwlensvLH-Q8ClsbPPh2-0-gDGTrFy5qRMXRaQDY-kJ0QE1ROx7Va2Py-Cn6kHeecpJMoob-CruhLJMsOSNHIE9rneVupyhIEVPSG-Mmc-HWK5AZEqs6YhmFk0bVLp11A_wIwqF_dnpfDYci-nfuWaFBKUzv8n48PFpdQ/w400-h331/Lulos%20de%20chinebro.jpg" width="400" /></a></div><br /> <p></p><span style="font-family: arial;">
</span><p class="MsoNormal" style="line-height: 200%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span style="font-family: arial;">A
chinebra se diz asinas porque ye feita con anís - auguardién - e lulos de
chinebro. Descubierta por un medico, ye normal que'n tienga de propiedaz
medizinas: ye dichestiba, apaña as tripas, como o té de ralla u a camomila.
Amerada con tonica y bel torroco de chelo fa o "pichiflús", testigo transparén
de tantas discusions seudoteolochicas - d'o mundo y d'os ánchels - naxitas dimpués
d'as lifaras zorrerosas en as que cayemos de cabo cuan; o unico martirio d'ixas
barallas puede ser bella resaca traidora, no más. Por a suya parti, Chinebra, a
ziudá, debe o nombre a una radiz zelta que no ha pon de relazión con os
chinebros, son falsos amigos, asinas que feita a gambada por as suyas carreras
e a ribera d'o laco, cuan plegó a ora de minchar nos ne cruzemos enta Franzia
e, dimpués d'a ensalada Zésar e o confit de pato de rigor, me pedí un pichiflús
floxed, con poca chinebra, e luen de Chinebra.</span></p><p class="MsoNormal" style="line-height: 200%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span style="font-family: arial;"> </span></p><p class="MsoNormal" style="line-height: 200%; margin-left: 0cm; text-align: left; text-indent: 1cm;"><span style="font-family: arial;">[ <span style="font-size: x-small;">Publicato en Ronda Somontano, 13/02/2023: </span></span></p><p class="MsoNormal" style="line-height: 200%; margin-left: 0cm; text-align: left; text-indent: 1cm;"><span style="font-family: arial;"><span style="font-size: x-small;">https://rondasomontano.com/revista/180803/chinebra-y-os-falsos-amigos/?fbclid=IwAR0gUPXMCq3Tz6iqfOaVuHkCYXHZMbaFl4MdBs7IANQrizwJcaxfm7F_yac</span> ] <br /></span></p>
<p></p>Rafel Vidaller Tricashttp://www.blogger.com/profile/07229310407146463893noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5087287641882389665.post-84405697487313761272023-01-18T14:55:00.004+01:002023-01-20T17:10:19.696+01:00Susana e os lidios<p></p><p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhVHagtqumFqIGkeL0TnYWfq6LxONXzzPK0iVLx2XydfU4WKGEH7GwJvYl8VBbbmtv8fktKTQ3NYZ9GqrynW2tY-19BMuFcFXcZfNX_dGPe41ekXgW-j2QpPsDCi4xFr3-gwDwtyjz-vTfixYkj7JTNZCCO03mbbHv6PpKRoqmAL_cWuzpelAn-yVm4dA/s1999/A%20dama%20d'os%20Lidios%20Alphonse%20Mucha.webp" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1999" data-original-width="1451" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhVHagtqumFqIGkeL0TnYWfq6LxONXzzPK0iVLx2XydfU4WKGEH7GwJvYl8VBbbmtv8fktKTQ3NYZ9GqrynW2tY-19BMuFcFXcZfNX_dGPe41ekXgW-j2QpPsDCi4xFr3-gwDwtyjz-vTfixYkj7JTNZCCO03mbbHv6PpKRoqmAL_cWuzpelAn-yVm4dA/w464-h640/A%20dama%20d'os%20Lidios%20Alphonse%20Mucha.webp" width="464" /></a></div><p style="text-align: center;">A Dama d'os Lidios Blancos. Alphonse Mucha, 1905</p><p><!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:TrackMoves/>
<w:TrackFormatting/>
<w:DoNotShowRevisions/>
<w:DoNotPrintRevisions/>
<w:DoNotShowMarkup/>
<w:DoNotShowComments/>
<w:DoNotShowInsertionsAndDeletions/>
<w:DoNotShowPropertyChanges/>
<w:HyphenationZone>21</w:HyphenationZone>
<w:PunctuationKerning/>
<w:ValidateAgainstSchemas/>
<w:SaveIfXMLInvalid>false</w:SaveIfXMLInvalid>
<w:IgnoreMixedContent>false</w:IgnoreMixedContent>
<w:AlwaysShowPlaceholderText>false</w:AlwaysShowPlaceholderText>
<w:DoNotPromoteQF/>
<w:LidThemeOther>ES</w:LidThemeOther>
<w:LidThemeAsian>X-NONE</w:LidThemeAsian>
<w:LidThemeComplexScript>X-NONE</w:LidThemeComplexScript>
<w:Compatibility>
<w:BreakWrappedTables/>
<w:SnapToGridInCell/>
<w:WrapTextWithPunct/>
<w:UseAsianBreakRules/>
<w:DontGrowAutofit/>
<w:SplitPgBreakAndParaMark/>
<w:DontVertAlignCellWithSp/>
<w:DontBreakConstrainedForcedTables/>
<w:DontVertAlignInTxbx/>
<w:Word11KerningPairs/>
<w:CachedColBalance/>
</w:Compatibility>
<m:mathPr>
<m:mathFont m:val="Cambria Math"/>
<m:brkBin m:val="before"/>
<m:brkBinSub m:val="--"/>
<m:smallFrac m:val="off"/>
<m:dispDef/>
<m:lMargin m:val="0"/>
<m:rMargin m:val="0"/>
<m:defJc m:val="centerGroup"/>
<m:wrapIndent m:val="1440"/>
<m:intLim m:val="subSup"/>
<m:naryLim m:val="undOvr"/>
</m:mathPr></w:WordDocument>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml>
<w:LatentStyles DefLockedState="false" DefUnhideWhenUsed="true"
DefSemiHidden="true" DefQFormat="false" DefPriority="99"
LatentStyleCount="267">
<w:LsdException Locked="false" Priority="0" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Normal"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="heading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="35" QFormat="true" Name="caption"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="10" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" Name="Default Paragraph Font"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="11" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtitle"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="22" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Strong"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="20" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="59" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Table Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Placeholder Text"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="No Spacing"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Revision"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="34" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="List Paragraph"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="29" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="30" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="19" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="21" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="31" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="32" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="33" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Book Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="37" Name="Bibliography"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" QFormat="true" Name="TOC Heading"/>
</w:LatentStyles>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 10]>
<style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Tabla normal";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-priority:99;
mso-style-qformat:yes;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
mso-para-margin-top:0cm;
mso-para-margin-right:0cm;
mso-para-margin-bottom:0cm;
mso-para-margin-left:35.45pt;
mso-para-margin-bottom:.0001pt;
text-align:justify;
text-indent:-35.45pt;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:11.0pt;
font-family:"Calibri","sans-serif";
mso-ascii-font-family:Calibri;
mso-ascii-theme-font:minor-latin;
mso-fareast-font-family:"Times New Roman";
mso-fareast-theme-font:minor-fareast;
mso-hansi-font-family:Calibri;
mso-hansi-theme-font:minor-latin;
mso-bidi-font-family:"Times New Roman";
mso-bidi-theme-font:minor-bidi;}
</style>
<![endif]-->
</p><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"> </span></p><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;">Os
lidios son flors que han una carga simbolica de bels milenios, balors culturals
bien espardidas en o tiempo y en o espazio. Dende as primeras zibilizazions
d'Anatolia, Grezia, Creta y Echipzio u India dica as tradizions culturals contemporanias,
a suya importanzia ha feito que s'aplique o nombre de 'lidio' a un terzenal
d'espezies bien diferéns, que si al caso han en común a suya oloreta,
apreziata, e os suyos emplegos medizinals e rituals. Dende ixe cabo,
"lidio" ye una categoría de flors ornamentals e rituals que chuntan
belleza e fraganzia. Dintro d'a categoría, cada cultura e tiempo ha un
prototipo concreto de flor. Ye igual que cuan charramos d'o prototipo de
"paxarico" e pensamos en o "gurrión", siendo o primero una 'categoría'
e o segundo una espezie concreta que fa de 'prototipo'. </span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;">Prenzipiando
por Echipto, clamaban <i style="mso-bidi-font-style: normal;">sššn</i> a os
nanúfars d'o Nilo, como o nanúfar azul d'o Nilo (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Nymphaea caerulae</i>), en anglés "lidios d'augua" (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">water lily</i>). Ye una flor con bertuz
sicotropicas; en as representazions se beye cómo s'esnifaba e asinas aparixe en
as referenzias a o dios Ra.</span></p><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"></span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhyjzSesEkuSh0-EQvJMnZxOOJr5oUqFqjImfyDwoxqY-MS6xHHuQ-ZkmjOPW6LxBviqkOwWAkHleYcPesTUWFB4DqMO7BFtDMR3zFuvAUP_UFhHjeMdHMSU22Oln0-Xe3njVqMRYvUdpAaFlZlVeaFGLvLVFUfBPPkpSTSZi2WAyGyU8fO3VTr8GIXxQ/s2164/Maler_der_Grabkammer_des_Nebseni_002.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="2164" data-original-width="1576" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhyjzSesEkuSh0-EQvJMnZxOOJr5oUqFqjImfyDwoxqY-MS6xHHuQ-ZkmjOPW6LxBviqkOwWAkHleYcPesTUWFB4DqMO7BFtDMR3zFuvAUP_UFhHjeMdHMSU22Oln0-Xe3njVqMRYvUdpAaFlZlVeaFGLvLVFUfBPPkpSTSZi2WAyGyU8fO3VTr8GIXxQ/s320/Maler_der_Grabkammer_des_Nebseni_002.jpg" width="233" /></a></div><br /> <p></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Atro nombre más propio ta iste nanúfar azul
d'o Nilo ye o de <i style="mso-bidi-font-style: normal;">nefertem</i>. Amás d'as
cualidaz rituals por meyo d'as suyas sustanzias, yera un simbolo señero pues as
flors d'os nanúfars se tancan e ubren con o día, como o sol, e asinas Nefertem
yera uno d'os dioses d'a cultura echipzia. En o Libro d'os Muertos diz:</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"> </span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;">"Debanta-te
como Nefertem d'o nanúfar azul, enta os caños d'o naso de Ra (o creyador e dios
d'o sol), e surte en l'orizón cada día."</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"> </span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;">"Yo
soi o nanúfar misterioso: resplandezco en a pureza...Abanzo enta os caños d'o
naso de Râ [...] Salbe, Nanúfar, tú que baxo o caráuter d'o dios Nefertem,
t'amuestras!"</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"> </span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;">"Bé-te-me
aquí coronato dios Nefertem porque soi o nanúfar sagrato en o canto d'o naso de
Ra..."</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"> </span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEirXd8lq9klwhfteNEtPTxyxGNEVri9o0h7YlVSSVWE6FHZmI8IRmM1EZXzdqr45XT1NSxIGENRfZ7mVYxDQBdB9MVSugIjy4drCbq679xZFP8Nhug7_t-BTuYkE_g6FVIqthkK6yTaijev5h2wZK0b7Nw2IHxjktKeOgZCMhaPlP_ZtAt0Lw2K7En9KQ/s969/Nefertem.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="969" data-original-width="736" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEirXd8lq9klwhfteNEtPTxyxGNEVri9o0h7YlVSSVWE6FHZmI8IRmM1EZXzdqr45XT1NSxIGENRfZ7mVYxDQBdB9MVSugIjy4drCbq679xZFP8Nhug7_t-BTuYkE_g6FVIqthkK6yTaijev5h2wZK0b7Nw2IHxjktKeOgZCMhaPlP_ZtAt0Lw2K7En9KQ/s320/Nefertem.jpg" width="243" /></a></div><p></p><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: center; text-indent: 1cm;"><span style="font-size: x-small;"><span face=""Arial", "sans-serif"" style="line-height: 150%;">Nefertem, baxo una flor de nanúfar u loto</span></span></p><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"><br /></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;">Siñal
d'a confusión que ya prenzipia entre nanúfars e azuzenas son os tres trozes que
he meso. O primero ye d'una bersión anglesa d'o Libro d'os Muertos, astí biene
como <i style="mso-bidi-font-style: normal;">blue water lily</i>, 'lidio azul
d'augua', isto ye, o nanúfar azul. A segunda ye a traduzión castellana de A.
Laurent (2014: 128) que i mete <i>loto</i>, isto ye 'nanúfar'. A terzera
ye d'a mesma traduzión (p. 303) en o que a mesma referenzia a Nefertem e o naso
de Ra, se traduze como <i>azucena</i>, 'azuzena'.</span></p><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"> </span></p><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: center; text-indent: 1cm;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgHBSK4i0FOTaypV_dtgG4QRckSxLgUXtbUv6USirZM--BpQ9Qbn-pMgiXH3FGdAP0skttpiOixIQHIKHyo5m1jd9tJuIiZKW-9q8YWPiA90fy3gCiqNNexq8gF6AcAWlTkvunKjJJ5-kGn-FMN8a71gZCijKInC-V0Q6x3iWzURcyslXFyDBKM_ri_qg/s1291/Femmes%20pressant%20des%20fleurs%20de%20lys%20pour%20en%20extraire%20l'essence%20dit%20l'extraction%20de%20lirinon%20Louvre.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="879" data-original-width="1291" height="272" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgHBSK4i0FOTaypV_dtgG4QRckSxLgUXtbUv6USirZM--BpQ9Qbn-pMgiXH3FGdAP0skttpiOixIQHIKHyo5m1jd9tJuIiZKW-9q8YWPiA90fy3gCiqNNexq8gF6AcAWlTkvunKjJJ5-kGn-FMN8a71gZCijKInC-V0Q6x3iWzURcyslXFyDBKM_ri_qg/w400-h272/Femmes%20pressant%20des%20fleurs%20de%20lys%20pour%20en%20extraire%20l'essence%20dit%20l'extraction%20de%20lirinon%20Louvre.jpg" width="400" /></a><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"> </span></p><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: center; text-indent: 1cm;"><span style="font-size: x-small;"><span face=""Arial", "sans-serif"" style="line-height: 150%;">Mullers prensando flors d'azuzena. Echipto. Alto, o cheroglifo de l'azuzena</span></span></p><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span style="font-size: x-small;"><span face=""Arial", "sans-serif"" style="line-height: 150%;"> </span></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;">Ixe <i style="mso-bidi-font-style: normal;">sššn</i> dio con o tiempo en as diferéns
luengas a denominazión d'a flor, azuzena, o lidio blanco (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Lilium candidum</i>), e o nombre propio Susana. L'azuzena u azozena se
prozesaba ta tirar-le as suyas aromas, a esenzia <i style="mso-bidi-font-style: normal;">lirinom</i>, e yera tamién una flor ritual. As más famosas azuzenas de
l'antigüedá estuque son as d'o palazio mizenico de Knossos, y entre ellas as d'o
fresco d'o <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Prenzipe d'as azuzenas</i> u
d'os lidios, pintato fa 3.500 años.</span></p><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"> </span></p><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"></span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjGBWH1NcifkczDYoVeuD-U2UBrSBMPCqtuANiWcpAbqzRe00e3ydVZouW4vyba3hwcMKe3TUUrlXGZGSq0M_g9nafaiQsASepmmwFOHGl8sA7EbxfRrMjGoOxOB4o3EM-wxylizphS-i07BaEkMfxyWNhty_7L3fZr1SOA1cdSqDhvmRlC3WnuUo7D6Q/s2720/Knossos_frise2.JPG" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="2720" data-original-width="1792" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjGBWH1NcifkczDYoVeuD-U2UBrSBMPCqtuANiWcpAbqzRe00e3ydVZouW4vyba3hwcMKe3TUUrlXGZGSq0M_g9nafaiQsASepmmwFOHGl8sA7EbxfRrMjGoOxOB4o3EM-wxylizphS-i07BaEkMfxyWNhty_7L3fZr1SOA1cdSqDhvmRlC3WnuUo7D6Q/w422-h640/Knossos_frise2.JPG" width="422" /></a></span></div><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"><br /></span><p></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;">Fa
2600 años, Asurbanipal en Asiria tamién representaba as azuzenas en as suyas
esculturas; antis, Senaquerib paró cuenta de meter lidios azuls (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Iris</i>) en os suyos famosos chardins, como
adorno e ta aguantar o terreno con as suyas benas.</span></p><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"> </span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;">Dende
Asiria blincamos enta Grezia e ta Teofrasto (s. IV-III AEC) que achunta as
azuzenas (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Lilium candidum</i>) con o
narziso: "O narziso u <i style="mso-bidi-font-style: normal;">leírion</i>,
como se clama seguntes as preferenzias de cadagún..." (Teofrasto, 1988:
347). <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Leírion</i> (λείρον) ye o nombre
griego de l'azuzena, de do pasa enta o latín <i style="mso-bidi-font-style: normal;">lilium</i> (se tiene como parola orichinal d'o mediterranio oriental<a href="#_edn1" name="_ednref1" style="mso-endnote-id: edn1;" title=""><span class="MsoEndnoteReference"><span style="mso-special-character: footnote;"><span class="MsoEndnoteReference"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; mso-ansi-language: ES; mso-bidi-language: AR-SA; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-language: EN-US; mso-fareast-theme-font: minor-latin;">[i]</span></span></span></span></a>).
Diz o autor griego que "si ye berdá o que se siente, bi n'ha de color
purpra", isto ye, os martagóns u azuzenas de puerto (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Lilium martagon</i>). Atro nombre griego d'as azuzenas ye krínon
(κρίνος), que iremos beyendo más adebán.</span></p><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"> </span></p><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"></span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhijF2oUjbM72w_ndJx8iGsyfjnvF_l42K11JaXWhV07A_0B8MkmzL0AtT5IvqwehxGsGD4MqgLI4yeC6JdchsLnNBDpkJUSaRCEAIr9uvIb-3YaM8haLwvVHr8qVN5jdIVlJ7kLbRtoMh2rY7NkHHZy-IkKMF7Er_RJAF06HyY8k4K2erkRnzrYNWXUA/s4288/Lilium%20martagon%20Cuezo%20Fandiello%201540%20m.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="2848" data-original-width="4288" height="266" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhijF2oUjbM72w_ndJx8iGsyfjnvF_l42K11JaXWhV07A_0B8MkmzL0AtT5IvqwehxGsGD4MqgLI4yeC6JdchsLnNBDpkJUSaRCEAIr9uvIb-3YaM8haLwvVHr8qVN5jdIVlJ7kLbRtoMh2rY7NkHHZy-IkKMF7Er_RJAF06HyY8k4K2erkRnzrYNWXUA/w400-h266/Lilium%20martagon%20Cuezo%20Fandiello%201540%20m.jpg" width="400" /></a><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"><span style="font-size: x-small;"> </span></span></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"><span style="font-size: x-small;">Lidio martagón</span></span></div><p></p><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: right; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"> </span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;">Dixamos
pasar 3 sieglos más dica Dioscorides (s. I EC). O griego define tamién
l'azuzena u lidio blanco, repite con Teofrasto a suposata esistenzia d'os
martagóns, e nombra a crema feita con azuzenas clamata "d'unos <i style="mso-bidi-font-style: normal;">lirino</i>, e de atros <i style="mso-bidi-font-style: normal;">susino</i>" (en a traduzión de Laguna: Dioscorides, 1555:337), en
a que trobamos as dos etimos d'a flor, a griega e a echipzia.</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;">Contemporanio
de Dioscorides, pero romano, yera Plinio o Biello, en a suya<i style="mso-bidi-font-style: normal;"> Istoria Natural</i> define 4 espezies de
lidios, a primera l'azuzena blanca, d'a que se tira o parfume <i style="mso-bidi-font-style: normal;">lirinon</i>, a segunda a corrotialla (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Convolvulus</i>):</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"> </span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>"yerba [...] crexe en as matigueras: a
flor no en ha pon d'olor ni as anteras amariellas, pero se fa tal aire con
l'azuzena por a suya traza e a suya blancor, que parixe un asayo d'a
naturaleza, que preba de fer l'azuzena [...] Bi ha, asinas mesmo, o lidio royo,
que os griegos claman <i style="mso-bidi-font-style: normal;">crínon</i>; atros
claman a suya flor <i style="mso-bidi-font-style: normal;">cynorrhodon</i>."
(Plinio, 1832 :309 - 311). </span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"> </span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;">O "lidio
royo" ye o martagón debandito, e <i style="mso-bidi-font-style: normal;">crínon</i>
ye o nombre común d'o griego ta l'azuzena, Plinio en iste cabo parixe
embolicar-se. Dimpués charra d'os narzisos, prenzipiando por o que clama
"lidio purpra" (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">purpurea lilia</i>),
o narziso flor de lis (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Narcissus poeticus</i>),
que en griego tamién se conoxeba por o mesmo nombre que os lidios, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">leírion</i> (amás de <i style="mso-bidi-font-style: normal;">narkissos</i>).</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;">O
narziso flor de lis, en benasqués <i style="mso-bidi-font-style: normal;">flló de
llis</i>, ye una bonica flor blanca de corola amariella con o canto royo, prou
aromatica. En a ball de Benás ye costumbre fer ramos en primabera e meter-los
en una charra con augua; asinas, en a casa, fan una oloreta prou agradable. A
suya condizión ye pues equibalén á l'azuzena blanca e por ixo en aragonés le
damos o nombre (franzés) de flor de lis. <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Lis</i>
u <i style="mso-bidi-font-style: normal;">lys</i> biene de <i style="mso-bidi-font-style: normal;">lilium</i>. Os anotadors d'a obra de Plinio (Plinio, 1832: 448) comentan
que no bi ha razón ta que clame purpra a iste narziso, pero recuerdan que un
sieglo antis o tamién romano Virchilio le diz <i style="mso-bidi-font-style: normal;">purpureo narcisso</i>, piensan que por a color<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>d'a corola. </span></p><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"></span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhoLXJnmn4rv0JXxUZWo_JnBujCgOSifTntX-YJSb97xUfJyTZeeLnbsBMM2ofp0vDiCm4nZnZuwZF7Yv0wHnfX2nZ4mRN3MoMQ5JJTJHynL5iIJTmrMoAi3GW0Ug-kEBCsK7gSPEvKa5lJ8zZcfjS_X3j8juE54X1FhzGVlmW5_ib0hS9I3dvGu_TRQQ/s2048/Narcissus%20poeticus.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="2048" data-original-width="1536" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhoLXJnmn4rv0JXxUZWo_JnBujCgOSifTntX-YJSb97xUfJyTZeeLnbsBMM2ofp0vDiCm4nZnZuwZF7Yv0wHnfX2nZ4mRN3MoMQ5JJTJHynL5iIJTmrMoAi3GW0Ug-kEBCsK7gSPEvKa5lJ8zZcfjS_X3j8juE54X1FhzGVlmW5_ib0hS9I3dvGu_TRQQ/w300-h400/Narcissus%20poeticus.jpg" width="300" /></a></div><p></p><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: center; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"><span style="font-size: x-small;"> Narziso flor de lis</span><br /></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"> </span></p><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;">Si
tornamos a blincar un milenio más, cal parar cuenta en os escritos d'os autors musulmans
d'a peninsula iberica. Por exemplo o anonimo d'un asayo botanico estudiato por
Miguel Asín Palacios (1943 / 1998). En el trobamos bellas espezis como "lidios":</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"> </span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;">-
Nanúfar: "Una mena de nanúfar, clamada <i style="mso-bidi-font-style: normal;">lidio</i>
y que ha tres espezies seguntes que a suya flor siga amariella dorata, azul u
roya..." (p. XXIX).</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"> </span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;">-
Lidio u matapollos (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Iris </i>spp.): El <i style="mso-bidi-font-style: normal;">susan asumanyuni</i> ['lidio azul zeleste']...
se clama en romanze, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">lilya</i>... y en a
redolada de Toledo se conoxe como <i style="mso-bidi-font-style: normal;">espata</i>
[...] asinas mesmo se conoxe como "o arco iris", a causa d'as muitas
colors d'a suya flor" (p. 112). Beyemos aquí que <i style="mso-bidi-font-style: normal;">susan</i> e <i style="mso-bidi-font-style: normal;">lilya</i>, os dos
sinonimos con os que he prenzipiato, definen o lidio u matapollos, d'o chenero <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Iris</i>. A <i style="mso-bidi-font-style: normal;">espata</i>, antiparte, ye o gladiolo (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Gladyolus</i>), con o que se fa un aire. </span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"> </span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;">-
Azuzena: "<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Susan</i>: ... en romanze
se clama <i style="mso-bidi-font-style: normal;">córnibon</i>". Asín
Palacios piensa que <i style="mso-bidi-font-style: normal;">córnibon</i> ye una
malfarchadura u grafía erronia d'o griego <i style="mso-bidi-font-style: normal;">krínon</i>
(p. 378).</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"> </span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;">En a
Edá Meya nos trobamos con dos fenomenos cuasi paralelos que ferán esbotar
garonas de tinta prebando d'esplicar o porqué d'os nombres d'os lidios. O
primero se fa ebidén con a publicazión por Isidoro de Sevilla d'as suyas <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Etimolochías</i>. Se busca en os nombres os
sinnificatos primers, o suyo orichen e as suyas balors simbolicas. Se miran as
fuens clasicas, as analochías e se clasifica o mundo seguntes un orden debino.
Seguindo a García Mahiques:</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"> </span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;">"L'orichen
mitico d'os lidios blancos [azuzenas] s'esplica cuan Hercules, encara ninón,
tetaba en o seno de Hera, a suya pior enemiga. Asinas yera, seguntes se
creyeba, a condizión nezesaria ta que Hercules podese adquirir a inmortalidá;
mas ta plegar a isto calió recurrir a una estruzia: Hermes amanó o ninón ta os
peitos de Hera mientras ista dormiba. Cuan a diosa rebelló, lo abentó luen de
sí, pero ya yera prou tardi. A lei que fluyó d'o suyo peito dixó en o zielo una
estela: A Bía Lactia, e as chislas que estioron redamatas en a Tierra sembroron
o blanco lidio. San Isidoro esplica tamién que o nombre d'a flor le'n biene d'a
suya color leitosa, como si se dezise <i style="mso-bidi-font-style: normal;">liclia</i>."
(2014: 415).</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"> </span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;">L'orichen
mitolochico d'a esplicazión ye a fuen en a que mirar a etimolochía más acorde,
de <i style="mso-bidi-font-style: normal;">liclia</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">lilium</i>. E contina:</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"> </span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;">"Asinas
mesmo se diz que Benus, zelosa d'a esplendor d'ista flor, ficó en o zentro os
estambres, e un estilo desinforme, como si fuese un organo secsual de burro [seguntes
escribió o griego Nicandro de Colofón fa 22 sieglos] [...] A desafezión de
Venus enta ista flor ya ye siñal d'o sentiu simbolico que'n ha, ya que o lidio
blanco ye por eszelenzia a flor d'a Castidá, birtú que por tanto s'oposa a
l'amor luxurioso de Benus" (ib. 416).</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"> </span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;">No
ye claro que fuese desafezión sino refirme d'a cualidá fertilizadera propia d'a
diosa, manimenos a intenzión de Benus quedó amagada. O lidio blanco u azuzena será
o simbolo d'a castidá e d'a birchinidá, e ixe simbolo se desembolicará de mil
trazas dende os tiempos meyebals dica os contemporanios. A oloreta lo será d'a
buena fama, pues as obras d'os ombres, igual como os cuerpos, han una
particular color y olor, asinas, d'o corazón puro, d'o bulbo, naxerá o lidio,
añadindo a ra birtú a olor d'a buena fama (ib. 428). A Ilesia abusará d'iste
simbolo que aplicará á carradas de santos e santas, á Cristo, á os suyo pai, á o
Paradiso e, más que más, á ra Birchen; a eszena más común será a de
l'anunziazión da suya preñez misteriosa.</span></p><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"></span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj0zu7EF8ve1h9wjQLX5nv3oblqJL0KBMP65P3AuMlHa1RQE9ny_KK82xUs7bEgoF29aH0JFRcX5wzim5_k4ydFKK7H3zqZyAS1cFI3ZrPRKR6YAJeeIKiYEL79--ulTzZx4wSG8FGIeV0CpWB3FnbPNb-ku_9JyaJ19KdxgJ6dvAAaoT8J15CV46Emxw/s1576/Robert_Campin_006.jpeg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1521" data-original-width="1576" height="386" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj0zu7EF8ve1h9wjQLX5nv3oblqJL0KBMP65P3AuMlHa1RQE9ny_KK82xUs7bEgoF29aH0JFRcX5wzim5_k4ydFKK7H3zqZyAS1cFI3ZrPRKR6YAJeeIKiYEL79--ulTzZx4wSG8FGIeV0CpWB3FnbPNb-ku_9JyaJ19KdxgJ6dvAAaoT8J15CV46Emxw/w400-h386/Robert_Campin_006.jpeg" width="400" /></a></div><p></p><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: center; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"><span style="font-size: x-small;">Anunziazión con una charra d'azuzenas. Robert Campin, 1410</span><br /></span></p><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: right; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"> </span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;">No
siempre será fázil trobar a relazión entre sinnificatos, nombres e simbolos,
como siñala Javier Delgado:</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"> </span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;">"...cualsiquiera
que s'amane onestamén a identificar as plantas representatas en o arte
relichioso meyebal: en l'orichen<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>d'a
suya presenzia están as parolas d'o Biello Testamén, e no siempre será fázil
saber qué parola yera a que millor traduziba l'orichinal ebreu u arameu, ni a
qué plantas reyalmén esisténs en tal puesto y tal epoca referita"
(2001:34).</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"> </span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;">Ixo
ha dato lugar a furas e continas disputas entre lingüistas, relichiosos e
istoriadors. En o caso que nos pertoca se troba un pleito secular en a
deseparazión d'as azuzenas u lidios blancos d'os lidios azuls u matapollos, de <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Lilium</i> e <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Iris</i>. Ta Javier Delgado:</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"> </span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;">"A
simbolochía de l'azuzena e a d'o lidio, relatibas amas á dos á ra secsualidá
femenina, estioron prou diferens. A d'o lidio [<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Iris</i>] teneba más relazión con a fertilidá e l'erotismo encuadrato
en o matrimonio, que con a pureza propiamén dita u a birchinidá, (con a que
cosa teneban que beyer o lidio ni l'azuzena, pero á o que sí se'n alcorzó a
simbolochía más ampla d'ista con o paso d'os años e d'as batallas por a
definizión d'o dogma). Por ixo, tamién, os problemas deribatos de l'emplego
d'una planta u atra en epocas en as que se debatiba, e astí sin duda furamén,
sobre o misterio d'a Encarnazión. Azuzenas u lidios en a eszena de
l'Anunziazión pueden fer parar cuenta d'una postura concreta en o debate
teolochico [...] [D'o] perfume d'os lidios d'as legals esposas fértils, á ra
pudor d'as laszibas arpías y erinias. Pero a fegura d'o lidio, con tot, ye más
zerca d'a imachen erotica, mesmo francamén falica e prebocadera, que a candida
azuzena, y ixo se'n ira imponendo claramén. A unos güellos, prou que sí, que no
se pueden permitir o más menimo desbarre dotrinal. De feito, o lidio lo
trobamos en bels cuadros, amagando o secso d'una Eba rezián trobata en falta,
como o famoso de Hugo van der Goes [s. XV]". (2001: 38).</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"> </span></p><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"></span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgOZbxgX-Co3fNe8MBv-mOtA71y3hPNVZhxsjn9nwRIOPlrFBYpADjYRFLIkcW6LwqXAwP38cgnjPkYwLMmtF37rnAvZK5mJgX9yi8_RGsgMUcqHeQxoltiwyT31jFTGRwmMOuLBBk5ndGliGv2vJDr0QjV4JwY7gRFjI4QV2pQQ9MM1oM9nnke1v4OoA/s1919/Hugo_van_der_Goes_009.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1919" data-original-width="1318" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgOZbxgX-Co3fNe8MBv-mOtA71y3hPNVZhxsjn9nwRIOPlrFBYpADjYRFLIkcW6LwqXAwP38cgnjPkYwLMmtF37rnAvZK5mJgX9yi8_RGsgMUcqHeQxoltiwyT31jFTGRwmMOuLBBk5ndGliGv2vJDr0QjV4JwY7gRFjI4QV2pQQ9MM1oM9nnke1v4OoA/w275-h400/Hugo_van_der_Goes_009.jpg" width="275" /></a></span></div><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"><br /> </span><p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg7ALvIb8D9GrriakkPw_9xxQ5z4_3Rco9WSC9tK1p5qId0zX6KhCfjlsi_yATgez9OAWQjn3Igo6EKiTmnjuD7dhabeKgeCdNhiyGGv4d4F4eukMMtH_RVkskqIVa4OaXQyjqNVXjSYTMGF5ObYG04yfLWRj99hBUcWGquaQRtAtQaEVCEY8bBEd-hKw/s783/flors%20nazimiento%20detalle.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="600" data-original-width="783" height="306" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg7ALvIb8D9GrriakkPw_9xxQ5z4_3Rco9WSC9tK1p5qId0zX6KhCfjlsi_yATgez9OAWQjn3Igo6EKiTmnjuD7dhabeKgeCdNhiyGGv4d4F4eukMMtH_RVkskqIVa4OaXQyjqNVXjSYTMGF5ObYG04yfLWRj99hBUcWGquaQRtAtQaEVCEY8bBEd-hKw/w400-h306/flors%20nazimiento%20detalle.jpg" width="400" /></a></div><p></p><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: center; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"><span style="font-size: x-small;">Dos obras de Hugo van der Goes (s. XV), en a primera Eba s'amaga con un lidio, en a segunda, un detalle d'a naxedura de Chesús, azuzenas royas con lidios, palometas (<i>Aquilegia</i>), brioletas (<i>Viola</i>) e crisantemos royos parixen traduzir que o pintor no gosaba prenunziase sobre os sinnos florals en un cuadro tan delicato, u por cuentra, que sabeba bien qué guiso simbolico yera parando.</span></span></p><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: center; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"><span style="font-size: x-small;"> </span><br /></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;">En
istas, a monarquía franca dezidió emplegar a, dende allora, famosa "flor
de lis". Trigando un biello simbolo floral - anque bi ha autors que esfienden que no'n ye mica una flor - paralelo e concurrén con o de l'azuzena.
Un simbolo, a flor de lis - sinnificán - que se desepara d'o suyo sinnificato
orichinal, bella flor, una azuzena, un lidio, ya no se sabe, e se redefine
seguntes a imachen d'os reis que se quiere amostrar. Como diz Pastoureau:</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"> </span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;">"A
más gran parti d'os autors que han disertato sobre os orichens plasticos d'a
flor de lis son d'alcuerdo que no'n han guaire relazión con l'azuzena, pero
diberchen sobre si ye un lidio, una chinestra, o nanúfar u bella allaga preta;
u bien, ipotesis más estrabagáns - si en ye un tridén, una punda de sayeta, un
astral, mesmo un palomo u un sol. Son, creigo, debates sin suco, anque aigan
ocupato á os eruditos durante luengos dezenios. O esenzial ye parar cuenta que
se trata d'una fegura estilizata, bella flor u motiu bechetal, e que ista
fegura ha sito emplegata como tema ornamental u como atrebuto emblematico en
numbrosas soziedaz. Asinas, la trobamos igual sobre zelindros mesotopamicos,
baxorreliebes echipzios, puchers mizenicos, que sobre monedas galas, telas
sasanidas, bestius amerindios u en os "escudos" chaponeses. Por
cuentra, a sinnificazión simbolica d'ista flor difiere entre as culturas. Igual
ye simbolo de pureza u de birchinidá, que una fegura fértil e nutritiba u bien
una insignia de poder e soberanía. Tres dimensions simbolicas que fusionoron en
a flor de lis meyebal as cualidaz birchinal, fecundanta e soberana."
(2004: 111).</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"> </span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhf0GFsF8hAK2D3DiusEpksN-_iQpbAhJvNvLfaMs1wanNvJrSC6Ahojh5ugpPqjzQiOyk6Rm_DDSrXYqxhld5e_jG1QAzc6387xxhV-RqBpgC3fbhBWiyAztzTrNjTWVt1oVEeNBMBIVTJUoR5BRJ6C8p5grfac997m0oYdECfxt43TK6U8EC7GVObkw/s1084/clovis-fleur-de-lys.jpeg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1084" data-original-width="750" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhf0GFsF8hAK2D3DiusEpksN-_iQpbAhJvNvLfaMs1wanNvJrSC6Ahojh5ugpPqjzQiOyk6Rm_DDSrXYqxhld5e_jG1QAzc6387xxhV-RqBpgC3fbhBWiyAztzTrNjTWVt1oVEeNBMBIVTJUoR5BRJ6C8p5grfac997m0oYdECfxt43TK6U8EC7GVObkw/s320/clovis-fleur-de-lys.jpeg" width="221" /></a></div><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"><span style="font-size: x-small;"></span></span><p></p><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: center; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"><span style="font-size: x-small;">O rei Clovis e a flor de lis</span></span><br /></p><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;">Ta
Pastoureau mirar de determinar qué espezie natural representa a flor de lis ye
como charrar d'o secso d'os ánchels. A yo, manimenos sí que me intresa. </span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;">A
monarquía franca, que ye a que metió de moda a flor de lis, emplegó o simbolo
d'una flor que ya feban serbir os suyos debampasatos e lo chustificó con a
simbolochía cristiana d'a birchinidá. Un simbolo, primero en un siello reyal,
sin de colors, que en o sieglo XIII se concreta como flors doratas sobre fundo azul,
no blanca birchinal. Ixe dorato s'ha gosato identificar con <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Iris pseudoacorus</i>, un lidio amariello u,
como dezimos por Salas, un "matapollos amarillo". Antiparte, se chugó
con tres flors de lis, adibindo cualidaz relichiosas como as tres bertuz u a
Trinidá. Tamién como simbolo charraire, d'os reis <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Louis</i> (VI e VII, en o sieglo XII) por meyo d'a flor de <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Lis</i>. Achunta o sinnificato de soberanía
"que fan serbir dende fa muito tiempo a mayor parti d'os reis
d'Ozidén" (Ib.: 115), con o simbolo mariano, d'a Birchen.</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;">D'entre
as leyendas sobre l'orichen d'a flor de lis, a yo me fa goi una en espezial, a
d'a batalla de Vouillé, en l'año 507. Diz que o exerzito de rei franco Clodis
fue empentato por os bisigodos d'Alarico II enta ras marismas d'o riu Vienne.
Una zierba cruzó o riu por un rasal en o que'n eba muitos de lidios cualas benas
aduyaban á estabilizar as riberas e as marismas, marcando un terreno estable.
Aprobeitoron o siñal ta cruzar e redotar a os bisigodos. Como simbolo d'aquella
bitoria Clovis adotó a flor como emblema. Me cuaca porque os lidios plantatos
en os chardins asirios ya aguantaban o terreno, e ye o mesmo que se fa en os
semontanos dende siempre, meter "matapollos" en os marguinazos ta que
no s'esbalzen. U en o teito d'as casetas en o mon, como a de Pedromur en Salas
Altas (en facebook bi ha una foto bien bonica, de Pili Lisa).</span></p><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"> </span></p><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"></span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh8gezeH6k8uU_nxgcdn-ObhIR-RAHAADqveW-HMxtvQS6N9vuJnGb7cJe5-QVd7n9TsLAQ4YCtcKtTt5c4uwnS3qI5T8ZuaNGVCO1JpVkI_UAZtFTCIfXWfkFNIkqR_81jLf8BcL21ljRt1Qpox_GlVYS2ocYN5tr37vUMzWLlf-d80G8r4txvJz-zMw/s709/Sin%20t%C3%ADtulo-2.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="709" data-original-width="625" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh8gezeH6k8uU_nxgcdn-ObhIR-RAHAADqveW-HMxtvQS6N9vuJnGb7cJe5-QVd7n9TsLAQ4YCtcKtTt5c4uwnS3qI5T8ZuaNGVCO1JpVkI_UAZtFTCIfXWfkFNIkqR_81jLf8BcL21ljRt1Qpox_GlVYS2ocYN5tr37vUMzWLlf-d80G8r4txvJz-zMw/s320/Sin%20t%C3%ADtulo-2.jpg" width="282" /></a></div><br /> <p></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;">O
trafuque entre <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Lilium</i> e <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Iris</i>, que creigo o más zentrato en o
debate d'a flor de lis, se puede mirar de aclarar bel poco, sin a intenzión de
sacar treslau. Bi ha artesanos que tenioron o detalle de fer representazions
entre o simbolico e o naturalista. D'as que he trobato, una bien endicatiba ye
una cuiraza punica trobada en Túnez e, segunrtes os espiertos, fustiata en o
sur d'Italia, entre os sieglos III e II AEC. Ye en o Museu Nazional d'o Bardo
en Túnez. Se beye una flor de lis con o que puede ser o bulbo d'a mata, o tallo
con fuellas, dos sepalos, dos petalos, dos estambres con 6 anteras, más un
elemento zentral dreito en o meyo. Se puede contimparar con a pintura d'una
azuzena de Carl Gruber (s. XIX). As azuzenas han 6 tepalos (sepalos e petalos
iguals en traza e color), os 3 superiors complementarios con os 3 inferiors. As
bractias d'o tallo solitarias, aplicatas; 6 estambres d'os que destacan as 6
anteras e un estilo que sobrepuya a flor, "estilo desinforme, como si
fuese un organo secsual de burro", obra suposata de Benus, a diosa de
l'amor e a fertilidá como ye debandito. A fegura de l'orfebre punico destaca
ixe estilo benusiano, as 6 anteras, os tepalos en dos pisos, as bractias d'o
tallo e l'asprura d'o bulbo, caldrá pensar pues que ye una azuzena. Antiparte,
o detalle d'as anteras se repite en muitos blasons, como en o escudo de
Florenzia.</span></p><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"></span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjvapUW5guAD4WQftlxzGHErmYqeRRMIAoBD0_oN3LTopEb7rEnu72H8z28dHQQK6T6JlzEmiCWqOnyCpfUqSWLgX1cg72SEarRkqHRO82po2vk7x8jvgZFBCtMqe8sXszBDFo4M0fsu2cg9IEQTlt3KouiWeX_uqQzsUaaUZ_r6cBji4xeQyuCCuoPOg/s4344/Punic_gilded_bronze_cuirass_AvL.JPG" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4344" data-original-width="3333" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjvapUW5guAD4WQftlxzGHErmYqeRRMIAoBD0_oN3LTopEb7rEnu72H8z28dHQQK6T6JlzEmiCWqOnyCpfUqSWLgX1cg72SEarRkqHRO82po2vk7x8jvgZFBCtMqe8sXszBDFo4M0fsu2cg9IEQTlt3KouiWeX_uqQzsUaaUZ_r6cBji4xeQyuCCuoPOg/w308-h400/Punic_gilded_bronze_cuirass_AvL.JPG" width="308" /></a></div><br /> <div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgaABxKZJkTm4jwXgsgvNOsNRRU23LKoVdNWtHzSPYqjLw5iDafPBRV6ixsQPEmcyOmM0EmSr2JKj5GwXiUNadEL3he4U6s-GRGGY0viJM3m4UQPysw2RaL1aM-MoakbTEELOi_E52fdmpRr78laLEdM_EJ4MgzgdYSfOMsG2dUxageNcguqjEjkt0VQQ/s2000/Carl_Gruber_-_Wei%C3%9Fe_Lilie.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="2000" data-original-width="1357" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgaABxKZJkTm4jwXgsgvNOsNRRU23LKoVdNWtHzSPYqjLw5iDafPBRV6ixsQPEmcyOmM0EmSr2JKj5GwXiUNadEL3he4U6s-GRGGY0viJM3m4UQPysw2RaL1aM-MoakbTEELOi_E52fdmpRr78laLEdM_EJ4MgzgdYSfOMsG2dUxageNcguqjEjkt0VQQ/w271-h400/Carl_Gruber_-_Wei%C3%9Fe_Lilie.jpg" width="271" /></a></div><p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg_HASuoouMtGv1v9vIzJDuNjRs2c0XWqnSpcBDjfnsC5pcph2ptp1A_YFAMc324YqcZCg91k-yE9dg99OSPdNlEsnTmJ2RrlLs6KAt56FdM5JsoEvDadhMSd7bw4TRF4m4kGompeT4bwRTyt36ACLnkLzZGaBbaByzq7lOrAG83n3i0o3-SG-ejvv3cA/s1961/Punic_gilded_bronze_cuirass_AvL_-_flowers_detail%20Bardo%20National%20Museo.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1325" data-original-width="1961" height="270" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg_HASuoouMtGv1v9vIzJDuNjRs2c0XWqnSpcBDjfnsC5pcph2ptp1A_YFAMc324YqcZCg91k-yE9dg99OSPdNlEsnTmJ2RrlLs6KAt56FdM5JsoEvDadhMSd7bw4TRF4m4kGompeT4bwRTyt36ACLnkLzZGaBbaByzq7lOrAG83n3i0o3-SG-ejvv3cA/w400-h270/Punic_gilded_bronze_cuirass_AvL_-_flowers_detail%20Bardo%20National%20Museo.JPG" width="400" /></a></div><br /><p></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;">Pero
ixo estió fa 23 sieglos e a monarquía franca ye meyabal. Viollet-le-Duc, por
exemplo, en o sieglo XIX preba d'esplicar a flor de lis dende o lidio: </span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;">"Si
presentamos ista flor [un lidio, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Iris</i>]
mirando de regularizar as suyas partis, obtenemos a fegura 10. As seis
dibisions d'a corola son beyibles en AA, BB, CC. Dos d'as tiras petaloides son
aparéns en D, a terzera cal que se trobe en o exe d'a flor. A espata ye en a E.
Dende ista fegura á l'ornamén conoxito baxo o nombre de <i style="mso-bidi-font-style: normal;">flor de lis,</i> no'n ba guaire" (1814-1879, t. 5: 498).</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"> </span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh0V84JTFicLvMIkJcoFJSXWvbVFetXfvXGl9VF_BFxaqwrYJXxZUavFxKmdfYBfNmS4tHeF2pcUzp-qwZYphwEcwz8msEvln4UD1IzPTwaEPa3mcb66Vl3QHsH_ns1g3fmCNkB0RIBRC_-vi82M4Cig4MCQ8txLH_X28D058qe0RFpMFtsJp9fV5odtg/s632/Fleur.iris.2.png" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="510" data-original-width="632" height="323" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh0V84JTFicLvMIkJcoFJSXWvbVFetXfvXGl9VF_BFxaqwrYJXxZUavFxKmdfYBfNmS4tHeF2pcUzp-qwZYphwEcwz8msEvln4UD1IzPTwaEPa3mcb66Vl3QHsH_ns1g3fmCNkB0RIBRC_-vi82M4Cig4MCQ8txLH_X28D058qe0RFpMFtsJp9fV5odtg/w400-h323/Fleur.iris.2.png" width="400" /></a></div><br /><p></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;">Por
zierto, en o sieglo XI o rei Garzía III de Pamplona, cazando turcazos con
falcón se metió en una espelunga e trobó una imachen d'a Birchen con un terrizo
d'azuzenas; dezidió fundar un monesterio, Sta. Mª la Real de Nájera e una d'as
primeras ordens que se conoxen, a Orden d'o Terrizo u d'a Charra, clamata
asinas por o rezipién d'as azuzenas que, en iste caso sí, son representatas
claramén. Más tardi, en 1413, dimpués d'o sitio de Balaguer, Fernando I d'Aragón
nombró caballers d'o terrizo a güeitanta caballers. </span></p><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"></span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEit8LtoE0mydfDe7JgsAocHeyoKldeoPCJvpaQZ_E7ABT_dZdAfPSuvb2Yl885IlXKvPC-qXZmcH8kSVz6jXuoivhTXzFIcJpj3ccRUroaKk1zODmCW2xO4DlDSCoThr9esSH0Cge79jdRTULuE6mQfI-cn4LqdNI8jy9IzaWPCB2TxhVF8jeWRC-0Xgw/s999/Antwerpen_drachenorden.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="661" data-original-width="999" height="212" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEit8LtoE0mydfDe7JgsAocHeyoKldeoPCJvpaQZ_E7ABT_dZdAfPSuvb2Yl885IlXKvPC-qXZmcH8kSVz6jXuoivhTXzFIcJpj3ccRUroaKk1zODmCW2xO4DlDSCoThr9esSH0Cge79jdRTULuE6mQfI-cn4LqdNI8jy9IzaWPCB2TxhVF8jeWRC-0Xgw/s320/Antwerpen_drachenorden.jpg" width="320" /></a></div><p></p><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: center; text-indent: 1cm;"><span style="font-size: x-small;"><span face=""Arial", "sans-serif"" style="line-height: 150%;">Orden d'o Terrizo u a Charreta<br /> </span></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;">Continando
con as azuzenas, naxen en un tallo reuto como un tochet que ha resultato una
parti importán d'a suya iconografía e simbolismo. En a monarquía franca o zetro
- simbolo d'o poder, de soberanía - "flordelisato", por emplegar un
neolochismo franzés, un zetro rematato en una flor de lis, ye siñal reyal dende
o sieglo IX. Curioso ye o de Napolión I, rematato con una miniatura d'un rei en
o suyo trono que soxeta un chiquet zetro flordelisato.</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;">Ixe
tocho d'azuzenas se troba en as representazions de Chusé, o pai de Cristo,
trasformato dende una fértil branca d'almendrera biblica en inozén tallo por
reinterpretazions teolochicas. E tamién, entre os muitos santos, ye atributo d'o
portugués Antonio de Padua. Por ixo, sin salir de Salas, a ra fusta con as
flors que surte d'a chunga u pitera (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Agave
americana</i>), de bels metros d'altaria, le'n dizen <i style="mso-bidi-font-style: normal;">bara de san José</i>. En Chabierregai, más finos, a <i style="mso-bidi-font-style: normal;">bara de san José</i> ye l'alfaña u changuil (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Ligustrum vulgaris</i>), e no s'esbarran
guaire, porque as suyas flors, en primabera, son as de millor oloreta
d'aquellos mons. De feito, en a bal de Mangueta á o changuil lo claman <i style="mso-bidi-font-style: normal;">jazmín</i> (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Jasminum</i>, 'chasmín', y en Biescas tiengo sentiu ta o chasmín
montesino, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">azuzena</i> montesina). Antiparte,
o termino de <i style="mso-bidi-font-style: normal;">bara de san Antonio</i>, ye
reseñato ta l'azuzena mesma, que en Ansils sentí como <i style="mso-bidi-font-style: normal;">palma de san Chusé</i>. Tot ye un embolique de nombres, sinnificatos e
matas.</span></p><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"> </span></p><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"></span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjIovJejejNp-7iW5xZBqeKJOOVNqVN0H5dXfSCsL2dgfus0tkoUjZvEQyw6ob0dHxtO3WA-K9jYRnImo--7bNP7Ohh3RfXxlzwIZSxF2C8IsfJ8Tq8FDDBV5hexSsmTiGONFAqeOuCOkf02jO_AAgNzdX7cLLUPWoOggeWXxzs9-3m3vi9lJJ4sFKp2Q/s1713/Anuniaci%C3%B3n%20Jaume%20Ba%C3%A7%C3%B3%201411%201461%20GVA%20Museo%20de%20Bellas%20Artes%20de%20Valencia.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1713" data-original-width="1713" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjIovJejejNp-7iW5xZBqeKJOOVNqVN0H5dXfSCsL2dgfus0tkoUjZvEQyw6ob0dHxtO3WA-K9jYRnImo--7bNP7Ohh3RfXxlzwIZSxF2C8IsfJ8Tq8FDDBV5hexSsmTiGONFAqeOuCOkf02jO_AAgNzdX7cLLUPWoOggeWXxzs9-3m3vi9lJJ4sFKp2Q/s320/Anuniaci%C3%B3n%20Jaume%20Ba%C3%A7%C3%B3%201411%201461%20GVA%20Museo%20de%20Bellas%20Artes%20de%20Valencia.jpg" width="320" /></a></div><br /> <p></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;">L'azuzena
u lidio blanco, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Lilium candidum</i>, como
ye debandito, ye flor forana común en chardins; d'o mesmo chenero medran en
istas redoladas dos espezies más, o martagón u azuzena de puerto (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Lilium martagon</i>) e o endemico martagón
amariello u azuzena amariella (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Lilium
pyrenaicum</i>), tamién conoxito como lidio montesino.</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;">Os
lidios azuls e amariellos, d'o chenero<i style="mso-bidi-font-style: normal;">
Iris,</i> por o Semontano Sobrarbe, Ribagorza e Sobrarbe son matapollos, sin que
tienga sisquiera sospeita de l'orichen d'o nombre.</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;">Como
se beye, o tema d'os lidios e as azuzenas ha dato muito d'escribir sieglo par
d'otro; en iste testo no más se'n ha prebato d'esbrusar-lo una miqueta.</span></p><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"> </span></p><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"></span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjU_3Gnp-05SvH3xnJLauJjUp5uyyxj1Vdcq4HmtzPhXBOhfNw8-EvyiDZesaiDdCxPYT9E9UNixf2J4TmJNHHJLLJPXWrZoxHEK2sSB9IEEorEQU5TwWUPHrNr_NQIR9FwiZILtmNi-kcFCwZX5QU0dvAk6QTAQKarl3NOYQqGPmPE3x7jNYhjTKWpnQ/s4288/Lilium%20pyrenaicum.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="2848" data-original-width="4288" height="266" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjU_3Gnp-05SvH3xnJLauJjUp5uyyxj1Vdcq4HmtzPhXBOhfNw8-EvyiDZesaiDdCxPYT9E9UNixf2J4TmJNHHJLLJPXWrZoxHEK2sSB9IEEorEQU5TwWUPHrNr_NQIR9FwiZILtmNi-kcFCwZX5QU0dvAk6QTAQKarl3NOYQqGPmPE3x7jNYhjTKWpnQ/w400-h266/Lilium%20pyrenaicum.jpg" width="400" /></a></div><p></p><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: center; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"><span style="font-size: x-small;"> Azuzena amariella</span></span></p><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"> </span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: x-small; line-height: 150%;">Asín
Palacios, M. (1998 (1943)) <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Glosario de
voces romances registradas por un botánico anónimo hispano-musulmán (siglos
XI-XII)</i>. Zaragoza, IFC, UNIZAR.</span></p><span style="font-size: x-small;">
</span><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: x-small; line-height: 150%;">Chantraine,
P. (1968) <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Dictionnaire étymologique de la
Lange Grecque. Histoire des mots</i>. T. I. Paris, Éditions Klincksieck.</span></p><span style="font-size: x-small;">
</span><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: x-small; line-height: 150%;">Corriente,
F. (1999) <i>Diccionario de arabismos y voces afines en iberorromance</i>. Madrid,
Gredos.</span></p><span style="font-size: x-small;">
</span><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: x-small; line-height: 150%;">Delgado,
Javier (2001) <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Jardín cerrado. Flora
escondida en la colegiata de Santa María de Borja</i>. Zaragoza, Centro de
Estudios Borjanos, IFC.</span></p><span style="font-size: x-small;">
</span><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: x-small; line-height: 150%;">Dioscórides,
P (1555) <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Pedacio Dioscorides Anazarbeo,
Acerca de la materia medicinal y de los venenos mortiferos, Traduzido de lengua
Griega en la vulgar castellana & illustrado con claras y substanciales
Annotationes, y con las figuras de innumerables plantas exquisitas y raras, por
el Doctor Andrés de Laguna, Médico de Iulio III. Pont. Max</i>. Amberes, en
casa de Iuan Latio</span></p><span style="font-size: x-small;">
</span><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: x-small; line-height: 150%;">García
Mahiques, R. (2014) <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Flora emblemática.
Aproximación descriptiva del código icónico</i>. USA, Microform
Edition©ProQuest LLC.</span></p><span style="font-size: x-small;">
</span><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: x-small; line-height: 150%;">Gómez,
S.M.V (2009) Espacio<i style="mso-bidi-font-style: normal;">, Símbolo y Ritual en
la Arquitectura Paisajista Neoasiria. XII Jornadas, Interescuelas/Departamentos
de Historia. Departamento de Historia, Facultad de Humanidades y Centro
Regional de Bariloche</i>. San Carlos de Bariloche, Universidad Nacional de
Comahue</span></p><span style="font-size: x-small;">
</span><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: x-small; line-height: 150%;">Laurent,
A. (2014) <i style="mso-bidi-font-style: normal;">El libro egipcio de los muertos</i>.
ePub r1.0
http://www.archivodelafrontera.com/wp-content/uploads/2016/01/AN%C3%93NIMO-El-Libro-Egipcio-de-los-Muertos-1.pdf</span></p><span style="font-size: x-small;">
</span><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: x-small; line-height: 150%;">Pastoureau,
M. (2004) <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Une histoire du Moyen Âge
occidental</i>, Paris, Éditions du Seuil</span></p><span style="font-size: x-small;">
</span><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: x-small; line-height: 150%;">Plinio
(1832) <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Histoire naturelle de Pline.
Traduction nouvelle par M. Ajasson de Grandsagne</i>, Paris, C.L.F. Panckoucke.</span></p><span style="font-size: x-small;">
</span><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: x-small; line-height: 150%;">Teofrasto
(1988) <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Historia de las plantas</i>.
Madrid, Gredos</span></p><span style="font-size: x-small;">
</span><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: x-small; line-height: 150%;">Viollet-le-Duc
(1854 - 1868) <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Dictionnaire raisonné de
l'arquitecture française du XIe au XVIe siécle</i>. Paris, Veuve A. Morel et
Compagnie, Éditeurs</span></p>
<div style="mso-element: endnote-list;"><br clear="all" />
<hr align="left" size="1" width="33%" />
<div id="edn1" style="mso-element: endnote;">
<p class="MsoEndnoteText"><a href="#_ednref1" name="_edn1" style="mso-endnote-id: edn1;" title=""><span class="MsoEndnoteReference"><span style="mso-special-character: footnote;"><span class="MsoEndnoteReference"><span face=""Calibri","sans-serif"" style="font-size: 10pt; mso-ansi-language: ES; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: AR-SA; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-language: EN-US; mso-fareast-theme-font: minor-latin; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">[i]</span></span></span></span></a>
"[Lilium] ye amprato de bella luenga d'o Mediterranio oriental. Siga cual
siga o suyo orichen, se troba en copto <i style="mso-bidi-font-style: normal;">hreri</i>,
<i style="mso-bidi-font-style: normal;">hUli</i>, Echipto. <i style="mso-bidi-font-style: normal;">!Jrr-t</i> [...] bereber <i style="mso-bidi-font-style: normal;">ilili</i>
[...] cf. E. Benveniste, BSL 50, 1954, 43" (Chantraine, 1968: 629)</p>
</div>
</div>
<p></p><p><br /></p><br />Rafel Vidaller Tricashttp://www.blogger.com/profile/07229310407146463893noreply@blogger.com4tag:blogger.com,1999:blog-5087287641882389665.post-86575197607383417942023-01-08T13:57:00.000+01:002023-01-08T13:57:01.037+01:00Istorias d'o Sarrampuz<p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhPsM0FczDcFj74wCvBXntwcdsSP7cJOLQguZOZQEuqwG9EBmg1VPnMRqs5dGDgEdQS-DAl_KW6yHGmxzvbBPZwXClGO0uxdp_yRsYkUbaSMU9DsDaUaqIkH4zsa9sXMFQQWIsjUYj4YTauFcr4OFcqfmSKrtrF_JZaThdsJiuYs_TxTh5EHpM1Aa2byQ/s1652/Cuernez%20sarrampuz.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1354" data-original-width="1652" height="525" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhPsM0FczDcFj74wCvBXntwcdsSP7cJOLQguZOZQEuqwG9EBmg1VPnMRqs5dGDgEdQS-DAl_KW6yHGmxzvbBPZwXClGO0uxdp_yRsYkUbaSMU9DsDaUaqIkH4zsa9sXMFQQWIsjUYj4YTauFcr4OFcqfmSKrtrF_JZaThdsJiuYs_TxTh5EHpM1Aa2byQ/w640-h525/Cuernez%20sarrampuz.jpg" width="640" /></a></div><p></p><p style="margin-left: 40px; text-align: left;">Galas de sarrampuz<br /></p><p> </p><p></p><p><!--[if gte mso 9]><xml>
<o:OfficeDocumentSettings>
<o:RelyOnVML/>
<o:AllowPNG/>
</o:OfficeDocumentSettings>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:TrackMoves/>
<w:TrackFormatting/>
<w:DoNotShowRevisions/>
<w:DoNotPrintRevisions/>
<w:DoNotShowMarkup/>
<w:DoNotShowComments/>
<w:DoNotShowInsertionsAndDeletions/>
<w:DoNotShowPropertyChanges/>
<w:HyphenationZone>21</w:HyphenationZone>
<w:PunctuationKerning/>
<w:ValidateAgainstSchemas/>
<w:SaveIfXMLInvalid>false</w:SaveIfXMLInvalid>
<w:IgnoreMixedContent>false</w:IgnoreMixedContent>
<w:AlwaysShowPlaceholderText>false</w:AlwaysShowPlaceholderText>
<w:DoNotPromoteQF/>
<w:LidThemeOther>ES</w:LidThemeOther>
<w:LidThemeAsian>X-NONE</w:LidThemeAsian>
<w:LidThemeComplexScript>X-NONE</w:LidThemeComplexScript>
<w:Compatibility>
<w:BreakWrappedTables/>
<w:SnapToGridInCell/>
<w:WrapTextWithPunct/>
<w:UseAsianBreakRules/>
<w:DontGrowAutofit/>
<w:SplitPgBreakAndParaMark/>
<w:DontVertAlignCellWithSp/>
<w:DontBreakConstrainedForcedTables/>
<w:DontVertAlignInTxbx/>
<w:Word11KerningPairs/>
<w:CachedColBalance/>
</w:Compatibility>
<m:mathPr>
<m:mathFont m:val="Cambria Math"/>
<m:brkBin m:val="before"/>
<m:brkBinSub m:val="--"/>
<m:smallFrac m:val="off"/>
<m:dispDef/>
<m:lMargin m:val="0"/>
<m:rMargin m:val="0"/>
<m:defJc m:val="centerGroup"/>
<m:wrapIndent m:val="1440"/>
<m:intLim m:val="subSup"/>
<m:naryLim m:val="undOvr"/>
</m:mathPr></w:WordDocument>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml>
<w:LatentStyles DefLockedState="false" DefUnhideWhenUsed="true"
DefSemiHidden="true" DefQFormat="false" DefPriority="99"
LatentStyleCount="267">
<w:LsdException Locked="false" Priority="0" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Normal"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="heading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="35" QFormat="true" Name="caption"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="10" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" Name="Default Paragraph Font"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="11" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtitle"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="22" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Strong"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="20" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="59" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Table Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Placeholder Text"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="No Spacing"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Revision"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="34" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="List Paragraph"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="29" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="30" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="19" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="21" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="31" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="32" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="33" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Book Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="37" Name="Bibliography"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" QFormat="true" Name="TOC Heading"/>
</w:LatentStyles>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 10]>
<style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Tabla normal";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-priority:99;
mso-style-qformat:yes;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
mso-para-margin-top:0cm;
mso-para-margin-right:0cm;
mso-para-margin-bottom:0cm;
mso-para-margin-left:35.45pt;
mso-para-margin-bottom:.0001pt;
text-align:justify;
text-indent:-35.45pt;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:11.0pt;
font-family:"Calibri","sans-serif";
mso-ascii-font-family:Calibri;
mso-ascii-theme-font:minor-latin;
mso-fareast-font-family:"Times New Roman";
mso-fareast-theme-font:minor-fareast;
mso-hansi-font-family:Calibri;
mso-hansi-theme-font:minor-latin;
mso-bidi-font-family:"Times New Roman";
mso-bidi-theme-font:minor-bidi;}
</style>
<![endif]--> </p><p><!--[if gte mso 9]><xml>
<o:OfficeDocumentSettings>
<o:RelyOnVML/>
<o:AllowPNG/>
</o:OfficeDocumentSettings>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:TrackMoves/>
<w:TrackFormatting/>
<w:DoNotShowRevisions/>
<w:DoNotPrintRevisions/>
<w:DoNotShowMarkup/>
<w:DoNotShowComments/>
<w:DoNotShowInsertionsAndDeletions/>
<w:DoNotShowPropertyChanges/>
<w:HyphenationZone>21</w:HyphenationZone>
<w:PunctuationKerning/>
<w:ValidateAgainstSchemas/>
<w:SaveIfXMLInvalid>false</w:SaveIfXMLInvalid>
<w:IgnoreMixedContent>false</w:IgnoreMixedContent>
<w:AlwaysShowPlaceholderText>false</w:AlwaysShowPlaceholderText>
<w:DoNotPromoteQF/>
<w:LidThemeOther>ES</w:LidThemeOther>
<w:LidThemeAsian>X-NONE</w:LidThemeAsian>
<w:LidThemeComplexScript>X-NONE</w:LidThemeComplexScript>
<w:Compatibility>
<w:BreakWrappedTables/>
<w:SnapToGridInCell/>
<w:WrapTextWithPunct/>
<w:UseAsianBreakRules/>
<w:DontGrowAutofit/>
<w:SplitPgBreakAndParaMark/>
<w:DontVertAlignCellWithSp/>
<w:DontBreakConstrainedForcedTables/>
<w:DontVertAlignInTxbx/>
<w:Word11KerningPairs/>
<w:CachedColBalance/>
</w:Compatibility>
<m:mathPr>
<m:mathFont m:val="Cambria Math"/>
<m:brkBin m:val="before"/>
<m:brkBinSub m:val="--"/>
<m:smallFrac m:val="off"/>
<m:dispDef/>
<m:lMargin m:val="0"/>
<m:rMargin m:val="0"/>
<m:defJc m:val="centerGroup"/>
<m:wrapIndent m:val="1440"/>
<m:intLim m:val="subSup"/>
<m:naryLim m:val="undOvr"/>
</m:mathPr></w:WordDocument>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml>
<w:LatentStyles DefLockedState="false" DefUnhideWhenUsed="true"
DefSemiHidden="true" DefQFormat="false" DefPriority="99"
LatentStyleCount="267">
<w:LsdException Locked="false" Priority="0" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Normal"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="heading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="35" QFormat="true" Name="caption"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="10" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" Name="Default Paragraph Font"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="11" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtitle"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="22" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Strong"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="20" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="59" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Table Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Placeholder Text"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="No Spacing"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Revision"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="34" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="List Paragraph"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="29" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="30" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="19" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="21" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="31" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="32" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="33" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Book Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="37" Name="Bibliography"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" QFormat="true" Name="TOC Heading"/>
</w:LatentStyles>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 10]>
<style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Tabla normal";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-priority:99;
mso-style-qformat:yes;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
mso-para-margin-top:0cm;
mso-para-margin-right:0cm;
mso-para-margin-bottom:0cm;
mso-para-margin-left:35.45pt;
mso-para-margin-bottom:.0001pt;
text-align:justify;
text-indent:-35.45pt;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:11.0pt;
font-family:"Calibri","sans-serif";
mso-ascii-font-family:Calibri;
mso-ascii-theme-font:minor-latin;
mso-fareast-font-family:"Times New Roman";
mso-fareast-theme-font:minor-fareast;
mso-hansi-font-family:Calibri;
mso-hansi-theme-font:minor-latin;
mso-bidi-font-family:"Times New Roman";
mso-bidi-theme-font:minor-bidi;}
</style>
<![endif]-->
</p><p class="MsoNormal" style="line-height: 200%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span style="font-family: arial;"><span style="font-size: medium;"><span style="line-height: 200%;">A
familia d'os anacarz, <i>Anacardiaceae</i>,
gosan ser árbols y matas que medran en as zonas tropicals e subtropicals d'o
mundo. Se conoxen por os suyos fruitos, como os anacarz, os mangos u os pistachos, por tener
muitos taninos, emplegatos en as tanaderías ta farchar as pelletas, como o zumac
(chenero <i>Rhus</i>), u por as suyas
rasinas, entre as que soprepuya a famosa termentina. Biellas utilidaz que nos
permiten trobar-los en os decumentos de comerzio meyebal d'o reino, caros produtos trayitos
dende lueñes países.</span></span></span></p><span style="font-family: arial;"><span style="font-size: medium;">
</span></span><p class="MsoNormal" style="line-height: 200%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span style="font-family: arial;"><span style="font-size: medium;"><span style="line-height: 200%;">Bellas
espezies fan parti d'a flora mediterrania, como as d'o chenero <i>Pistacia</i>, e dintro d'iste o lentisco e o
sarrampuz. O lentisco u dentisco (<i>P.
lentiscus</i>) ye más común que o sarrampuz (putina, púdiol, capicuerno: <i>P. terebinthus</i>), e os dos han, si fa u no
fa, parellas propiedaz.</span></span></span></p><span style="font-family: arial;"><span style="font-size: medium;">
</span></span><p class="MsoNormal" style="line-height: 200%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span style="font-family: arial;"><span style="font-size: medium;"><span style="line-height: 200%;">Ye
o sarrampuz una mata mediterránia meyana, que plega a 5 m., con fuellas
compuestas de meya dozena de foliolos, flors chicas e lulez como fruito. Sin
dembargo, o que más gosa fer ficazio d'a mata son unos cuernez que parixen fruitos, unas galas produxitas por a fizadura de bels cuquez como polecóns. En
Aragón ye propio d'o Sistema Ibérico e d'o Prepirineu, puyando enta o norte por
as sierras dica o cobaxo de bella bal como a d'Echo. A fusta e a suya rasina han
sito famosas dende l'antigüedá, a rasina se conoxe como termentina de Quíos, a
millor d'as cuatre termentinas clasicas, chunto con as d'abete, alerze e pino. <i>Termentina</i> biene d'o latín <i>terebinthina</i>, e ista de <i>terebinthus</i>, de do o nombre zientifico, <i>Pistacia terebinthus</i>. A termentina se
gosa relazionar con o mástec u almástec, produto más propio
d'a mata chermana, o lentisco (<i>Pistacia
lentiscus</i>). Asinas describe o sarrampuz o griego Teofrasto, botanico e
filosofo d'o sieglo IV antis d'a nuestra era:</span></span></span></p><span style="font-family: arial;"><span style="font-size: medium;">
</span></span><p class="MsoNormal" style="line-height: 200%; margin-left: 40px; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span style="font-family: arial;"><span style="font-size: medium;"><span style="line-height: 200%;">"Ha
ra fusta dura, fuertes e fondas benas y tot el ye indestrutible. A flor se fa
un aire con o cadiello d'a olibera, pero ye roya. A fuella ye farchata por bels
foliolos como as fuellas d'o laurelero, insertos en parellas sobre un unico
peziolo, como a zerollera. En o cabo bi ha amás atra fuelleta [...] A fuella,
como o fruito, ye lustrosa. Fa tamién unas escrexenzias güecas, como as de
l'urmo, como sacos, en as que se cubillan cuquez como mosquitos; tamién se i
troba una sustanzia rasinosa e mostosa; pero a rasina no se replega d'ellos,
sino d'a fusta. [...] A fusta d'o sarrampuz ye tamién muito negra e de grano
fino. Se diz que, a lo menos, a de Siria, ye más negra que o banuz [<i>Dyospyros ebenum</i>]. E adiben que con ella
se fustían os mangos d'os puñals y, con o torno e o sinzel, as copas tericleas,
tan perfeutas, que no denguno poderba distinguir-las d'as feitas de zeramica.
Ta ello, emplegan a coral d'a fusta - dizen -. Pero cal untar-la con olio,
porque asinas, se fa más polita e más negra. [...] Bi ha diferens menas de
rasina seguntes os árbols. A mas eszelén ye a de sarrampuz, porque ye una
rasina consistén, a más fraganta, a de más delicada oloreta, pero no bi n'ha
guaire." (Teofrasto, 1988).</span></span></span></p><p class="MsoNormal" style="line-height: 200%; margin-left: 40px; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span style="font-family: arial;"><span style="font-size: medium;"><span style="line-height: 200%;"></span></span></span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><span style="font-size: medium;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEid1OtlLvLR6hp-mVRbuVAZHj7H53VoaE7Zb2l1g86MnBK8f_kcNJq-Hn6svKX3FzGhbdiqXC315HvdT5ddJwogfEjNno5ukp-EnXov0uxwPNEJeii0tkZVQ19xtVMLI_glXK8L1khn4bNes_uj4pHL8P_RRfvMYSGasyIRmIuVtGaFHftkP8XcPpD74A/s1835/Sarrampuz%20detalle.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1824" data-original-width="1835" height="318" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEid1OtlLvLR6hp-mVRbuVAZHj7H53VoaE7Zb2l1g86MnBK8f_kcNJq-Hn6svKX3FzGhbdiqXC315HvdT5ddJwogfEjNno5ukp-EnXov0uxwPNEJeii0tkZVQ19xtVMLI_glXK8L1khn4bNes_uj4pHL8P_RRfvMYSGasyIRmIuVtGaFHftkP8XcPpD74A/s320/Sarrampuz%20detalle.jpg" width="320" /></a></span></div><p></p><span style="font-family: arial;"><span style="font-size: medium;">
</span></span><p class="MsoNormal" style="line-height: 200%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span style="font-family: arial;"><span style="font-size: medium;"><span style="line-height: 200%;">A
termentina de Quíos, produxita d'a sapia d'o sarrampuz, fue bien famosa sieglos
abe; como siñala Dioscorides ye prou combenién ta ra tusiquera e a tesiquera,
limpia o peito, ye diuretica, dichestiba, apaña as tripas, refirma as pestañas,
cuentra a lepra e asabelas cuántas cosas más. Tanto a termentina de sarrampuz como a de lentisco
se mastecaban ta perfumar l'aliento e refirmar as chenibas, de astí o nombre de
mastec u almastec que trobamos en a decumentazión meyebal.</span></span></span></p><span style="font-family: arial;"><span style="font-size: medium;">
</span></span><p class="MsoNormal" style="line-height: 200%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span style="font-family: arial;"><span style="font-size: medium;"><span style="line-height: 200%;">Antiparte,
con as suyas fuellas, benas, crosta e galas, en bin, se paraban medizinas de
buena reputazión. En 1828, en o <i>Dictionnaire
classique d'histoire naturelle</i> trobamos: "Ista termentina yera prou
más emplegata por os medicos antigos que no por os d'agora, más que más ta
tratar as nafras e as ulzeras" (p. 631).</span></span></span></p><span style="font-family: arial;"><span style="font-size: medium;">
</span></span><p class="MsoNormal" style="line-height: 200%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span style="font-family: arial;"><span style="font-size: medium;"><span style="line-height: 200%;">Son
as galas debanditas a carauteristica talmén más bistera d'a mata, e por ixo
buena parti d'os suyos nombres populars fan referenzia a ra suya traza, de saco
seguntes Teofrasto, de cuerno de crapa seguntes atras culturas: castellano <i>cornicabra</i>, catalán <i>banya de cabra</i>, basco <i>ahuntzadar</i>,
portugués <i>cornalheira</i>, asturiano <i>carnapiu</i>, aragonés <i>cornicraba</i> e <i>capicuerno</i>,
iste zaguero en a parti ozidental, e o mon, <i>capicornal</i>.
</span></span></span></p><span style="font-family: arial;"><span style="font-size: medium;">
</span></span><p class="MsoNormal" style="line-height: 200%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span style="font-family: arial;"><span style="font-size: medium;"><span style="line-height: 200%;">Una
referenzia intresán l'alporta Demelsa Ortiz en o suyo articlo sobre o
imbentario reyalizato á ra muerte d'a duquesa de Híjar en 1681. Astí biene
"vna arca de cornabeco" que l'autora suposa refiere á o sanguín (<i>Cornus sanguinea</i>), pero d'una parti, o
nombre ye equibalén a cornicraba, e d'atra, a fusta de sarrampuz fue famosa, mientres que o sanguín
no se conoxe que siga apreziato d'os fusters. Ixe <i>-beco</i> fa pensar en o <i>stambecco</i>
italiano, o bucardo d'as Alpes, deribato de l'alemán <i>steinbock</i>, isto ye 'buco d'as peñas'; <i>becco</i> en italiano, en a segunda azezión ye 'buco', parola d'orichen
chermanico como ye debandito, anque bel autor la relaziona con a boz ispano
latina <i>ibex</i>. Caldrá pensar pues que
caxa e nombre binioron dende Italia.</span></span></span></p><p class="MsoNormal" style="line-height: 200%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span style="font-family: arial;"><span style="font-size: medium;"><span style="line-height: 200%;"></span></span></span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><span style="font-size: medium;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiFsIiZNLGK0f95E_1Ddx472QulZjl6hVFOrNSPjw5hJigDzv5moeqA7O7FOYDdfIODK8xuGWRdrHAZrlyjn1KUY19tVkxTYCrtRyEDhGdV_NwCMA9KfiY4aNWOb3-P7kMwRrL7OMl1fi_0sXXyOq7IIg_m88g2Nc8g6LjOeY0UUlaeRCyZckyp2iHGNw/s2048/sarrampuz%20mata.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1536" data-original-width="2048" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiFsIiZNLGK0f95E_1Ddx472QulZjl6hVFOrNSPjw5hJigDzv5moeqA7O7FOYDdfIODK8xuGWRdrHAZrlyjn1KUY19tVkxTYCrtRyEDhGdV_NwCMA9KfiY4aNWOb3-P7kMwRrL7OMl1fi_0sXXyOq7IIg_m88g2Nc8g6LjOeY0UUlaeRCyZckyp2iHGNw/s320/sarrampuz%20mata.jpg" width="320" /></a></span></div><p></p><span style="font-family: arial;"><span style="font-size: medium;">
</span></span><p class="MsoNormal" style="line-height: 200%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span style="font-family: arial;"><span style="font-size: medium;"><span style="line-height: 200%;">Sarrampuz,
que ye como clamamos a ra mata por buena parti d'o Semontano Sobrarbe, ha ra suya
denominazión común más prosima en Toulouse, do se rechistra <i>sarrampiu</i> (FEW, 11: 656). <i>Sarrampiu</i> (<i>sarampiu</i>, <i>serempyu</i>, <i>sirimpio</i>, <i>sarrampin</i>...) en oczitano e gascón ye, tamién, o 'sarrampión',
conoxita malotía de royos granos y ezemas. A suya etimo ye d'o latín ispanico <i>sĭrĭmpĭō</i> e iste talmén de <i>*sinapionem</i>, os granos u ampollas que se
fan cuan s'aplican os sinapismos (Segura, 2013: 715). Un sinapismo ye una
cataplasma de mostaza que se mete sobre a piel, más que más en o peito; en poco
tiempo preboca una reazión irritán, como tamién fa o sarrampión. Se trata d'un
auto teraupetico que fa bochar-se a sangre dende un organo enfermo enta o
puesto en o que se mete a cataplasma, ta mirar de desconchestionar-lo. <i>Sinapionem</i> e sinapismo bienen de <i>sinapis</i>, o chenero botanico más común d'as
yerbanas, por exemplo <i>Sinapis alba</i> e <i>S. arvensis</i>, amas a dos de flors
amariellas, as más conoxitas por iste país. Entre as sustanzias que se fan
serbir ta ista incordiosa terapia se gosan nombrar a farina de mostaza, o yodo... e a
esenzia de termentina (<i>diccionario médico</i>,
boz "revulsión"). Trobamos asinas pues una relazión entre o sarrampión
e o sarrampuz, que antiparte ya ye siñalada en a suya etimo en o FEW antis
referenziato. En ixe articlo bienen tamién as denominazions gasconas <i>sarampik</i>, <i>sarampiks</i> e <i>sarampink</i>,
estimando o autor que son influyitas por <i>piquer</i>,
'fizar'. En o caso de sarrampuz estuque o sarrampión s'achunta con un plural de
<i>put</i>, que nos leba enta atro d'os
nombres aragoneses ta ista mata: a putina.</span></span></span></p><span style="font-family: arial;"><span style="font-size: medium;">
</span></span><p class="MsoNormal" style="line-height: 200%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span style="font-family: arial;"><span style="font-size: medium;"><span style="line-height: 200%;">Ta
ixo, como cuan yera mozet, pillo a bezicleta, salgo de casa e de Salas por a
carretera enta Lazán, paso a güerta, dixo Oz á ra dreita, Salinas á ra zurda e remato
por un puyadón bien dreito en a plaza de Nabal. Astí, como en buena parti d'a
Ribagorza, á ro sarrampuz le'n dizen putina. <i>Putina</i>, <i>potina</i>, <i>púdol</i>...<span>
</span>son parabras que definen a <i>Pistacia
terebinthus</i> e se gosan relazionar con o berbo 'pudir', fer mala ulor, d'o
latín <strong><i><span style="font-weight: normal; mso-bidi-font-weight: bold;">pūtēscĕre</span></i></strong><strong><span style="font-weight: normal; mso-bidi-font-style: italic; mso-bidi-font-weight: bold;">.
Tamién se nombra con ista mesma ideya a atras espezies, asinas, o <i>Rhamnus
alpina</i>, a pudiera, d'a que se diz que no cal cremar-la, o <i>Sambucus
ebulus</i>, o yabo, que se conoxe como <i>pudimán</i> e <i>pudremans</i>, u a
bixordera, <i>Sorbus aucuparia</i>, como <i>potrimallero</i> e <i>putiera</i>.
Asinas mesmo pasa en atras luengas, entre as que a más intresán, ta nusatros,
ye l'oczitano. Astí se diz <i>petelin</i> e <i>pudís</i> a o sarrampuz, e se
troba ista mesma radiz en atras espezies, como a pudiera e a galetera (<i>Euonymus</i>):
<i>bois puant</i>, a bixordera: <i>piant</i>, o sanguín fino (<i>Frangula alnus</i>):
<i>puant</i>, o alberniz e l'aliquera (<i>Alnus</i>, <i>Sorbus torminalis</i>):
<i>pudin</i>... belunas con chustizia, como o yabo, pero en o caso d'o
sarrampuz choca que una espezie emplegata por a suya oloreta, mesmo ta
l'aliento, s'apellide 'pudidera'.</span></strong></span><strong><span style="font-weight: normal;"></span></strong></span></span></p><span style="font-family: arial;"><span style="font-size: medium;">
</span></span><p class="MsoNormal" style="line-height: 200%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span style="font-family: arial;"><span style="font-size: medium;"><strong><span style="font-weight: normal; line-height: 200%;">A respuesta talmén la tienga Miguel G.B., de
Nabal, que diz: </span></strong><span style="line-height: 200%;">"Se claman putines a unos mosquitos
como forniguetas que se crían en as galas grans que salen en as fuellas d'a
mata, y por ixo aquí a o sarrampuz le dezimos putina". Teofrasto, como ye
debandito, tamién charra d'istos cuquez. Laguna, en a suya edizión d'o
Dioscorides, de 1555, no s'esbarra guaire: </span></span></span></p><span style="font-family: arial;"><span style="font-size: medium;">
</span></span><p class="MsoNormal" style="line-height: 200%; margin-left: 40px; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span style="font-family: arial;"><span style="font-size: medium;"><span style="line-height: 200%;">"[O
lentisco] Produxe ultra d'o dito fruito, apegatas a ras fuellas, bellas
bainetas, como bolsas, u cuernez, plenas d'una licor pura: a cual como se'n ba
fendo biella, se combierte en unos animalez, alatos como mosquitos, parellos a
os que se fan en as bexicas de l'urmo. Istos pues, en podendo bolar, fan en
cada baina un foradet sutil, por o cualo uno a uno se'n cuelan [...] [O
sarrampuz] fa bellas bexicas, ni más ni menos que l'urmo, rezias, como nuezes:
dintro d'as que se reculle una licor apegallosa, d'a cual s'enchendran asinas
mesmo mosquitos. Manimenos, a termentina no se tira d'ixas bexicas, sino d'o
mesmo trallo de l'árbol" (Dioscorides, 1555: 55-57).</span></span></span></p><span style="font-family: arial;"><span style="font-size: medium;">
</span></span><p class="MsoNormal" style="line-height: 200%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span style="font-family: arial;"><span style="font-size: medium;"><span style="line-height: 200%;">En
o sieglo XIX,<strong><span style="font-weight: normal; mso-bidi-font-style: italic; mso-bidi-font-weight: bold;"> diz Virey (1821: 312): </span></strong></span></span></span></p><p class="MsoNormal" style="line-height: 200%; margin-left: 40px; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span style="font-family: arial;"><span style="font-size: medium;"><span style="line-height: 200%;"><strong><span style="font-weight: normal; mso-bidi-font-style: italic; mso-bidi-font-weight: bold;">"Cal parar cuenta que
istas escrexenzias no son inútils en medizina en Orién, y en as artes, más que
más a tintura roya. [...] Os ombres e mullers, en Orién, as mastecan sobén,
porque dan una oloreta tan agradable a l'aliento como o mástec; e, amás, son
astrinchéns e refirman as chenibas".</span></strong></span></span></span></p><span style="font-family: arial;"><span style="font-size: medium;">
</span></span><p class="MsoNormal" style="line-height: 200%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span style="font-family: arial;"><span style="font-size: medium;"><strong><span style="font-weight: normal; line-height: 200%;">Pero no se mastecan as galas d'a putina en
Nabal, que sepamos; os putins se meten en os zepos ta cazar paxaricos, igual
como as alaicas. Bi n'ha tamién atra mena de putins que sí son alaicas, isto
ye, fornigas con alas, más chicas que as normals. A istas, en Salas y en bel
lugar sobrarbenco, les dezimos fotins (u fozins, que ye una parola cruzata). </span></strong></span></span></p><span style="font-family: arial;"><span style="font-size: medium;">
</span></span><p class="MsoNormal" style="line-height: 200%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span style="font-family: arial;"><span style="font-size: medium;"><strong><span style="font-weight: normal; line-height: 200%;">As galas u zezidias son escrexenzias
prebocatas en os bexetals por cucos, fongos, bacterias u birus. As d'os cucos
por a suya parti, pueden fer-las himenopters (zinipedos en as galas de caxico,
as más conoxitas), polecons, psílidos u corcollos. Yo creigo que a soluzión a ra
etimolochía d'a <i>putina</i> aragonesa, o <i>pudís</i> e o <i>petelin</i>
oczitanos se troba en considerar a istos cuquez como polecons, no mosquitos ni
alaiquetas.</span></strong><span style="line-height: 200%;"> <strong><span style="font-weight: normal; mso-bidi-font-style: italic; mso-bidi-font-weight: bold;">Podemos tornar asinas enta
l'oczitano e o franzés mirando os nombres d'a chincha: <i>punaise </i>en
franzés, <i>pudnais</i>, <i>putnais</i> entre os que se pueden rechirar en
oczitano ('pudenco', e tamién 'chincha'). En o <i>Tresor dóu Felibrige</i>
(Mistral, 1979: 664), <i>punaiseto</i> se define como 'petite punaise' e tamién
'pucerón', isto ye, como chincha chica e polecón, pues son cucos parellanos. A
etimolochía de <i>punaise</i> ye o latín popular *<i>putinarius</i> (Robert,
2002: 2119) que cuadra chustamén con putina e con putins. Á la fin, no salimos
de pudir, pero a trabiés d'os polecons e as chinchas, no d'a mata.</span></strong></span></span></span></p><span style="font-family: arial;"><span style="font-size: medium;">
</span></span><p class="MsoNormal" style="line-height: 200%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span style="font-family: arial;"><span style="font-size: medium;"><strong><span style="font-weight: normal; line-height: 200%;">(Antiparte, atra coinzidenzia con l'oczitano
ye uno d'os nombres probenzals d'o sarrampuz, <i>repetelin</i>, que se parixe a
l'aragonés <i>repetel</i> y <i>repetén</i>, una mena de fornigas, talmén una
coinzidenzia).</span></strong></span></span></p><span style="font-family: arial;"><span style="font-size: medium;">
</span></span><p class="MsoNormal" style="line-height: 200%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span style="font-family: arial;"><span style="font-size: medium;"><strong><span style="font-weight: normal; line-height: 200%;">E como siempre bi ha una güella esbarrada,
emos a reseña de José Vicente, en l'Almunia d'o Romeral, ta o sarrampuz: <i>torzebuch</i>,
prenzipia a parola como <i>tormentine</i> e atros nombres franzeses ta ro sarrampuz, e
prou. Se quedará pues aguardando bella ideya aclaradera.</span></strong></span></span></p><span style="font-family: arial;"><span style="font-size: medium;">
</span></span><p class="MsoNormal" style="line-height: 200%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span style="font-family: arial;"><span style="font-size: medium;"><strong><span style="font-weight: normal; line-height: 200%;">O sarrampuz como se'n ha puesto beyer, fue una
mata siñalera durante sieglos en a cultura mediterrania, agora nos beye pasar
por o suyo canto sin que paremos mica de cuenta d'a suya presenzia, quí sabe si
no preferirá millor que la dixemos bibir en paz. Asabelo.</span></strong></span></span><strong><span style="font-size: 12.0pt; font-weight: normal; line-height: 200%;"></span></strong></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 200%; margin-left: 0cm; text-align: right; text-indent: 1cm;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;"> </span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEijn9zKda-5C4P5KYwkEEvL0-d9t9WNx7a58u5Bd6O9l3w_9DXeeAxDUedlyOQTxYO2f1GyxoTG_rGqehoz7bY9AWdugP5VkhOTZaAhjQgPJw3xdD6pZKzfHscvZfW0kaQmCSDjLGs5B8uSxYr4iOpjV0wMLWk1AzkI7m_5jv8hYLGmhdF2DVMJbhH3Og/s2848/lentisco.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="2136" data-original-width="2848" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEijn9zKda-5C4P5KYwkEEvL0-d9t9WNx7a58u5Bd6O9l3w_9DXeeAxDUedlyOQTxYO2f1GyxoTG_rGqehoz7bY9AWdugP5VkhOTZaAhjQgPJw3xdD6pZKzfHscvZfW0kaQmCSDjLGs5B8uSxYr4iOpjV0wMLWk1AzkI7m_5jv8hYLGmhdF2DVMJbhH3Og/s320/lentisco.jpg" width="320" /></a></div><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;"></span><p></p><p class="MsoNormal" style="line-height: 200%; margin-left: 240px; text-align: left; text-indent: 1cm;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">lentisco</span><br /></p><p class="MsoNormal" style="line-height: 200%; margin-left: 0cm; text-align: left; text-indent: 1cm;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;"></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 200%; margin-left: 0cm; text-align: left; text-indent: 1cm;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;"> </span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 200%; margin-left: 0cm; text-indent: 1.0cm;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;"> </span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 200%; margin-left: 0cm; text-indent: 1.0cm;"><strong><span style="font-size: 12.0pt; font-weight: normal; line-height: 200%; mso-bidi-font-style: italic; mso-bidi-font-weight: bold;"> </span></strong></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 200%; margin-left: 0cm; text-indent: 1.0cm;"><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;"> </span></b></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 200%; margin-left: 0cm; text-indent: 1.0cm;"><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;"> </span></b></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">Corominas, J. (1980) <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Diccionario crítico etimológico castellano e
hispánico</i>, T. 1, Madrid, Editorial Gredos.</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">Diccionario
médico</span></i><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">, en: </span><a href="https://www.portalesmedicos.com/diccionario_medico/index.php?title=Revulsi%C3%B3n"><span style="color: windowtext; text-decoration: none; text-underline: none;">portalesmedicos.com</span></a>.
Consulta, 07/01/2023.<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;"></span></i></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">Dictionnaire
classique d'histoire naturelle</span></i><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">, t. 13 (1828) Paris,
Rey et Gravier, libraires-éditeurs. </span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">Dioscórides, P (1555) <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Pedacio Dioscorides Anazarbeo, Acerca de la
materia medicinal y de los venenos mortiferos, Traduzido de lengua Griega en la
vulgar castellana & illustrado con claras y substanciales Annotationes, y
con las figuras de innumerables plantas exquisitas y raras, por el Doctor
Andrés de Laguna, Médico de Iulio III. Pont. Max</i>. Amberes, en casa de Iuan
Latio</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">FEW, Französisches
Etymologisches Wörterbuch, en https://lecteur-few.atilf.fr/</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">Mistral, F. (1979 [1878
- 1886]) <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Lou Tresor dóu Felibrige ou
Dictionnaire Provençal-Français</i>. 2 vols. Géneve - Paris, Éditions de
l'Unicorne.</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">Mostolay, Ch. de (2007)
<i style="mso-bidi-font-style: normal;">El aragonés en el Somontano de Barbastro</i>,
Zaragoza, Aneto Publicaciones.</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">Ortiz Cruz, Demelsa
(2013) "Estudio léxico del inventario a la muerte de la duquesa de Híjar
Dª Mariana Pignatelli y Aragón (1681)", en <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Res Diachronicae</i>, vol. 11, 2013, pp. 73-86.</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">Robert, P. (2002<i style="mso-bidi-font-style: normal;">) Le nouveau Petit Robert</i>, Paris,
Dictionnaires Le Robert.</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">Segura Munguía, S.
(2013) <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Nuevo diccionario Latín-Español y
de las voces derivadas</i>. Bilbao, Universidad de Deusto</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">Teofrasto (1988) <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Historia de las plantas</i>. Introducción,
traducción y notas por José Mª Díaz-Regañón López. Madrid, Editorial Gredos.</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">THESOC, </span><a href="http://thesaurus.unice.fr/"><span style="color: windowtext; font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%; text-decoration: none; text-underline: none;">La base de données dialectales sur l'Occitanie et ses
marges</span></a><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">:<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>http://thesaurus.unice.fr/</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">Vallés Xirau, J. (dir.)
(2014<i style="mso-bidi-font-style: normal;">) Noms de plantes: corpus de
fitonímia catalana</i>. Catalunya, Departament de Cultura III. TERMCAT, Centre
de Terminologia. Barcelona, Publicacions i Edicions de la Universidat de
Barcelona.</span></p><p class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">Vicente Ferrández, J. Sanz, J. M. (1993) <i>Las plantas en la medicina popular de la comarca de Monzón</i>. Uesca, I.E.A. <br /></span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: 200%;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 200%;">Virey, J.J. (1821)
"Mémoire sur les pistachiers et les térébinthes, et sur les galles ou
vesicules que produit le pouceron de ces arbres (aphis pistaciae)", <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Journal complementaire du dictionaire des
sciences medicales</i>, v.9, Paris, C.L.<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>F. Panckouck, Éditeur, pp. 309-317</span></p>
<p></p>Rafel Vidaller Tricashttp://www.blogger.com/profile/07229310407146463893noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-5087287641882389665.post-2158731922946132242022-01-06T12:39:00.005+01:002022-01-06T17:44:29.779+01:00Una selba en a yerba<p> <!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:TrackMoves/>
<w:TrackFormatting/>
<w:DoNotShowRevisions/>
<w:DoNotPrintRevisions/>
<w:DoNotShowMarkup/>
<w:DoNotShowComments/>
<w:DoNotShowInsertionsAndDeletions/>
<w:DoNotShowPropertyChanges/>
<w:HyphenationZone>21</w:HyphenationZone>
<w:PunctuationKerning/>
<w:ValidateAgainstSchemas/>
<w:SaveIfXMLInvalid>false</w:SaveIfXMLInvalid>
<w:IgnoreMixedContent>false</w:IgnoreMixedContent>
<w:AlwaysShowPlaceholderText>false</w:AlwaysShowPlaceholderText>
<w:DoNotPromoteQF/>
<w:LidThemeOther>ES</w:LidThemeOther>
<w:LidThemeAsian>X-NONE</w:LidThemeAsian>
<w:LidThemeComplexScript>X-NONE</w:LidThemeComplexScript>
<w:Compatibility>
<w:BreakWrappedTables/>
<w:SnapToGridInCell/>
<w:WrapTextWithPunct/>
<w:UseAsianBreakRules/>
<w:DontGrowAutofit/>
<w:SplitPgBreakAndParaMark/>
<w:DontVertAlignCellWithSp/>
<w:DontBreakConstrainedForcedTables/>
<w:DontVertAlignInTxbx/>
<w:Word11KerningPairs/>
<w:CachedColBalance/>
</w:Compatibility>
<m:mathPr>
<m:mathFont m:val="Cambria Math"/>
<m:brkBin m:val="before"/>
<m:brkBinSub m:val="--"/>
<m:smallFrac m:val="off"/>
<m:dispDef/>
<m:lMargin m:val="0"/>
<m:rMargin m:val="0"/>
<m:defJc m:val="centerGroup"/>
<m:wrapIndent m:val="1440"/>
<m:intLim m:val="subSup"/>
<m:naryLim m:val="undOvr"/>
</m:mathPr></w:WordDocument>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml>
<w:LatentStyles DefLockedState="false" DefUnhideWhenUsed="true"
DefSemiHidden="true" DefQFormat="false" DefPriority="99"
LatentStyleCount="267">
<w:LsdException Locked="false" Priority="0" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Normal"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="heading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="35" QFormat="true" Name="caption"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="10" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" Name="Default Paragraph Font"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="11" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtitle"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="22" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Strong"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="20" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="59" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Table Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Placeholder Text"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="No Spacing"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Revision"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="34" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="List Paragraph"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="29" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="30" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="19" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="21" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="31" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="32" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="33" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Book Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="37" Name="Bibliography"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" QFormat="true" Name="TOC Heading"/>
</w:LatentStyles>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 10]>
<style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Tabla normal";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-priority:99;
mso-style-qformat:yes;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
mso-para-margin-top:0cm;
mso-para-margin-right:0cm;
mso-para-margin-bottom:0cm;
mso-para-margin-left:35.45pt;
mso-para-margin-bottom:.0001pt;
text-align:justify;
text-indent:-35.45pt;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:11.0pt;
font-family:"Calibri","sans-serif";
mso-ascii-font-family:Calibri;
mso-ascii-theme-font:minor-latin;
mso-fareast-font-family:"Times New Roman";
mso-fareast-theme-font:minor-fareast;
mso-hansi-font-family:Calibri;
mso-hansi-theme-font:minor-latin;
mso-bidi-font-family:"Times New Roman";
mso-bidi-theme-font:minor-bidi;}
</style>
<![endif]-->
</p><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-indent: 1cm;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="font-size: 12pt; line-height: 150%;"> <br /></span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEh9N5utKYFpF5ryQ0aCpbBxcoMF9y2EvFOOCfVbSfvwAjyTZNpni8nwh-74eL3_SS58m84UtXEfCVfUKwiN6QrKWiFz64swStR6W3BE7QrHN6bc5jKAUvb38-iN-vB7kFmYJLwUN-sPcbqZz10QfRfv0h_uPp4XbNuROWXyYSmFRYjssqbdX0nZY2SAJg=s2652" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="2652" data-original-width="2591" height="562" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEh9N5utKYFpF5ryQ0aCpbBxcoMF9y2EvFOOCfVbSfvwAjyTZNpni8nwh-74eL3_SS58m84UtXEfCVfUKwiN6QrKWiFz64swStR6W3BE7QrHN6bc5jKAUvb38-iN-vB7kFmYJLwUN-sPcbqZz10QfRfv0h_uPp4XbNuROWXyYSmFRYjssqbdX0nZY2SAJg=w550-h562" width="550" /></a></div><span style="font-size: medium;"><br /></span><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: arial;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="line-height: 150%;">Ferá
un terzenal d'años, en sentiu reyal e figurato, andaba con Castell, Antonio
Lanau d'Ansils, de cherada por l'ubago de Ballibierna. Puyemos enta ra Plleta
de Llosás, do yera a trista toza d'un biello e famoso pin negro que en a zaguera
e salbache saca de fusta eban picato sin pon de reparo. Cosiremos as truitas d'as auguas tuertas, tranquilas marradas que debuxa o riu en a <i style="mso-bidi-font-style: normal;">plleta</i> antis de capuzar-se por a bal enta abaxo,
e chiremos enta'l Muyidó, en o calzil d'a Tuca de les Culebres. No paxentaban
por a tasca güellas que muyir; una begada picadas as selbas de Ballibierna, o
incheniero que lo perpetró eba dezidito que no i puyase ganau, con a ideya de
rechenerar os árbols qu'eba arrasato. Sí se beyeban <i style="mso-bidi-font-style: normal;">crabades</i> <i style="mso-bidi-font-style: normal;">d'ixarsos, crabes
dan crabidos y segalls </i>en a solana de Llosás, e<i style="mso-bidi-font-style: normal;"> mascllos per la ubaga</i>, que más furros, s'acarrazaban por as rallas
d'a tuca por sentir-se seguros. </span></span></span></p><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: arial;">
</span></span><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: arial;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="line-height: 150%;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Ribereta ribereta, dentremos en a Estiba
Freda, berda, ampla, inmensa, con o riu royo de fierro que parixe desangrar a
montaña, astí e dellá más crabadas de sarrios campaban tranquilas sabendo que en
ixas pantas lisas malamén un cazataire puede amanar-se sin que lo talayen de
luen. Puyemos asinas entre a Tuqueta Arnau e a Tuqueta Bllanca enta ra Serra
Negra, un sarrato plano de fina losa niera que desepara Ballibierna de Sarllé,
a 2.700 m. d'altitu. L'ambista ye mannifica, Maladeta, Llardana, Perdiguero,
Gallinero... por tierra, as losetas alzan trasoros de fierro e pirita, y entre
a foscor d'a peña surten, isolatas, as bonicas brioletas de loseta, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Viola diversifolia</i>, e os claros
sanapizes espatulatos<i style="mso-bidi-font-style: normal;">, Iberis spathulata</i>,
amas a dos floretas endemicas de l'alta montaña perinenca, tan delicatas como
zereñas.</span></span></span></p><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: arial;">
</span></span><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: arial;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="line-height: 150%;">Baxemos
por una canal dende a Tuqueta Bllanca enta Fangonielles, con as biellas minas
d'El Royero en o fundo. Paré cuenta de que si en bel puesto poco claro trobas
un pin negro con una luenga y estreita tallada en o trallo, feita con a fin de
fustiar una canaula u cañabla, ye porque astí bi ha un paso, ye como una fita u
quiñón cuan o camín no ye guaire ebidén. En istas, ta baxar un blinco m'agarré
a una yerba larga e preta que aguantaba firme como un buxo, d'ixos que en
tantas ocasions m'han aduyato a puyar u baxar por a montaña - suerte d'a
mateta, como diz o charrazo -. Le'n pregunté a Castell si teneba nombre aquella
mata e me contestó "ixemplla", ranqué una mica de yerba, la fiqué en
o macuto e, más tardi, l'alzé por casa.</span></span></span></p><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: arial;">
</span></span><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: arial;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="line-height: 150%;">A
l'otro año fendo una biera en una terraza de Benás con Sesé e Vicente, dos
botanicos e personas de pro, les n'amostré sin mica d'asperanza de que
m'endicasen a suya espezie. Yo no yera capaz - ni encara me beigo - de
clasificar una graminia con seguridá. Ta ra mía sorpresa, a l'inte tenié a
respuesta: <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Festuca paniculata</i>. En o <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Atlas de la Flora del Pirineo Aragonés</i>,
que más adebán escribioron José Antonio Sesé e José Vicente Ferrández chunto con
o sabio biologo e botanico Luis Villar, meten: "Caña alta y espigas
parduscas, laxas, de grano gordo como el trigo; por eso la conocen los pastores
y le dan varios nombres" (2001:467). Ixemplla.</span></span></span></p><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: arial;"></span></span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: arial;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEg1gq1AxiJV5FWzG7NHBdurjW-6fNYt3sVwILscFdNbtqh0SDpeFA2vjdyOBrhstSm0oz45SWmLaINUUGx4eva2EfQ8EaAGkhSMc_OvbFUq0AYt8-O0jTAZDEnCEIC5HDk-ZO8Pcxi0u7Q8l6RaCcWp4PhDXD5_rf92Jz0KafhpbQQJAao87h7ePpMGag=s2072" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="2068" data-original-width="2072" height="319" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEg1gq1AxiJV5FWzG7NHBdurjW-6fNYt3sVwILscFdNbtqh0SDpeFA2vjdyOBrhstSm0oz45SWmLaINUUGx4eva2EfQ8EaAGkhSMc_OvbFUq0AYt8-O0jTAZDEnCEIC5HDk-ZO8Pcxi0u7Q8l6RaCcWp4PhDXD5_rf92Jz0KafhpbQQJAao87h7ePpMGag=s320" width="320" /></a></span></span></div><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: arial;"><br /></span><span style="font-family: arial;">
</span></span><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: arial;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="line-height: 150%;">Aprobeité
o nuebo dato ta preguntar por a yerba a Antonio Lafón pai. Yera paxentando una
punta de güellas por as tascas de l'Ancllusa, en o cabo d'a bal, no guaire luen
d'o refuchio que lebaba o suyo fillo. Antonio, natural e abitador de Fuenchanina
en a Ribera de la Baliera, como el clamaba á ra que agora conoxemos como bal de
Castanesa, amás de saber tot o que caleba conoxer ta ser un exzelén pastor e
ganadero, te podeba nombrar cualsiquier yerba tal como le'n deziban en a ribera
zurda d'a Baliera, en a dreita, en a de l'Isabana, a d'a Noguera e a bal de
Benás, tierras de paso entre luengas que asobén sumaban cuatro u zinco nombres
diferens ta una mesma espezie. "Sedorro" me dizió, ixe fue o nuebo
nombre que más tardi confirmarba en a capital d'a suya polita ribera.</span></span></span></p><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: arial;">
</span></span><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: arial;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="line-height: 150%;">Pasoron
bels años dica que nos trobemos en o Puerto Yesero con Carlos Gistau, orichinal
de Bestué, en a bal de Puértolas, tamién pastor e ganadero, e buen conoxedor de
l'ofizio. Me charraba d'a "chisembra", una yerba que m'entrefilé
poderba ser a ixemplla benasquesa, pero no nos aclarábanos guaire. A l'atro día
baxó de puerto una muestra e me la dixó en a finestreta d'a capana Orzecuso. A
chisembra ye alta e fa granez rezios, como de trigo. Ye prou altera como ta que
os zorzes no se'n puedan aprobeitar, salbo si les fas a fabor de baxar-les-ne,
como fue a ocasión; de maitins no más quedaba a caña, d'os granos cosa. Carlos
me charraba d'una yerba gran, como de bel par de palmos, berda, yo d'una yerba
muito más altera, con rezios granos; o fillo de Carlos nos tiró de l'embolique,
nos endicó una pala de chisembra no guaire luen y t'astí nos ne puyemos. Una
pala d'alta chisembra, de guallarda ixemplla, de <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Festuca paniculata</i> que tot ye o mesmo, graminia pincha e preta que
l'aire mezeba fendo ondas como si estásenos en o canto d'una mar bechetal. Paré
cuenta d'aquella ideya que aprendí estudiando antropolochía: a reyalidá ye
relatiba, pende d'a cultura que la mira. Carlos bedeba a yerba que pachen as
güellas, yo - como en o comentario de l'Atlas d'a Flora debandito -, d'o grano
que permite a suya identificazión linneana. Pero encara quedaban más
'reyalidaz'.</span></span></span></p><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: arial;">
</span></span><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: arial;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="line-height: 150%;">Fue
en Fiscal, con uno d'os ganaders de Ligüerre que puyan as bacas ta ro puerto de
Góriz. A chen de Ligüerre no'n tenió dreitos en ixe puerto dica que
l'agregazión de lugars en o munizipio de Fiscal alportó os pastos que teneba os
lugars d'a Solana, e allora, por o menos iste mozet, descrubrió a "chichembra",
una yerba fastiosa de pretas cañas que fa difízil o paso e que no sirbe ta
cosa. Tan notoria que o grupo de <i style="mso-bidi-font-style: normal;">whasapp</i>
d'o puerto de Góriz se clama chustamén asinas, chichembra. Ya no ye una mata de
granos rezios que t'aguanta cuan baxas por una canal, ni una yerba altera pero
pastable por as güellas, agora ye una selba de cañas de mal pasar, un empandullo
ta ras bacas. </span></span></span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: arial;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEhMHy2vRNQCs_0I6ty7oSlQbPiP94sDFr_gbu5SBqAMTbOkdTdI8lJSJ2lmEjOsgGFHPkcxOcXHb09UGzTV5775jGp4jSyV6We-4tCDIUZJykdDQPhchMZF0ysP3DoZJgNRkJ3uxIDFrh5X0b8xS5siYOzwfsX_EgrS9MMh41lcXcA51C3OVoq-QvUGaA=s2868" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="2868" data-original-width="2848" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEhMHy2vRNQCs_0I6ty7oSlQbPiP94sDFr_gbu5SBqAMTbOkdTdI8lJSJ2lmEjOsgGFHPkcxOcXHb09UGzTV5775jGp4jSyV6We-4tCDIUZJykdDQPhchMZF0ysP3DoZJgNRkJ3uxIDFrh5X0b8xS5siYOzwfsX_EgrS9MMh41lcXcA51C3OVoq-QvUGaA=s320" width="318" /></a></span></span></div><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: arial;"></span><span style="font-family: arial;">
</span></span><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: arial;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="line-height: 150%;">Ista
terzera bisión me fizo pensar en a tacsonomía d'os bechetals en aragonés seguntes
a cuala as diferens espezies s'achuntan seguntes a suya penetrabilidá
(Vidaller, 2005: 215-237), asinas, se dibiden primeramén entre "barzas"
e "yerbas u matas", impenetrable vs. penetrable, e dimpués seguntes
diferens graus de penetrabilidá: os "árbols" son por un regular de
buen pasar, por debaxo, as "matas" (no as "barzas") se
pasan con más u menos dificultá, as "yerbas" se pasan por
denzima, e as "molsas" ye como si no esistisen. Sin dembargo, a
chisembra ta ros baquers ye un yerbuzal de paso cansino, ye en a categoría de "matas",
mientres que ta un pastor de güellas ye una "yerba", ixo sí, en
diferén estadio de desarrollo, pues os amenisters de cadagún son tamién
diferens. E a yo a ixemplla me feba o mesmo serbizio que un buxo, a "mata"
arquetipica en aragonés.</span></span></span></p><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: arial;">
</span></span><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: arial;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="line-height: 150%;">En o
treballo d'a tacsonomía d'os bechetals reseñé que, de cabo cuan en as diferens
encuestas, charrando de graminias, as parolas "patro" (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">prau</i>) e "yerba" yeran
sinonimas (p. 234). A chisembra fa patros en o puerto, en tierra de tascas que
tasamén debantan meyo palmo. En terminos d'ecolochía a chisembra farcha o "graminoide",
e a tasca a "forbia", son dos pisos bechetals semelláns a ra canopia
e o sotobosque d'una selba, o cubillato que toca o sol e as matas d'a mosquera.
</span></span></span></p><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: arial;">
</span></span><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-align: justify; text-indent: 1cm;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: arial;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="line-height: 150%;">E
con ixa ideya, rematé iste biache terminolochico en Gabín, d'a man de bel par
de ganaders, cuan me definioron a "pradera" que ye a yerba que fa o
piso superior d'un patro, por un regular graminias como a <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Festuca</i>; e o "solero" definito como o piso inferior, de
bechetals que no debantan guaire, asobén leguminosas, como as teflas e as
mialcas: en terminos teunicos o graminoide (plantas erbázias, monocotiledonias
con una morfolochía de graminia, de cañas finas e fuellas estreitas e liniars,
como as graminias, os carex e os chuncos) e a forbia (plantas erbázias de
fuellas amplas de cantos no paralelos, que pertenexen a o grupo d'as
dicotiledonias, anuals, bisanuals u bibazes pero siempre sin tallo leñoso),
amos a dos complementarios e impreszindibles en a dieta d'o bestiar. Tota una
lezión d'ecolochía e tacsonomía populars nabesando a montaña perinenca entre
Benás e l'Alto Galligo.</span></span></span></p><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: arial;">
</span></span><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-indent: 1cm;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: arial;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="line-height: 150%;"> </span></span></span></p><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: arial;">
</span></span><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-indent: 1cm;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: arial;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="line-height: 150%;"> </span></span></span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: arial;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEhtqkB7NSy1HTNxbvZQLfMVLkNinpolMYTpsysVZ3mMD4AEBz4TONMCnx0A6AkieuljYYBq6PSU2B7VKRhZd5cPvlfjVFiBlPL1Y8YABSapS2SfoyBDv6eWs795aVFRqIkewMgu98NEBagsCxNtADIiB_ytZgPGpw5ngb7Sp33kyGdvgpApDpSuQAWP-A=s2640" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="2640" data-original-width="2412" height="734" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEhtqkB7NSy1HTNxbvZQLfMVLkNinpolMYTpsysVZ3mMD4AEBz4TONMCnx0A6AkieuljYYBq6PSU2B7VKRhZd5cPvlfjVFiBlPL1Y8YABSapS2SfoyBDv6eWs795aVFRqIkewMgu98NEBagsCxNtADIiB_ytZgPGpw5ngb7Sp33kyGdvgpApDpSuQAWP-A=w670-h734" width="670" /></a></span></span></div><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: arial;"><br /></span><span style="font-family: arial;">
</span></span><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-indent: 1cm;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: arial;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="line-height: 150%;"> </span></span></span></p><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: arial;">
</span></span><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-indent: 1cm;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: arial;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="line-height: 150%;">Vidaller
Tricas, Rafel (2003) "O mundo bechetal en aragonés: tacsonomía", en <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Alazet. Revista de Filología</i>, lº 17, pp.
215-237. Uesca, Instituto de Estudios Altoaragoneses.</span></span></span></p><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: arial;">
</span></span><p class="MsoNormal" style="line-height: 150%; margin-left: 0cm; text-indent: 1cm;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: arial;"><span face=""Arial","sans-serif"" style="line-height: 150%;">Villar,
L. & Sesé, J.A. & Ferrández, J.V. (2001) <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Atlas de la Flora del Pirineo Aragonés</i>, V. II. Uesca, Instituto de
Estudios Altoaragoneses, Consejo de Protección de la Naturaleza de Aragón.</span></span></span></p>
Rafel Vidaller Tricashttp://www.blogger.com/profile/07229310407146463893noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-5087287641882389665.post-87316884382682559912020-12-31T10:42:00.003+01:002020-12-31T10:43:52.263+01:00A cultura d'os árbols escoronatos en o Pirineu Aragonés<p> </p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjFa-diHNOi5eCMzFNeyGOqNtuNP5FhnDh7NtJQ5rmZD1UG6AwBYYmnowYZclGLzSJ4V_Fzn9qIxTiIN9Gnd3wSbZzrC1LYPXiQP52hubTDv_aVO6Tvy_58fe2g-fxi09KCXirXQBuJNw3l/s5472/Caxico+Seru%25C3%25A9+%25285%2529.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="5472" data-original-width="3648" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjFa-diHNOi5eCMzFNeyGOqNtuNP5FhnDh7NtJQ5rmZD1UG6AwBYYmnowYZclGLzSJ4V_Fzn9qIxTiIN9Gnd3wSbZzrC1LYPXiQP52hubTDv_aVO6Tvy_58fe2g-fxi09KCXirXQBuJNw3l/w426-h640/Caxico+Seru%25C3%25A9+%25285%2529.JPG" width="426" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><br /></td></tr></tbody></table><br /><!--[if !mso]>
<style>
v\:* {behavior:url(#default#VML);}
o\:* {behavior:url(#default#VML);}
w\:* {behavior:url(#default#VML);}
.shape {behavior:url(#default#VML);}
</style>
<![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml>
<o:OfficeDocumentSettings>
<o:RelyOnVML/>
<o:AllowPNG/>
</o:OfficeDocumentSettings>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:TrackMoves/>
<w:TrackFormatting/>
<w:HyphenationZone>21</w:HyphenationZone>
<w:PunctuationKerning/>
<w:ValidateAgainstSchemas/>
<w:SaveIfXMLInvalid>false</w:SaveIfXMLInvalid>
<w:IgnoreMixedContent>false</w:IgnoreMixedContent>
<w:AlwaysShowPlaceholderText>false</w:AlwaysShowPlaceholderText>
<w:DoNotPromoteQF/>
<w:LidThemeOther>ES</w:LidThemeOther>
<w:LidThemeAsian>X-NONE</w:LidThemeAsian>
<w:LidThemeComplexScript>X-NONE</w:LidThemeComplexScript>
<w:Compatibility>
<w:BreakWrappedTables/>
<w:SnapToGridInCell/>
<w:WrapTextWithPunct/>
<w:UseAsianBreakRules/>
<w:DontGrowAutofit/>
<w:SplitPgBreakAndParaMark/>
<w:DontVertAlignCellWithSp/>
<w:DontBreakConstrainedForcedTables/>
<w:DontVertAlignInTxbx/>
<w:Word11KerningPairs/>
<w:CachedColBalance/>
</w:Compatibility>
<m:mathPr>
<m:mathFont m:val="Cambria Math"/>
<m:brkBin m:val="before"/>
<m:brkBinSub m:val="--"/>
<m:smallFrac m:val="off"/>
<m:dispDef/>
<m:lMargin m:val="0"/>
<m:rMargin m:val="0"/>
<m:defJc m:val="centerGroup"/>
<m:wrapIndent m:val="1440"/>
<m:intLim m:val="subSup"/>
<m:naryLim m:val="undOvr"/>
</m:mathPr></w:WordDocument>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml>
<w:LatentStyles DefLockedState="false" DefUnhideWhenUsed="true"
DefSemiHidden="true" DefQFormat="false" DefPriority="99"
LatentStyleCount="267">
<w:LsdException Locked="false" Priority="0" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Normal"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="heading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="35" QFormat="true" Name="caption"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="10" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" Name="Default Paragraph Font"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="11" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtitle"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="22" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Strong"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="20" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="0" Name="Plain Text"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="59" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Table Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Placeholder Text"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="No Spacing"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Revision"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="34" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="List Paragraph"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="29" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="30" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="19" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="21" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="31" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="32" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="33" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Book Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="37" Name="Bibliography"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" QFormat="true" Name="TOC Heading"/>
</w:LatentStyles>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 10]>
<style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Tabla normal";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-priority:99;
mso-style-qformat:yes;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
mso-para-margin:0cm;
mso-para-margin-bottom:.0001pt;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:11.0pt;
font-family:"Calibri","sans-serif";
mso-ascii-font-family:Calibri;
mso-ascii-theme-font:minor-latin;
mso-fareast-font-family:"Times New Roman";
mso-fareast-theme-font:minor-fareast;
mso-hansi-font-family:Calibri;
mso-hansi-theme-font:minor-latin;
mso-bidi-font-family:"Times New Roman";
mso-bidi-theme-font:minor-bidi;}
</style>
<![endif]-->
<p></p><p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span lang="ES-TRAD" style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 16pt;">A cultura d'os
árbols escoronatos en o Pirineu Aragonés</span></b></p><p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-size: small;"><span><span lang="ES-TRAD" style="font-family: "Times New Roman", "serif";">[Comunicazión d'o <i>Congreso Internacional Árboles Trasmochos, un patrimonio cultural</i>, celebrato en Aguila del Alfambra, Galve (Teruel) os días 23 e 24 de marzo de 2019]</span></span></span><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span lang="ES-TRAD" style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 16pt;"> <br /></span></b></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span lang="ES-TRAD"> </span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span lang="ES-TRAD" style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt;">Definizión</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span lang="ES-TRAD" style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt;">En
o Programa d'o Congreso Internacional Los Árboles Trasmochos, un patrimonio
cultural [Aguilar d'Alfambra - Galve (Teruel) 2019], trobamos una definizión
basica:</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span lang="ES-TRAD" style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt;">"<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Los trasmochos son aquellos árboles formados
y aprovechados mediante podas periódicas aplicadas a todo (o casi todo) el
ramaje, realizadas a una altura del tronco tal que el rebrote resultara
inaccesible al ganado. Es una técnica ancestral que ha permitido proporcionar
madera, combustible y forraje a las comunidades campesinas de muchos países.
Estos árboles son un elemento de los paisajes rurales a los que confieren una
identidad característica y además forman parte de la cultura popular</i>".</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span lang="ES-TRAD" style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt;">Se
i troban bels elementos alazetals: son árbols aprobeitatos por meyo d'intensas
podas periodicas. Crexen en zonas pecuarias, os suyos rechitos cal que sigan
inazesibles ta o bestiar. Son un elemento d'o paisache rural e fan parti d'a
cultura popular, anzestral, Con tot isto ye fázil fer-se una ideya d'o que
tratamos, manimenos talmén no siga tot tan preziso. Por un costato, siendo una
teunica anzestral, ha farchato o paisache dende fa milenios, con as bariazions
istoricas que pertocan en as que se suzeden diferens culturas como, asinas
mesmo, a manca de poblazión. Por achustar-nos á ra cuanca mediterrania y
Europa, talmén no bi esistan ya paisaches naturals, sino paisaches fustiatos
con mayor u menor intensidá por a cultura, as culturas, e isto, chunto á ra
deseparazión autual <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>d'as nuestras
soziedaz d'o meyo natural, produze que a nuestra perzepzión d'o que ye
naturaleza e o que ye cultura siga boiralosa, que no más distingamos como
culturals aquellos paisaches y elementos d'os mesmos claramén identificables.
Asinas, un árbol escamalato clasico, un exemplar d'o meyo natural podato con
intensidá ye fazilmén perzeptible, pero no atros, como se beyerá.</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span lang="ES-TRAD" style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt;">Por
cuentra, un árbol escoronato cualo aprobeitamiento siga estetico, un árbol de
chardinería que fa parti d'o paisache urbano, que reproduxe una traza e una
prautica equibalens, no ye bisto como tal e, sin dembargo, o suyo tratamiento
deriba seguramén d'a domesticazión antiga d'espezies naturals con atros fins. O
mesmo se puede pensar d'os árbols frutals. A considerazión de natural u
cultural, en o tema que tratamos, ye un punto zentral de discusión. Asinas, en
una encuesta en Betés de Sobremón, un informador prezisaba que ta impeltrar u
bribar un árbol caleba tener buen aliento pues con mal aliento o impeltre
fallará e l'árbol s'amortará, respeutibamén. Ta ebitar-lo se toma antis un
gotet d'anís. O aliento mortal ye un mito que se repite en culturas de tot o
mundo, dende a Hidra griega á os mitos sudamericanos analizatos por Claude
Lévy-Strauss por exemplo en <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Mithologiques:
le cru et le cuit</i>.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Endica iste
antropologo que: "... en terminos d'o codigo anatomico,<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>a pudor e o pudrimero, d'as que ya ye
establito que connotan a naturaleza, por oposición a ra cultura..." (1968:
267). Tanto o impeltre como a poda suposan o paso d'a naturaleza enta ra
cultura. Asobén dende un portaimpeltre que en o Alto Aragón gosa ser o arto (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Crataegus monogyna</i>) á un árbol fruital
integrato en bel ortal u chunto á un campo, paisaches culturals. E dende un
árbol natural u naturalizato, montesino: urmo, fraxino, caxico... á un árbol
escamalato produtibo, cultural. En o caso de Betés que comento, o paso
simbolico d'un estato á l'otro se materializa por meyo de l'anís, un alimento
cultural que a sufierto una dople cozión, primero ta combertir-se en bin e
dimpués lambicato en anís<a href="#_ftn1" name="_ftnref1" style="mso-footnote-id: ftn1;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span style="mso-special-character: footnote;"><span class="MsoFootnoteReference"><span lang="ES-TRAD" style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: ES-TRAD; mso-bidi-language: AR-SA; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-language: EN-US;">[1]</span></span></span></span></a>, isto ye, un alimento doplemén
cultural, seguindo as tesis que Lévi-Strauss espone en <i style="mso-bidi-font-style: normal;">le cru et le cuit</i>, o natural e o cultural. Dende ista loxica,
emplegar beluna d'as muitas yerbas que poderban trencar o mal aliento no
soluzionarba a ecuazión, sisquiera as auguas bullitas, feitas con yerbas, que
suelen aborrezer os ombres, cultura, fren á ra mullers, naturaleza, seguramén
porque no plegan á ser alimento, cultura, quedando en a considerazion d'augua e
yerbas, naturaleza.</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span lang="ES-TRAD" style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt;">Cheografía</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span lang="ES-TRAD" style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt;">As
culturas se farchan por l'adautazión de grupos umans á entornos fesicos
(naturals u sozials). En o Pirineu Aragonés se gosan deseparar tres redoladas
con carauterisitcas razonablemén esferenziatas que determinan o rechimen d'usos
d'o territorio. A libel cheneral, nos situgamos en o besán meridional d'a
cordelera perinenca, en o suyo zentro e en a marguin zurda d'a cuanca de
l'Ebro. Os afluyéns baxan enta o sur tallando as diferens sierras que por un
regular leban una endrezera E-W. O clima ye marcato por os frens atlanticos que
alportan umedá dende o NU, as plebias orograficas que ban de más á menos
conforme se baxa enta o zentro d'a cuanca e bella continentalidá en a zona
zentral. Con ista composizión, e de sur enta norte, se distingue:</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span lang="ES-TRAD" style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt;">1.-
Os Semontanos. País dende o calzil d'as sierras esteriors enta ra depresión,
resultato d'o arrozegue de materials probeniens d'a montaña sobre a debandita depresión,
enrunando a falla que deseparaba amas estruturas. Plega dica os 800 m. de
altitú e a suya bechetazión ye mediterrania sobre suelo calcario. Ye a zona más
trasformata por l'agricultura e as infraestruturas. A selba más representatiba
ye o carrascal (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Quercus ilex</i> subsp. <i style="mso-bidi-font-style: normal;">ballota</i>), de fuellas perennes. Os urmos
son d'a espezie <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Ulmus minor</i>, de
fuellas chicas, como pasa con o fraxin (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Fraxinus
angustifolia</i>). Entre as coniferas sobrexe o pin albar (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Pinus halepensis</i>).</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span lang="ES-TRAD" style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt;">2.-
Prepirineu. Conchunto de sierras dica os 2.500 m. d'altaria (Guara, 2.077 m.
Turbón, 2.492 m.), predominantemén calizas, con depresions, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">fuebas</i>, interiors. Ye una rechión á
escarramanchas entre a rechión mediterrania, a eurosiberiana e bel repui d'a
borioalpina. A selba más representatiba ye o caxicar, de caxicos de fuella
marzeszén d'a espezie <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Quercus faginea</i>
(<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Quercus</i> gr. <i style="mso-bidi-font-style: normal;">cerrioides</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Q. subpyrenaica</i>...).
Aquí combiben espezies eurosiberianas e mediterranias, como os fraxins <i style="mso-bidi-font-style: normal;">excelsior</i> e <i style="mso-bidi-font-style: normal;">angustifolia</i>, os urmos <i style="mso-bidi-font-style: normal;">minor</i>
e <i style="mso-bidi-font-style: normal;">glabra</i>, os <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Sorbus domestica</i> e <i style="mso-bidi-font-style: normal;">aucuparia</i>,
zerollera e bixordero, etc. D'as coniferas, os pins royo (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Pinus suylvestris</i>) e nazarro (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">P.
nigra</i>).</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span lang="ES-TRAD" style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt;">3.-
Alto Pirineu. Bals pirinencas en o exe d'a cordelera . As suyas güegas
setentrionals plegan dica os 3.404 m. d'altitú, e as meridionals asobén son
bogatas por as Sierras Interiors, que plegan á 2.900 m. Bi ha montañas
calcarias e silizias. Domina a bechetazión eurosiberiana, anque en altaria ye
importán o componén alpino, borioalpino, etc. Entre as suyas selbas bi ha
fabosas (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Fagus sylvatica</i>), selbas
mistas de fuella caduca en as que sobrexen o fraxin (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Fraxinus excelsior</i>), a tellera (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Tilia
plathyphyllos</i>), o urmo (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Ulmus glabra</i>),
a ziresera (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Prunus avium</i>), bixordero
(<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Sorbus aucuparia</i>), a moxera (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Sorbus aria</i>), etc. Coniferas, os pins
royo e negro (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Pinus uncinata</i>), o
abete (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Abis alba</i>) e o taxo (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Taxus baccata</i>).</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span lang="ES-TRAD" style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt;">En
os rius de tot o conchunto se suzeden espezies más u menos azonals, d'entre as
que son d'intrés os salzes (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Salix alba</i>,
<i style="mso-bidi-font-style: normal;">S. purpurea</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">S. eleagnos</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">S. fragilis</i>,
etc.) e os <i style="mso-bidi-font-style: normal;">choplos </i>(<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Populus nigra</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">P. alba,</i> <i style="mso-bidi-font-style: normal;">P. tremula</i>)</span><span lang="ES-TRAD" style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt;"> </span></p><p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span lang="ES-TRAD" style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt;">Biellos
usos</span></p><p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span lang="ES-TRAD" style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt;">No
bi ha muita esferenzia entre o que siñalaban os autors clasicos fa bel par de
milenios e os costumbres que han plegato dica tiempos reziens. Varron
recomendaba delimitar as parzelas plantando árbols, pins, azipreses u urmos,
istos zaguers como sustén d'as parreras e por as mesmas sozmesos á tratamientos
con ixa ideya. Caton fabla d'o forrache<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>d'urmos e choplos, endicando que ye bueno ficar-los en a parti norte
d'as zincas ta no pribar a insolazión; Columela detalla o cautibo d'urmos,
fraxins, choplos, carrascas, laurelers e figueras cualas fuellas se feban
serbir ta forrache. Paladio escribe que:</span></p>
<p class="MsoPlainText" style="margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt;">"</span><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "MS Mincho";">Si la inbernada
será grande & fuerte & mucha en tanto que non pueda salir a pasçer es
menester que ayas provisión de feno o de paja o de beças, que son a las ovejas
soberanas & habundosas a comer, o con fojas de frexno o fojas de olmo</span></i><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "MS Mincho";">" (versión medieval de Ferrer Sayol, en Nitti et al. 1997).</span><span lang="ES-TRAD" style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt;"> </span></p><p class="MsoPlainText" style="margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Courier New";">En o sieglo XIX o profesor </span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "MS Mincho";">M.
Gustave (1848: 16-22 [413-419]) detalla</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Courier New"; mso-fareast-font-family: "MS Mincho";"> ta Franzia, anque dando referenzias
d'atros países dende Suezia á Italia, as fuellas forracheras de alcazia </span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "MS Mincho";">(<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Robinia pseudoacacia</i>),
choplos lombardo e negro (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Populus nigra</i>),
urmo (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">U. minor</i>), alberniz, carpe, fau
(poco nutritibas), albar (amargas pero buenas), escarrón (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">A. campestre</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">A.
pseudoplatanus</i>), fraxin (buenas anque puede dar mal gusto á ra lei),
tellera (prou apreziata), caxico (da mal gusto a lei, e manteca de baca de
regular calidá, anque bueno ta ras obellas) más o pin.</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span lang="ES-TRAD" style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "MS Mincho";">En o cabo d'o siegloXX, Villar e Sesé
(Monserrat, 2000: 83-86) adedican á o fraxin en a pirinenca comarca d'a
Ribagorza un articlo equibalén:</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span lang="ES-TRAD" style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "MS Mincho";">"<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Dende
fa bels sieglos e dica os años 60, en o Pirineu aragonés o fraxin de montaña u
"freix" (Fraxinus excelsior) se trasplantaba ex profeso ta ras
marguins d'os patros e amán d'as bordas, dende os 700 m. d'altitú dica mesmo os
1.700 m.; más que más en o canto d'as zequias e auguatiellos. En aquers tiempos
de limitazions, en un más que "superpoblato" territorio pirinenco,
cualsiquier palmo de tierra feba onra ta ra casa, tot alporte estra alixeraba a
maltreita economía familiar... En ixe sendito, os faxos de fraxin suponeban un
complemento alimentizio ta o bestiar en a epoca ibernal, cuan o feno yera
radito, espezialmén en as piors añadas, que obligaban á meter en a cuadra o
ganato muito tiempo. A fuella de fraxin ye prou nutritiba e de gran
dichestibilidá, tanto como l'alfalz</i>."</span></p>
<p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span lang="ES-TRAD" style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "MS Mincho";">Anque importán, o emplego d'as fuellas
como pasto no ye o unico que interbiene en a formazión d'os árbols escoronatos,
ni sisquiera se traduz siempre en o que entendemos como tals. En o Pirineu
aragonés se pueden trobar emplegos forrachers, de leña, costruzión, artesanía e
rituals.</span></p>
<p class="MsoPlainText" style="margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "MS Mincho";"></span></p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjGdNk_e2PhwVsgw_6y0uBHH1bayAuDQS-aHQ6YcKFz-P6v3b4RuCJZuhsVXoaJv_GZ-TZcgdbLuv09JbkRsilU2plk7obIL4qFAscbQNwvCNGjxlEHQlRRCTqt86BDHa2fGhvs7GWlJDuQ/s2048/Ag%25C3%25BCerro+tensino+Vidaller+059+b.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1536" data-original-width="2048" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjGdNk_e2PhwVsgw_6y0uBHH1bayAuDQS-aHQ6YcKFz-P6v3b4RuCJZuhsVXoaJv_GZ-TZcgdbLuv09JbkRsilU2plk7obIL4qFAscbQNwvCNGjxlEHQlRRCTqt86BDHa2fGhvs7GWlJDuQ/w400-h300/Ag%25C3%25BCerro+tensino+Vidaller+059+b.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Paisache tensino con os choplos en o canto d'as zincas<br /></td></tr></tbody></table><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "MS Mincho";"><br />Leñas</span><p></p>
<p class="MsoPlainText" style="margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "MS Mincho";">En os semontanos, en o sur, se feba serbir más que más a carrasca,
cada 10 u 15 años, seguntes os medros u as nezesidaz. Á l'azión de tallar os
camals se le diz <i style="mso-bidi-font-style: normal;">escoronar</i>, isto ye,
tirar a corona de brancas por denzima d'o trallo en o Semontano de Balbastro,
tamién <i style="mso-bidi-font-style: normal;">escornizar</i> (tirar as <i style="mso-bidi-font-style: normal;">cornizas</i>, "troz de leña", <i style="mso-bidi-font-style: normal;">escamalar</i> e <i style="mso-bidi-font-style: normal;">esmochar</i>. Autualmén ye difízil trobar carrascas <i style="mso-bidi-font-style: normal;">escoronatas </i>(<i style="mso-bidi-font-style: normal;">escornizatas</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">esmochatas</i>,
<i style="mso-bidi-font-style: normal;">escamalatas</i>), u parar cuenta d'as que
debioron ser-lo en o suyo tiempo.</span></p>
<p class="MsoPlainText" style="margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "MS Mincho";">En a redolada d'Ayerbe se picaban ta nobiembre, o produto se
trestallaba en lotes e se repartiba entre os intresatos. A leña rezia
s'emplegaba en cada casa, con as ramas se feban <i style="mso-bidi-font-style: normal;">brazaus</i> u faxos e se chitaban primero á ras crapas como forrache,
pues as fuellas son perennes (asinas mesmo con a coscollera, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Quercus coccifera</i>). Cada casa reserbaba
bel par de <i style="mso-bidi-font-style: normal;">brazaus</i> ta ras fogueras u
cheras de san Sebastián, ta chinero, leña menuda que fumiaba muito pues encara
ye berda en ixe tiempo.</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "MS Mincho";"> </span></p><p class="MsoPlainText" style="margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "MS Mincho";">Tamién s'escoronaban as carrascas ta fer caberas, carbón, en
turnos de 10 u 15 años, tallando as brancas de diametro inferior, de 20-30 cm.
En os carrascals en os que se feba caberas, durante os años d'o turno se
limpiaban e bribaban, bedando a dentrada de ganato (Vidaller, 1986: 9-10).</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "MS Mincho";"> </span></p><p class="MsoPlainText" style="margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "MS Mincho";">En as redoladas sin carrascals, como en a parti más meridional, s'<i style="mso-bidi-font-style: normal;">esmochaban</i> espezies de ribera como o
choplo albar, o fraxin u o choplo negro. Como cuenta Joaquín Liesa, de Torres
de Barbués (2016: 111-112):</span></p>
<p class="MsoPlainText" style="margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "MS Mincho";"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>"<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Esmochar</i>. <i style="mso-bidi-font-style: normal;">En la mengua de
enero, cada cuatro años,<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>se tenían que
cortar las ramas de los árboles </i>[para leña]<i style="mso-bidi-font-style: normal;">; en algunos, como los albares o frasnos, crecían más que las de los
chopos. </i>[...]<i style="mso-bidi-font-style: normal;"> Había que subir al
árbol, normalmente sin escalera. Siempre tenía ramas por todo el tronco, y
cuanto más arriba, más gruesas, las llamaban trancas [...] Las trancas algunas
tenían hasta 5 metros de largas; <u>se tenían que cortar con astraleta de mano</u>,
pues hacía más fino el corte y decían que así crecían antes y mejor, pues si
entraba mucha agua por el corte se pudría </i>[...] <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Recuerdo que había un árbol en la suerte del Puente, en la carretera de
Almuniente, de casa del Voto, que <u>lo limpiaban</u> cada cinco años, y según
contaba Sebastián Paúles Asesio, un año cortó 45 trancas, sacando 35 fajos de
leña</i>" (O subrayato ye mío, referito a ra traza de tallar, a ra teunica
e á ra metafora de "limpiar", acotraziar un estato natural á uno
cultural)</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "MS Mincho";"> </span></p><p class="MsoPlainText" style="margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "MS Mincho";">En o Prepirineu l'árbol propio ta escoronar ye o caxico. Os turnos
son similars á os d'a carrasca. Os caxicos s'<i style="mso-bidi-font-style: normal;">escamalan</i> (Lardiés, Candarenas, Samianigo, Sobremonte...), isto ye,
se les tallan os camals, u s'<i style="mso-bidi-font-style: normal;">esmochan</i>.
Por un regular se feban tres menas d'esplotazión:</span></p>
<p class="MsoPlainText" style="margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "MS Mincho";">- Á bezinal. Os bezins d'un lugar aprobeitan una selba comunal, á
bezinal, entre toz. Se triga un <i style="mso-bidi-font-style: normal;">rolde</i>
u zona d'a selba á esplotar, s'esbarza un camín por o que pasar, antis os
abríos, agora os trautors, dende os campos d'o canto. S'<i style="mso-bidi-font-style: normal;">escamalan</i> u <i style="mso-bidi-font-style: normal;">esmochan</i> os
árbols, se paran os lotes con as <i style="mso-bidi-font-style: normal;">cornizas</i>
e se sorteyan entre as casas d'o lugar. Cuan se transportaba con os abríos, as
cornizas se feban d'un tamaño chusto ta optimizar o numbro de biaches (no
guaire curtas) e ta ebitar mals en os bajes (no guaire largas), asinas como
paraban cuenta de que as piezas maltraziatas impedisen una carga omochenia d'a
leña. Con o trautor, o tamaño s'achusta a o prozesato posterior, pensando en a
mena d'estufa u fogaril en o que han de cremar-se.</span></p>
<p class="MsoPlainText" style="margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "MS Mincho";">- Particular. Por un regular caxicos de zincas que no son zerca
d'o lugar. O prozedimiento ye o mesmo pero reyalizato por a unidá familiar, a
casa.</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "MS Mincho";"> </span></p><p class="MsoPlainText" style="margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "MS Mincho";">- Reserba estratechica. Os árbols particulars que crexen chunto á
ra casa u zerca, se guardaban por si benisen mal dadas, muerte de l'amo,
malautía u atras basemias que impedisen o triballo normal d'os recursos d'a
familia. Asobén istas zircunstanzias empentaban solidaridaz entre os bezins
cuan tocaba fer os treballos.</span></p><p class="MsoPlainText" style="margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "MS Mincho";">O quefer se feba con astrals; o cambeo teunolochico entre l'astral
e o <i style="mso-bidi-font-style: normal;">sarrón</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">tronzadora</i> u tronzador fizo blincar una polemica sobre a
combenienzia d'emplegar a zaguera maquina. Se gosa considerar que o tronzador
crema as chemas e bieda o rechite, malmetendo l'árbol. Ta ebitar-lo bi ha qui
repasa o tallo esterior con a naballa ta tirar o cremato. Se dixaban os camals
que se pensaban menimos ta que l'árbol no morise.</span></p>
<p class="MsoPlainText" style="margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "MS Mincho";">Antonio Oliván, d'Aso de Sobremonte, esplica que no se debe tallar
o trallo d'o caxico porque no rechita e s'amorta, que cal tallar os camals (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">escamalar</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">esmochar</i>) e "<i style="mso-bidi-font-style: normal;">con una que
se dixe ya ye prou ta continar aprobeitando-lo. Antonio pena cuan agora se
tallan sin talento, con tronzador, como si o mundo s'acabase mañana</i> [...] <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Antis o alcalde organizaba en común a briba
e se repartiba entre toz a leña asclata (rajas) e a más menuta, no más tallata
(cornizas)</i> (Satué: 1996:118).</span></p>
<p class="MsoPlainText" style="margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "MS Mincho";">En o Prepirineu bi ha mils de caxicos escamalatos, d'ampla reziura
que han sito albandonatos. Se troban en comarcas espoblatas, en mons de lugars
espaldatos que son desaparexindo baxo a reforestazión, natural en l'autualidá,
forzata en os tiempos d'a ditadura, amás d'en zonas embiellitas, do a edá d'os
usuarios empacha que puedan puyar tres u cuatre metros d'altaria con un
tronzador. Cuan charramos de selbas, o paisache no dixa beyer a esistenzia
dárbols escoronatos dica que se petena por o suyo interior. Si son árbols en a
marguin d'as zincas azesibles, a suya esistenzia pende d'o zelo d'os Achens ta
ra Protezión d'a Naturaleza, achens de mon, cuan chestionan os permisos con os
dueños, entre a norma de preserbar os árbols e as nezesidaz de leña e a
gobernanza d'as suyas propiedaz (que as brancas no dixen pasar a maquinaria, u
que ye un quefer que cal emprender con os fillos que biben difuera d'o lugar e
á os que no les baga puyar ta escamalar os caxicos como cal.</span></p>
<p class="MsoPlainText" style="margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "MS Mincho";">En o Alto Pirineu, de selbas mistas e menos caxicars no bi n'ha
tantos d'árbols escamalatos. As coronicas recontan que en o cabo d'o sieglo XIX
se plegó á una presión demografica tal que os lugars pirinencos, güei redolatos
de selbas, eban a leña más azesible bien luen. En a bal de Tena, una ora e
meya, en a de Benás, en Sarllé, tres oras, por exemplo, ta ir á escar
combustible de pin negro en o piso subalpino (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Pinus uncinata</i>). Anque ese <i style="mso-bidi-font-style: normal;">betatos</i>,
selbas betatas ta leña u costruzión, debán d'a manca d'espezimens rezios se
feban serbir matas como l'abellanera u o buxo.</span></p>
<p class="MsoPlainText" style="margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "MS Mincho";"></span></p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjGqJsy-eXVdfBW1EVSXm7oAlbcw-CCLjaSpvD6I-hpOlDnHB9oCzQL_xHQKrZ4OfZffX3prFevNB0wZgh2Xs1j3jqVPCGwfac6-T261TJEJiRDn74xAIxMMeGaMUpVhnIpPORBZ0idFNkq/s5472/Caxicos+Artosilla+%25281%2529.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="5472" data-original-width="3648" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjGqJsy-eXVdfBW1EVSXm7oAlbcw-CCLjaSpvD6I-hpOlDnHB9oCzQL_xHQKrZ4OfZffX3prFevNB0wZgh2Xs1j3jqVPCGwfac6-T261TJEJiRDn74xAIxMMeGaMUpVhnIpPORBZ0idFNkq/s320/Caxicos+Artosilla+%25281%2529.JPG" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Caxico escamalato en a Guarguera<br /></td></tr></tbody></table><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "MS Mincho";"><br />Pasto</span><p></p>
<p class="MsoPlainText" style="margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "MS Mincho";">Como ye debandito, o forrache d'as fuellas d'árbols ha una istoria
milenaria. Sobre as trazas d'aprobeitar-las M. Gustave (1848: 19 [416]) esplica
como metodo más simple bribar, "zaga d'a sapia d'agosto", as chobens
ramas pretas de fuellas, e ficar-las en cubillatos en a guambra mirando que se
sequen sin cayer d'as ramas. Quedan asinas os árbols <i style="mso-bidi-font-style: normal;">á l'état de tètard</i>, capezutos, escamalatos. En o Pirineu Aragonés a
unica barián que conoxco ye a de dixar as trosetas, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">gabiells</i> en Benás, en a forca d'o trallo d'os fraxins antis de
lebar-los t'o pallero. Ta ra suya conserbazión o autor franzés fa notar que os
faxos cal que estén en un local seco e sano, ta pribar que se florezcan
perdendo o gusto e l'aroma. Ta isto, en o Alto Aragón, se gosan meter en os <i style="mso-bidi-font-style: normal;">fraxinaders</i> u pallars equibaléns, a
bella altaria d'o suelo, entre biegas ta que asinas corga o aire entre as
ramas: "<i style="mso-bidi-font-style: normal;">en o pallar, en o primer
piso, sobre as güellas</i>" (Olibán).</span></p>
<p class="MsoPlainText" style="margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "MS Mincho";">Villar y Sesé (Monserrat, 2000: 84-86), fablando de Ribagorza
comentan que os faxos u gabiellos (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">gabellons</i>,
<i style="mso-bidi-font-style: normal;">gabillons</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">gabiellos</i>) se puyaban en o alto d'os cubilaltos d'as eras e en as
finestras d'as falsas, siempre en a guambra. En o tocante á ras espezies,
nombran o fraxin, o choplo lombardo, caxico (crabas, güellas e bacas que no
crían), <i style="mso-bidi-font-style: normal;">morera</i>s, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">moixera</i> (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Sorbus aria</i>) e <i style="mso-bidi-font-style: normal;">abesurt </i>(<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Sorbus aucuparia</i>); as fuellas d'istos dos zaguers se bulliban e
yeran prou apreziatas: "<i style="mso-bidi-font-style: normal;">os
gabiellos, paratos por os pastors cuan iban con o ganau por o mon, se meteban á
secar en as brancas enta ras que no podeban i plegar os animals; más tardi, ta
l'agüerro, se'n iban a replegar con as caballerías</i>". D'o consumo d'as
ramas de fraxin esplican que as güellas minchaban o limbo d'as fuellas, as
crabas a coda u peziolo e parti d'a crosta, os conillos a resta d'a crosta,
quedando a fusta lista ta ro fuego.</span></p>
<p class="MsoPlainText" style="margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "MS Mincho";">En os Semontanos, como s'ha dito, se aprobeitaban as fuellas d'a
carrasca, á o tiempo que se feba a leña. Astí o clima ye menos rigoroso e tanto
as güebras e os restollos como o mon permiten manullar o ganau sin que calga
mirar recursos adizionals á o pasto ibernal; á lo menos no como en a montaña. Manimenos,
por exemplo en Estada (Baixa Ribagorza) se bribaban os fraxins (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">F. angustifolia</i>) en o cabo setiembre e
se replegaban en <i style="mso-bidi-font-style: normal;">camatons</i>, faxos, ta
pasto. Tamién os choplos (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Populus nigra</i>)
ta forrache ganadero e as ramas ta ros conillos, e l'urmo (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Ulmus minor</i>) ta ros corders (Vicente & Sanz 1993: 99, 177,
265). Seguntes puyamos por as costeras d'o Prepirineu se'n dan ya esplotazions
d'árbols como os caxicos e atros más esporadicos, como o replegato en Panzano,
do escaban as ramas d'o <i style="mso-bidi-font-style: normal;">serbal</i>
(bixordera, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Sorbus aucuparia</i>) ta ras
crapas, árbols borio-subalpino que crexe escaso en puestos umedos e frescos d'a
sierra de Guara.</span></p>
<p class="MsoPlainText" style="margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "MS Mincho";">En o Prepirineu se <i style="mso-bidi-font-style: normal;">feba
fuella</i>, ramas con fuellas, de caxico, de fraxin (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Fraxinus angustifolia</i> que en as zonas más setentrionals s'ibrida
con <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Fraxinus excelsior</i>, de fuellas
más amplas). Se talla a primers de setiembre e s'alza en pallers u, á ormino,
en un cubillato situgato amán<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>d'a era
clamato <i style="mso-bidi-font-style: normal;">fraxinadero</i>, cuala etimo
parixe relazionar-se con<i style="mso-bidi-font-style: normal;"> fraxinus</i>.
Asinas como o caxico ye l'árbol consustanzial d'o paisache natural
prepirinenco, o fraxin ye más desichén e se troba por as mesmas plantato chunto
á os lugars, sin ser abundán. José Castillón de A Mula (A Fueba, Sobrarbe)
recuenta que as ramas d'os caxicos "<i style="mso-bidi-font-style: normal;">s'han
bribato tradizionalmén ta fer trosetas</i> (faxos de ramas) <i style="mso-bidi-font-style: normal;">que se dixaban á secar ta dar-les á o ganau
como alimento en o ibierno</i>" (Pallaruelo, 2000: 139). Atro árbol que se
fa serbir ta ista mesma fin ye a morera (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Morus
nigra</i>), que se troba, escasa, plantata en bel lugar (Rapún, Latas, en o
Alto Galligo, por exemplo). En Rapún o urmo (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Ulmus glabra</i>) se bribaba ta os conellos.</span><span style="mso-fareast-font-family: "MS Mincho";"></span></p>
<p class="MsoPlainText" style="margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "MS Mincho";">Tamién s'escamalaba o salz (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Salix
alba</i>, San Bizién, en a bal d'a Mangueta, Alto Galligo) ta crapas e güellas
("<i style="mso-bidi-font-style: normal;">porque a fuella ye blanda</i>").</span></p>
<p class="MsoPlainText" style="margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "MS Mincho";">En<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Sobremonte (Aso) en o
canto norte d'o Prepirineu, amás, se bribaban ramas e brancas d'atras espezies
que sin dembargo no farchan árbols esmochatos tradizionals pero que creyan
paisache. Ye o caso d'o pin (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Pinus
sylvestris</i>) á o que se le tiraban as ramas baxas, a pinarra, ta ras crapas.
O pin, que no rechita, no puede aprobeitar-se d'atra traza pero as pinadas
asinas bribatas e conserbatas no dixan de ser un paisache cultural. Si fa u no
fa, o mesmo se puede dezir d'as zireseras (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Prunus
avium</i>), delicatas de bribar á ras que, en cuentas de dar-les una traza de
maza, s'iban tallando, d'alto enta baxo, dixando que l'árbol crexca en altaria.
Asinas feito queda un conchunto de brancas en a corona, altera, sobre un tronco
más desprobisto de fuella. A ziresera ye una espezie montesina común d'as
selbas frescas pirinencas que, en o Sobremonte, se plantaba en os cantos d'os
campos. A mesma traza de briba s'emplegaba con o choplo lombardo (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Populus nigra</i> var. <i style="mso-bidi-font-style: normal;">italica</i>), común en os barrancos chunto á os lugars y en os cantos
de muitos campos. En iste caso parixe que a briba, d'alto enta baxo, respetando
a traza de bela d'a bariedá, produze exemplars que aguantan millor o peso d'a
nieu ibernal. Tanto a ziresera como o choplo son prou comuns en as bals
pirinencas, como a de Tena, do definen o paisache de patros con árbols d'a
parti meya d'a bal. Mirando-lo, no ye ebidén en primeras e sin más informazión
a selezión cultural que se columbra dezaga d'a postal.</span></p>
<p class="MsoPlainText" style="margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "MS Mincho";">O Alto Pirineu ha un paisache ganadero, fren á o agricola d'a
Tierra Plana. A labor ye dominata por os patros de dalla e pasto, bi ha poca
güerta más por o curto d'o ziclo que por a manca de recursos, e os zerials que
antismás puyaban en faxas por as costeras ya no se cautiban. As querzinias
(carrasca, caxico) dixan o puesto a selbas más fredas de fuellas caducas de
mayor superfizie foliar, u de coniferas como o pin negro (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Pinus uncinata</i>), que define o piso subalpino. O fraxin (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Fraxinus excelsior</i>) ye o árbol
forrachero por eszelenzia, más común en a parti oriental que en a ozidental d'o
Pirineu aragonés. Se troba cantiando os patros de dalla. O urmo (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Ulmus glabra</i>) ha resistito millor a
grafiosis aquí que en o Prepirineu e os semontanos (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Ulmus minor</i>), pero con tot, ye una espezie pantasma dende a
dentrada d'a malotía en as años 80 d'o sieglo XX (Ta o Alto Aragón, en a
Peninsula se conoxeba dende os años 30). Tiempos abe, o urmo de montaña (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Ulmus glabra</i>) se bribaba igual como o
fraxin d'alimento de güellas e crapas, e as ramas ta ros conellos (Vidaller,
1986: 30-31).<span style="mso-spacerun: yes;"> </span></span></p>
<p class="MsoPlainText" style="margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "MS Mincho";">A fuella de fraxin (choplo, pin, ziresera...) se reserbaba ta o
ganau <i style="mso-bidi-font-style: normal;">casalibo</i> u <i style="mso-bidi-font-style: normal;">caxalicano</i>, o que quedaba en as casas ta l'ibierno, bien porque no
fa cabaña enta Tierra Plana, bien porque a casa conzernita no'n ha prou de
ganau como ta baxar-lo por a cabañera, bien porque se trata de crapas, que no
combiene baxar por o difízil d'o suyo control e os pleitos que ocasionan, u
tamién si son bacas.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span></span></p>
<p class="MsoPlainText" style="margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "MS Mincho";">O ibierno en a montaña, con nieu e fredo, obliga á alimentar o
bestiar con a yerba cullita en o estiu e con a fuella d'os fraxins esmochatos,
en <i style="mso-bidi-font-style: normal;">gabiells</i> (Benás), trosetas
(Sobrarbe) u faxos: "<i style="mso-bidi-font-style: normal;">els gabiells de
freixe son mol buens; el bestiá els aprobeche be, y les rames fan buen foc. Els
conejos pelen les rames de freixe dels gabiells</i>" <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>(Ballarín, 1978: 207). Se les chitan con as
ramas; cuan as fuellas ya son consumitas, os tochez son ta os conellos, e
d'astí, con a crosta radita, s'alzan ta cremar en o fogaril.</span></p>
<p class="MsoPlainText" style="margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "MS Mincho";">En a mesma bal de Benás se troban bels <i style="mso-bidi-font-style: normal;">asirons</i> u azirons (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Acer
platanoides</i>) escamalatos (Vidaller, 2004: 263). Ista espezie d'azirón de
fuella ampla e fina ye más normal en o Alto Pirineu oriental, en o resto son
más fázils de trobar as espezies <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Acer
opalus</i> e <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Acer campestre</i>, de
fuellas más chicas e duras. Manimenos, parixe que o escarrón (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">A. campestre</i>) tamién se bribaba en
tierra de Samianigo.</span></p>
<p class="MsoPlainText" style="margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "MS Mincho";">En Chistau (Sobrarbe) Ortega et al. (1999: 180) dizen: [Cuan o
ganau en ibierno ha de] "<i style="mso-bidi-font-style: normal;">quedar-se
en os corrals</i> [...] <i style="mso-bidi-font-style: normal;">s'emplega a rama
de fraxin tallata en setiembre e alzata en garberas e pallers. Iste forrache ye
prou bueno, dizen que más que o prenso e, en o caso d'as bacas, incluso que les
fa más suabe o pelo e les fa produzir más grasa en a lei. Si no en han de
fraxin</i> [<i style="mso-bidi-font-style: normal;">F. excelsior</i>] <i style="mso-bidi-font-style: normal;">se sustituye por caxico, choplo u belatra
frondosa, que son muito piors u se puya ta ra montaña a tallar rama de pin
negro, espezialmén ta ras crapas</i>".</span></p>
<p class="MsoPlainText" style="margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "MS Mincho";">En Tella (Sobrarbe) Lasaosa e Ortega (2003: 207) siñalan que os
cantos de patros de dalla e campos se plantaban d'árbols forrachers como
fraxins, urmos, telleras, caxicos e choplos que "<i style="mso-bidi-font-style: normal;">feban mosquera ta o ganau en berano e o mesmo patro, ebitando que
s'agostiase. As ramas se bribaban cada dos u cuatre años, ta l'agüerro, e se
guardaban apuyalatas en trosetas</i>".</span></p>
<p class="MsoPlainText" style="margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "MS Mincho";">Por o que pertoca á ro choplo (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Populus
nigra</i>) en a parti d'o Turbón (Ribagorza), Ninot et al. (1993: 88) esplican
que: "<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Os 'chopos' no aparixen por
casualidá chunto á os patros. Son plantazions fruito d'una antiga cultura
perinenca que miraba de ser autosufizién. O ibierno rigoroso no permitiba sacar
a pastar os rabaños por luengos periodos. Por ixo, se tallaban as ramas de
fraxins e choplos en o mes de setiembre (forrache) e cuan beniban os meses
malos s'alimentaban crapas e güellas con ellas</i>".</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "MS Mincho";"> </span></p><p class="MsoPlainText" style="margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "MS Mincho";">Un detalle importán d'o paisache pirinenco son os camins bordiatos
de fraxins. O buelo que bi ha sobre o camín s'aprobeita como si d'un patro se
tratase, s'enampla asinas o suelo produtor. Ye una ideya que s'esplica bien a
cultura bereber: "<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Os berebers dizen
que os frexinals son 'patros penchatos', o que traduz claramén o emplego que se
les ne da</i>" (Bellakhdar, 2018:96).</span></p>
<p class="MsoPlainText" style="margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "MS Mincho";"></span></p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiFyh-9h26mM1_GwEgTArwr0qCxGnO_d51DHdOvkvqFq56StyajknLMJTVh3W8E1BQAWa-2O_NBy0rQN0TNYc8rKmZr1hIrQ8fwH0DGsaN8PIAxS7kRfwxLmarplOKlnQ4-h8QXJ4UKanXX/s5472/Choplos+Sasal+%25288%2529.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="5472" data-original-width="3648" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiFyh-9h26mM1_GwEgTArwr0qCxGnO_d51DHdOvkvqFq56StyajknLMJTVh3W8E1BQAWa-2O_NBy0rQN0TNYc8rKmZr1hIrQ8fwH0DGsaN8PIAxS7kRfwxLmarplOKlnQ4-h8QXJ4UKanXX/s320/Choplos+Sasal+%25288%2529.JPG" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Salz en a Bal de Mangueta<br /></td></tr></tbody></table><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "MS Mincho";"><br />Manufauturas</span><p></p>
<p class="MsoPlainText" style="margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "MS Mincho";">Dende os semontanos dica as altas bals se troban exemplars de
salz, salzera, salbimbre u salzbimbre de dibersas espezies d'o chenero <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Salix</i>, dende <i style="mso-bidi-font-style: normal;">S. alba</i> á <i style="mso-bidi-font-style: normal;">S. fragilis </i>u
atras más chicas que en consecuenzia produzen árbols u matas escamalatas de
bariatos portes. En cheneral, os que encara se pueden trobar, crexen en grupos
chicos en partis adecuatas d'os campos pendendo d'a napa freatica.</span></p>
<p class="MsoPlainText" style="margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "MS Mincho";">Se bribaban cada añada e s'alzaban as ramas ta fustiar zestos e
similars, bien por os mesmos usuarios, bien furnindo-les-ne como materia prima
á artesanos ambulans. Ta zestería bi ha qui preferiba bribar as matas dende a
zoca, sin dixar-los medrar con una toza sobre un trallo, como son os árbols
escamalatos. En a güerta de Uesca (en as demás se suposa que tamién),
s'emplegaban ta enfilar as chodigueras e tomateras; se fincaban en tierra con
faxos de cuatre chuntos por a punta, de faxo en faxo se ficaba una caña (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Arundo donax</i>) ta dar estabilidá á o
conchunto. Asinas mesmo, en as brispas d'a fiesta de san Martín (11 de
nobiembre), en Uesca, se meteban en augua bellas bergas de salzera que os
capezutos d'a fiesta feban serbir ta fustigar á ra catrinalla en os desfiles
por as carreras. Por un regular, ta l'ortal s'utilizaban tamién tochos de urmo
(<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Ulmus minor</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">U. glabra</i>) por a suya resistenzia e flesibilidá fren a l'aire.</span></p>
<p class="MsoPlainText" style="margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "MS Mincho";">En construzión as brancas de salz u berdugos serbiban ta tabiques
e tellatos. En ganadería ta fustiar baranatos u cletas. En Bielsa: "<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Yeba que es feban de salietos, altros yeran
d'alambre. En tiempos, cuan no yeba alambres, el debeban de fer tot de
salietos, de verducos</i>" (Garcés, 2017: 69). Os <i style="mso-bidi-font-style: normal;">salietos</i>, manimenos ye fázil que se refieran a tochos d'espezies
arbustibas, como <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Salix purpurea</i> u <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Salix eleagnos</i> subsp. <i style="mso-bidi-font-style: normal;">angustifolia</i>, que son tamién emplegatos
ta montar as nabatas, ligando os trallos como si fuesen cuerdas. Asinas mesmo
serbiban t'achustar os faxos de leña, por exemplo: en Fosau, A Fueba, as
trosetas de caxico se piaban con <i style="mso-bidi-font-style: normal;">berdugos</i>
tuertos.</span></p>
<p class="MsoPlainText" style="margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "MS Mincho";">A millor epoca ta ra briba d'ista espezie, como d'os demás árbols
de fusta ta construzión u carpintería, ye en as minguas de chinero u febrero,
os periodos correspondiens á os catorze días en os que a luna mingua, d'as
lunas naxitas en os meses de chinero u febrero, cualos periodos de mingua
pueden transcurrir en febrero u marzo respeutibamén.</span></p>
<p class="MsoPlainText" style="margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "MS Mincho";"></span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEghQVI0KTRkdZvGavGwRZsXho_6NGS4ckz9zcgV52yFxcprh1CWLQOqw7M7Th1FnWnDwujm9MRW-sOTtzbkGTlyC6SjLxLaqo-y8iwufntpllR_4AXX6CSFSjMXO0EBUdNpCuHPpbJGQpur/s620/buerba-LB+b.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="482" data-original-width="620" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEghQVI0KTRkdZvGavGwRZsXho_6NGS4ckz9zcgV52yFxcprh1CWLQOqw7M7Th1FnWnDwujm9MRW-sOTtzbkGTlyC6SjLxLaqo-y8iwufntpllR_4AXX6CSFSjMXO0EBUdNpCuHPpbJGQpur/s320/buerba-LB+b.jpg" width="320" /></a></div><br />Ritual<p></p>
<p class="MsoPlainText" style="margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "MS Mincho";">En Buerba (Ballibió, Sobrarbe) eba un biello <i style="mso-bidi-font-style: normal;">fraixín</i> u <i style="mso-bidi-font-style: normal;">fraichín</i> (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Fraxinus excelsior</i>) güei renobato,
arredol d'o que se desarrolla parti d'a fiesta de san Miguel (29 de setiembre).
Se bribaba e con as ramas se feba un releo entre os bezins ta ser emplegatas
como pasto d'espezials cualidaz ta o bestiar. Se baila una danza en a suya onor
dito <i style="mso-bidi-font-style: normal;">O Cascabillo</i> (Pallaruelo, 1984:
14-15). Se relaziona iste rito con o culto á o fraxin propio de culturas como a
chermanica u a zelta, anque no bi ha elementos que lo contrimuestren claramén.
O fraxin, chunto á l'urmo, a carrasca e o caxico farchan un grupo de árbols
simbolicos en o Alto Aragón que comparten bellas carauteristicas zeremonials
(Bi n'ha d'atras espezies rituals, pero con atros matizes).</span></p>
<p class="MsoPlainText" style="margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "MS Mincho";"></span></p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhZ8vjsCfUgpI00Y2PBaHOIFnUUkGKhOAg-XQQEUPz4uaE8n8SdDlp5JY1rBW5UwLUYraSiax34sfw2YYBw32ermf9dX4tYSz7HB3fiL6UPJjKjCJVGWm7L9TCRjgnwPQ5DfDff4wzdBx0s/s2048/Fraxinus+Ben%25C3%25A1s+%252822%2529.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1536" data-original-width="2048" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhZ8vjsCfUgpI00Y2PBaHOIFnUUkGKhOAg-XQQEUPz4uaE8n8SdDlp5JY1rBW5UwLUYraSiax34sfw2YYBw32ermf9dX4tYSz7HB3fiL6UPJjKjCJVGWm7L9TCRjgnwPQ5DfDff4wzdBx0s/s320/Fraxinus+Ben%25C3%25A1s+%252822%2529.jpg" width="320" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Camín bordiato de fraxins, freixes, en Benás<br /></td></tr></tbody></table><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "MS Mincho";"><br />Atros</span><p></p>
<p class="MsoPlainText" style="margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "MS Mincho";">En o Semontano de Balbastro e a Baxa Ribagorza, parti sureste de
l'aria estudiata, tiempos abe se bribaban as carrascas como barracas ta cazar
con besque e con reclamo.</span></p>
<p class="MsoPlainText" style="margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "MS Mincho";">En Fago, Pérez (2010: 2018) describe o aprobeite d'a tila, en o
mes de chulio, puyando ta o<i style="mso-bidi-font-style: normal;"> tilero</i> (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Tilia platyphyllos</i>) e tallando as ramas
ta poder rancar posteriormén a tila con más comodidá.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Ofrexe datos d'ista cullita dica e dimpués
d'a guerra de Franco.</span></p>
<p class="MsoPlainText" style="margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; mso-fareast-font-family: "MS Mincho";">Bibliografía</span></p>
<p class="MsoPlainText" style="margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Times New Roman", "serif"; font-variant: small-caps;">Ballarín Cornel, Á.</span><span style="font-family: "Times New Roman", "serif";"> (1978) <i>Diccionario del
Benasqués</i>, Zaragoza, ed. del autor.</span></span></p><span style="font-size: x-small;">
</span><p class="MsoPlainText" style="margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Times New Roman", "serif"; font-variant: small-caps;">Bellakhdar, J.</span><span style="font-family: "Times New Roman", "serif";"> (2018) <i>Le Maghreb à travers
ses plantes</i>, Casablanca, Éditions Le Fennec.</span></span></p><span style="font-size: x-small;">
</span><p class="MsoPlainText" style="margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Times New Roman", "serif"; font-variant: small-caps;">Garcés Romeo, J. & Gavín Mora, J.
& Satué Oliván, E.</span><span style="font-family: "Times New Roman", "serif";"> (1983) <i>Artesanía del Serrablo.</i> Sabiñánigo, Amigos del Serrablo.</span></span></p><span style="font-size: x-small;">
</span><p class="MsoPlainText" style="margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Times New Roman", "serif"; font-variant: small-caps;">Garcés, Ch.</span><span style="font-family: "Times New Roman", "serif";">
(2107) <i>Baitico. Memoria de la Valle
Bielsa</i>. Zaragoza, Gara d'Edizions.</span></span></p><span style="font-size: x-small;">
</span><p class="MsoPlainText" style="margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Times New Roman", "serif"; font-variant: small-caps;">Gustave Heuzé, M. (1848)</span><span style="font-family: "Times New Roman", "serif";"> "Cours de zoologie. Professé à l'Institut de Grand-Jouan
(suite)" en <i>L'Agriculture Praticien
ou Revue Progressive d'Agriculture, de Jardinage, d'Économie Rural et
Domestique</i>, rédigé par MM. Bossin et F. Malepeyre. Neuvième Année, Paris,
E. Thunot et C<sup>e</sup>. pp. 16-22 [413-419]<span style="font-variant: small-caps;"></span></span></span></p><span style="font-size: x-small;">
</span><p class="MsoPlainText" style="margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Times New Roman", "serif"; font-variant: small-caps;">Lasaosa Susín, & R.<span> </span>Ortega Martínez, M.</span><span style="font-family: "Times New Roman", "serif";"> (2006) <i>Miradas desde Tella</i>,
Huesca, Ayto. de Tella-Sin.</span></span></p><span style="font-size: x-small;">
</span><p class="MsoPlainText" style="margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Times New Roman", "serif"; font-variant: small-caps;">Lévi-Strauss, C.</span><span style="font-family: "Times New Roman", "serif";"> (2013<span> </span>[1968]) <i>Mitológicas. Lo crudo y lo cocido</i>,
México D.F. Fondo de Cultura Económica.</span></span></p><span style="font-size: x-small;">
</span><p class="MsoPlainText" style="margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Times New Roman", "serif"; font-variant: small-caps;">Liesa Pisa, J.</span><span style="font-family: "Times New Roman", "serif";"> (2016) <i>Torres de Barbués.
La historia que no se contó</i>, Huesca, ed. del autor.</span></span></p><span style="font-size: x-small;">
</span><p class="MsoPlainText" style="margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Times New Roman", "serif"; font-variant: small-caps;">Montserrat Recoder, P.</span><span style="font-family: "Times New Roman", "serif";"> (2000) <i>La Flora de Aragón</i>. Zaragoza, Caja de Ahorros de la Inmaculada de
Aragón.</span></span></p><span style="font-size: x-small;">
</span><p class="MsoPlainText" style="margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Times New Roman", "serif"; font-variant: small-caps;">Ninot Sugrañes, J.M. & Romo Díez, Á. M. & Sesé Franco, J.A.</span><span style="font-family: "Times New Roman", "serif";"> (1993) <i>Macizo de Turbón y Sierra de Sis: Flora,
paisaje vegetal e itinerarios</i>, Zaragoza, Gobierno de Aragón.</span></span></p><span style="font-size: x-small;">
</span><p class="MsoPlainText" style="margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Times New Roman", "serif"; font-variant: small-caps;">Nitti, J. & Kasten, Ll.</span><span style="font-family: "Times New Roman", "serif";"> (1997) <i>The Electronic Texts
and Concordances of Medieval Navarro-Aragonese Manuscripts</i>, Wisconsin,
Hispanic Seminary of Medieval Studies, Madison University.</span></span></p><span style="font-size: x-small;">
</span><p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-size: x-small;"><span lang="ES-TRAD" style="font-family: "Times New Roman", "serif"; font-variant: small-caps;">Ortega, M. & Lasaosa, R. & Sarasa, J. C.</span><span lang="ES-TRAD" style="font-family: "Times New Roman", "serif";">
(1999) <i>Chistau en la memoria</i>, Huesca,
Mancomunidad<span> </span>del Valle de Chistau.</span></span></p><span style="font-size: x-small;">
</span><p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-size: x-small;"><span lang="ES-TRAD" style="font-family: "Times New Roman", "serif"; font-variant: small-caps;">Pallaruelo, S.</span><span lang="ES-TRAD" style="font-family: "Times New Roman", "serif";"> (1984) <i>Viaje por los Pirineos misteriosos de Aragón</i>,
Zaragoza, ed. del autor.</span></span></p><span style="font-size: x-small;">
</span><p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-size: x-small;"><span lang="ES-TRAD" style="font-family: "Times New Roman", "serif"; font-variant: small-caps;">Pallaruelo, S.</span><span lang="ES-TRAD" style="font-family: "Times New Roman", "serif";"> (2000) <i>José, un hombre de los Pirineos</i>,
Zaragoza, PRAMES.</span></span></p><span style="font-size: x-small;">
</span><p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-size: x-small;"><span lang="ES-TRAD" style="font-family: "Times New Roman", "serif"; font-variant: small-caps;">Pérez Berdusán, A.</span><span lang="ES-TRAD" style="font-family: "Times New Roman", "serif";"> (2010) <i>Bordaleros, axadiellos y esgarrabarzas.
Tradición agrícola en Fago</i>, Zaragoza, Ayuntamiento de Fago. </span></span></p><span style="font-size: x-small;">
</span><p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-size: x-small;"><span lang="ES-TRAD" style="font-family: "Times New Roman", "serif"; font-variant: small-caps;">Satué Oliván, E.</span><span lang="ES-TRAD" style="font-family: "Times New Roman", "serif";"> (1996) <i>Cabalero (Un viejo pastor del Pirineo)</i>,
Zaragoza, ed. del autor.</span></span></p><span style="font-size: x-small;">
</span><p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-size: x-small;"><span lang="ES-TRAD" style="font-family: "Times New Roman", "serif"; font-variant: small-caps;">Vicente Ferrández, J. & Sanz, J. M.</span><span lang="ES-TRAD" style="font-family: "Times New Roman", "serif";">
(1993) <i>Las plantas en la medicina popular
de la comarca de Monzón</i>, Huesca, Instituto de Estudios Altoaragoneses.</span></span></p><span style="font-size: x-small;">
</span><p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-size: x-small;"><span lang="ES-TRAD" style="font-family: "Times New Roman", "serif"; font-variant: small-caps;">Vidaller Tricas, R.</span><span lang="ES-TRAD" style="font-family: "Times New Roman", "serif";"> (1986) <i>Nuestros árboles</i>, Zaragoza, Instituto de
Estudios Altoaragoneses.</span></span></p><span style="font-size: x-small;">
</span><p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-size: x-small;"><span lang="ES-TRAD" style="font-family: "Times New Roman", "serif"; font-variant: small-caps;">Vidaller Tricas, R.</span><span lang="ES-TRAD" style="font-family: "Times New Roman", "serif";"> (1987) <i>Los árboles del Alto Aragón</i>, Huesca,
Instituto de Estudios Altoaragoneses.</span></span></p><span style="font-size: x-small;">
</span><p class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-right: 14.1pt; text-align: justify;"><span style="font-size: x-small;"><span lang="ES-TRAD" style="font-family: "Times New Roman", "serif"; font-variant: small-caps;">Vidaller Tricas, R.</span><span lang="ES-TRAD" style="font-family: "Times New Roman", "serif";"> (2004) <i>Guía de árboles y arbustos del Pirineo
Aragonés</i>, Zaragoza, Barrabés Edttorial.</span></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-right: 14.1pt;"><span lang="ES-TRAD" style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span></p>
<div style="mso-element: footnote-list;"><br clear="all" />
<hr align="left" size="1" width="33%" />
<div id="ftn1" style="mso-element: footnote;">
<p class="MsoFootnoteText"><a href="#_ftnref1" name="_ftn1" style="mso-footnote-id: ftn1;" title=""><span class="MsoFootnoteReference"><span lang="ES-TRAD"><span style="mso-special-character: footnote;"><span class="MsoFootnoteReference"><span face=""Calibri","sans-serif"" lang="ES-TRAD" style="font-size: 10pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: ES-TRAD; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-language: AR-SA; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-language: EN-US;">[1]</span></span></span></span></span></a><span lang="ES-TRAD"> </span><span style="mso-ansi-language: ES;">En el Alto Aragón, el
anís es el aguardiente de vino </span></p>
</div>
</div>
Rafel Vidaller Tricashttp://www.blogger.com/profile/07229310407146463893noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5087287641882389665.post-33809603330311680662019-03-17T09:17:00.001+01:002019-03-17T09:19:58.163+01:00No pienses en serpiens<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh05028fwtxgtWnMH-QWQAuNLty56LqD9mhNL1_VsZzptuiiYzE4xyVgguPKBmZ16hDITcV0lrdglUGulQ3VDvZBSDgOjsWRQYASYeD4NZbdEfl91CLprlkCOunaiRr4OjHk1T9GOA4YnHY/s1600/La+charmeuse+de+serpents+Henri+Rousseau+Mus%25C3%25A9e+d%2527Orsay+color.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1413" data-original-width="1600" height="563" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh05028fwtxgtWnMH-QWQAuNLty56LqD9mhNL1_VsZzptuiiYzE4xyVgguPKBmZ16hDITcV0lrdglUGulQ3VDvZBSDgOjsWRQYASYeD4NZbdEfl91CLprlkCOunaiRr4OjHk1T9GOA4YnHY/s640/La+charmeuse+de+serpents+Henri+Rousseau+Mus%25C3%25A9e+d%2527Orsay+color.jpg" width="640" /></a></td></tr>
<tr align="right"><td class="tr-caption">La charmeuse de serpents. Henri Rousseau. Musée d'Orsay</td></tr>
</tbody></table>
<br />
<!--[if gte mso 9]><xml>
<o:OfficeDocumentSettings>
<o:RelyOnVML/>
<o:AllowPNG/>
</o:OfficeDocumentSettings>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:TrackMoves/>
<w:TrackFormatting/>
<w:HyphenationZone>21</w:HyphenationZone>
<w:PunctuationKerning/>
<w:ValidateAgainstSchemas/>
<w:SaveIfXMLInvalid>false</w:SaveIfXMLInvalid>
<w:IgnoreMixedContent>false</w:IgnoreMixedContent>
<w:AlwaysShowPlaceholderText>false</w:AlwaysShowPlaceholderText>
<w:DoNotPromoteQF/>
<w:LidThemeOther>ES</w:LidThemeOther>
<w:LidThemeAsian>X-NONE</w:LidThemeAsian>
<w:LidThemeComplexScript>X-NONE</w:LidThemeComplexScript>
<w:Compatibility>
<w:BreakWrappedTables/>
<w:SnapToGridInCell/>
<w:WrapTextWithPunct/>
<w:UseAsianBreakRules/>
<w:DontGrowAutofit/>
<w:SplitPgBreakAndParaMark/>
<w:DontVertAlignCellWithSp/>
<w:DontBreakConstrainedForcedTables/>
<w:DontVertAlignInTxbx/>
<w:Word11KerningPairs/>
<w:CachedColBalance/>
</w:Compatibility>
<m:mathPr>
<m:mathFont m:val="Cambria Math"/>
<m:brkBin m:val="before"/>
<m:brkBinSub m:val="--"/>
<m:smallFrac m:val="off"/>
<m:dispDef/>
<m:lMargin m:val="0"/>
<m:rMargin m:val="0"/>
<m:defJc m:val="centerGroup"/>
<m:wrapIndent m:val="1440"/>
<m:intLim m:val="subSup"/>
<m:naryLim m:val="undOvr"/>
</m:mathPr></w:WordDocument>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml>
<w:LatentStyles DefLockedState="false" DefUnhideWhenUsed="true"
DefSemiHidden="true" DefQFormat="false" DefPriority="99"
LatentStyleCount="267">
<w:LsdException Locked="false" Priority="0" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Normal"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="heading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="35" QFormat="true" Name="caption"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="10" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" Name="Default Paragraph Font"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="11" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtitle"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="22" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Strong"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="20" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="59" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Table Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Placeholder Text"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="No Spacing"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Revision"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="34" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="List Paragraph"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="29" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="30" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="19" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="21" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="31" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="32" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="33" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Book Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="37" Name="Bibliography"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" QFormat="true" Name="TOC Heading"/>
</w:LatentStyles>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 10]>
<style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Tabla normal";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-priority:99;
mso-style-qformat:yes;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
mso-para-margin-top:0cm;
mso-para-margin-right:0cm;
mso-para-margin-bottom:10.0pt;
mso-para-margin-left:0cm;
line-height:115%;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:11.0pt;
font-family:"Calibri","sans-serif";
mso-ascii-font-family:Calibri;
mso-ascii-theme-font:minor-latin;
mso-fareast-font-family:"Times New Roman";
mso-fareast-theme-font:minor-fareast;
mso-hansi-font-family:Calibri;
mso-hansi-theme-font:minor-latin;
mso-bidi-font-family:"Times New Roman";
mso-bidi-theme-font:minor-bidi;}
</style>
<![endif]-->
<br />
<div align="center" class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<br /></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<br /></div>
<div align="right" class="MsoNormal" style="text-align: right;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;">A soberbia simbolica de l’ombre plega a ser</i><br />
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"> un gran chuego que se chuga</i><br />
<i style="mso-bidi-font-style: normal;">con as reyalidaz empiricas</i></div>
<div align="right" class="MsoNormal" style="text-align: right;">
<br />
Marshall Sahlins</div>
<div align="right" class="MsoNormal" style="text-align: right;">
<br />
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
George Lakoff cuan esplica a
teoría d’o marco a os suyos alumnos d’a unibersidá de California les diz: ¡no
pensez en un elefán! Como ye de dar, nunca ha conseguito que no’n piensen. Cualsiquier
parola como “elefán”, afirma, eboca un marco que puede ser una imachen u bella
mena d’informazión: os elefans son grans, han orellas flecsibles e proximoda u
trompa, se les asozia a ziercos, ezetra. Lakoff ye un reconoxito lingüista e
zientifico cognitibo, o libro que comento se tetula chustamén <i style="mso-bidi-font-style: normal;">No pienses en un elefán</i> e fue escrito en
2004 con a intenzión d’aduyar a o partito democrata a ganar as elezions d’aquel
año, de benzer “a inmoralidá de Bush”. </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Os <i style="mso-bidi-font-style: normal;">marcos</i> son estruturas mentals que farchan a nuestra bisión d’o
mundo e por ixo condizionan tamién os obxetibos, os plans e as trazas con as
que bibimos. Lakoff paró cuenta de que os republicans modifican conszienmén os
marcos ta conseguir os suyos fins, pues un cambio de marco ye un cambio sozial,
modifica o “inconszién cognitibo”. En o libro parte d’a metafora “alibio
fiscal”, en o que a parola “alibio” redefine o conzeuto de fiscalidá, cambea o
suyo marco. Charrar d’alibio fiscal, encara que seiga ta negar a ideya mesma ye
azeutar o nuebo marco-trampa d’os republicans.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Leyendo iste libro/manual-de-democratas
ye curioso trobar os marcos que George Lakoff da como naturals e propios d’a
cucha, os “progresistas” u “liberals” d’o suyo país fren a ra “dreita”, más que
más a ideya de dios (Dios, con mayuscla, uno, gran e omnnipotén). Mete ficazio
l’autor en no emplegar “cucha” anque identifica “conserbadors” con “dreita” dintro
d’un esquema binario. Asinas, esfiende que a relichión no ye monopolio d’a
dreita: “a os conserbadors les cuacarba fer-nos creyer que as relichions son
conserbadoras, pero no ye asinas”, argumenta que a más gran parti d’os
cristianos, chodíos e musulmans d’o país son liberals, que os progresistas cal
que estén amán de dios ta alcanzar a suya grazia (sic). Pero o marco de dios no
ye chustamén ixe, dios ye a man dreita, a cucha ye asunto d’o diaple, no se
pueden mezclar ixos dos marcos, semos dicotomicos e tribals. Dios ye o rei que
chustifica dende a suya inesistenzia a desigualdá, o rei que se refirma en o
dreito, que ye en o dreito prozeder d’os suyos chuezes, os que churan amostrando
a suya man dreita, sinzera e obedién, no a siniestra cucha; dios, que escribe
con destreza dreitas ringleras. </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
O elefán en o que Lakoff no
quiere que piensen os suyos alumnos ye royo, ye o totem d’o partito
republicano. Os totems son cosa d’o nuestro pasato de cazataires replegadors e
d’as pocas culturas que encara s’adedican a sobrebibir en o meyo natural
cullindo o que iste les n’ofrexe. O marco de relazions entre as personas e os
elefans, ubrindo l’ambista, entre umanos e animals ba tresformando-se conforme
cambean as soziedaz. Cambean pero acomulan, aborguilan metaforas e conzeutos.
As culturas de cazataires replegadors biben en a naturaleza, a relazión ye de personas
entre animals, como diz Pascal Picq en una “representazión dita arcaica u
pagana que chunta a l’ombre con o mundo bibo – e más amplamén con o cosmos –“.
Os umanos biben entre animals d’os cualos se sirben, e os animals por a suya
parti se’n sirben d’os umanos. Os animals se tornan modelos, como o elefán
royo, a sola menzión de seguntes qué espezies puede fer blincar a medrana u as
papilas gustatibas. Ye o caso d’as serpiéns, a pabor d’a suya presenzia
trespasa os biellos tiempos e, encara con un nuebo marco de relazions personas-animals,
como se beyerá, mantienen a suya esenzia preistorica. Asinas en A Espuña, en o
sieglo XVIII o mosen Juan Mostalac describe con detalle cómo un bezino de
Ligüerre d’Ara que replegaba fusta arrozegata por a Zinca en as suyas
tamborinadas, trobó una serpién de más de 28 palmos, e d’o susto d’o bufito que
le’n dio, murió a os tres días; de Beltrán Camesí, franzés, que trobó otra
parellana e tubo que “medizinar-se” por no morir, e de Miguel Broto de Morillo
de Tou, muerto a o terzer u cuarto día tras dar-se de morros con un culebrizo. Mosen
Juan Mostalac esplica que os bezins de A Espuña no baxaban a replegar a fruta
en a ribera d’a Zinca por miedo, lo cuenta e da fé de que asinas pasó. A más
antiga medrana s’alza en a nuestra memoria.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Con o fenomeno d’a primera urbanizazión,
coinzidindo con o neolitico e a fin d’o pleistozeno, fa una dezena de milenios,
bellas soziedaz se sedentarizoron en lugars e ziudaz, organizoron a suya
combibenzia e modos de produzión e fuen tenendo nezesidá de chustificar o feito
de que unos mandasen e otros obedexesen, d’a desigualdá sozial. Os animals fuen
dixando de ser ixos “iguals” con os que se compite por a chenta, a ser
domesticatos pa triballar u acomular proteinas en casa sin que calese marchar a
cazar, tanto. O marco de relazions se redefine, ya no son personas entre
animals, as personas cudian d’os animals pa serbir-se d’ellos. Criar e mimar a
un animal ta dimpués sacrificar-lo u chuñir-lo menesta una chustificazión
fuerte. Tanto a relichión como a filosofía adedicoron e adedican encara muitos
esfuerzos en iste nuebo marco, discuten sin fin sobre o menister de deseparar a
l’ombre d’os animals. A l’ombre. </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
As serpiens en os primers tiempos
neoliticos fuen simbolo d’a renobazión d’a bida, pues surten en primabera e
tiran asobén a biella piel, son un simbolo femenino. Pero cuan se construyó o
dios uno, gran, omnipotén e masclo, a serpién pasó definitibamén a ser o
diaple, e con ella a muller quedó a meyo camín entre umanidá e animalidá. Eba
ye una costiella d’Adán, intresato cambeo d’os sinificatos d’a parola <i style="mso-bidi-font-style: normal;">ti</i> “costiella / que da vida” – ta
tresformar a diosa sumeria Ninti en a pecadora e semisa Eba. As Benus
paleoliticas, Innana, Ishtar, Isis, Cibeles, Artemisa, Minerba, asobén
relazionatas con as serpiens, pasoron de diosas a serbidoras. Por as montañas
perinencas nos queda o consuelo de puyar enta os ibons e trobar politas moras que
en o suyo baile solstizial se bisten de culebras. </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
En a falordia meyebal de Renart,
dios da un tochet a Adán con o que, trucando en a mar, surten animals
probeitosos, os primers a güella e o can, manimenos, si la fa serbir Eba, salen<i style="mso-bidi-font-style: normal;"> alimañas </i>como o lupo u a rabosa. Pascal
Picq en a suya <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Nueba istoria de l’Ombre</i>
fabla d’una “tradizión filosofica enzerrinata en a dominazión de l’Ombre sobre
a naturaleza”. Una nueba metafora redefine o marco: de personas entre animals
se plega ta personas como animals. Seguindo a Claude Lévi-Strauss: “Nunca como
en os cuatre zaguers sieglos d’a suya istoria, l’ombre ozidental no ha plegato
a comprender que arrogando-se o dreito de deseparar radicalmén l’umanidá de
l’animalidá, acordando a la una tot o que le’n tiraba a la otra, ubriba un
ziclo maldito, e que a mesma güega de contino empentata serbirba ta deseparar
os ombres d’otros ombres, e a rebindicar, en probeito de minorías cada begata
más estreitas, o pribilechio d’un umanismo, corrompito no más naxer por aber
amprato a l’egoismo o suyo prenzipio e a suya nozión”. </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
En ixa umanidá negata se situga á
dezir de Picq “ista mitá de l’umanidá masiato tiempo ficata en l’animalidá por
millor espoliar-le os dreitos: a muller”. Erasmo de Rotterdam, fablando por boz
de Locura, filla de Pluto, lo esplica crudamén: “naxito como ye l’ombre ta
gobernar as cosas [...] Chupiter me consultó, como en os demás asuntos, e a
l’inte le di un consello dino de yo: o d’achuntar una muller a l’ombre.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>[...] un animal delizioso, grillato e fato,
pero agradable á o mesmo tiempo, qui, en a combibenzia d’a casa amerarba a suya
irrazionalidá con a seriedá d’o suyo compañón”.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
O colonialismo ye tamién
alazetato en istas metaforas sobre as personas como animals. Por no marchar
guaire luen en o tiempo ni en o espazio, en 1944 os <i style="mso-bidi-font-style: normal;">doctores</i> Vicente Beato González e Ramón Villarino Ulloa publicoron
un estudio tetulato <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Capazidá mental d’o
negro</i> en o que creyoron demostrar a inferioridá mental d’o negro en Guinea,
conzedendo que “no toda a suya inferioridá inteleutual se debe a tara
patolochica; estimamos que gran parti d’ella ye consecuenzia d’un fenomeno
natural” d’o que concluyoron que “o mayor rendimiento pueda lograr-se en
triballos imitatibos, pero nunca en aquellos ta os cuals calga un triballo
d’elaborazión [...] Por razons analogas tampó ye d’esperar que en os triballos
de campo se logren mayors rendimientos cuan l’ombre de color los reyaliza baxo
a suya esclusiba direzión”.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
A cultura ozidental contina con a
suya eboluzión, a urbanizazión moderna ye tal que a más gran parti d’a nuestra espezie
bibe en ziudaz, incomunicata d’a naturaleza que le’n ye allena a ra suya bida
cutiana. A naturaleza ye una postal, un simbolo con o que no se interautúa
bitalmén. O marco torna a redefinir-se, de personas entre animals pasemos enta
personas como animals e d’astí, agora plegamos ta animals como personas. Os
animals que proporzionan alimento han dixato d’esistir d’a nuestra esperienzia,
a carne se troba elaborata, sin relazión con a bida, o bestiar ye un recuerdo.
A fauna con a que a umanidá urbana combibe son as mascotas, son parti d’a
familia, no cal deseparar-las pues no son esplotatas (fisicamén, sicolochicamén
sí pero ixa ye otra istoria. Una mascota ofrexe a más semisa e dependién d’as
relazions). </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Ye un fenomeno nuebo por
cheneral, pero no por desconoxito. Nobles u reis cletatos en os suyos palazios
e cortes bibiban tamién deseparatos d’o mundo. D’o rei franzés Charles IX
(1561-1574) se deziba que quereba más a os suyos cans que a ra chen. Le beniba
de familia, o panadero millor pagato e considerato d’o palazio en<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>bida d’o suyo pai, Henri II, yera o encargato
de fer o pan de dos reyals canez blancos que teneba. No s’enfarinaba en dengún
otro quefer. As mullers manimenos, que no gosaban cazar, preferiban a os gatos.
A duquesa de Lesdiguières mandó fustiar un sarcofago de marbre negro con a
figura d’a suya gata muerta en siñal de duelo: “Aquí chaze Ménine, a más amable
e a más amata de todas as gatas [...] A suya dueña que no amó cosa, l’amó dica
a locura”. Más curioso ye o castigo que establiba o Fuero de Chaca a qui,
pobre, furtase un gato: “Seiga ligato <i style="mso-bidi-font-style: normal;">lo
gato</i> a o cuello <i style="mso-bidi-font-style: normal;">d’aquel ladrón</i>
tal que penche por a espalda sobre o dorso d’o ladrón, el estando espullato; <i style="mso-bidi-font-style: normal;">e de la una</i> puerta d’a billa en a que
isto <i style="mso-bidi-font-style: normal;">esdebendrá</i> ta la otra seiga
menato <i style="mso-bidi-font-style: normal;">lo ladrón</i>, os alguazils fieran
a el e fieran <i style="mso-bidi-font-style: normal;">lo</i> gato <i style="mso-bidi-font-style: normal;">a</i> <i style="mso-bidi-font-style: normal;">begadas</i>
que por fuerza aiga de <i style="mso-bidi-font-style: normal;">descorchar</i> con
as <i style="mso-bidi-font-style: normal;">unglas lo</i> dorso d’o <i style="mso-bidi-font-style: normal;">ladrón</i>; e isto feito, seiga suelto <i style="mso-bidi-font-style: normal;">lo</i> ladrón”.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Manimenos, bi ha chen que dende a
bibenzia d’as mascotas chiran a güellata enta os animals anonimos que son
sacrificatos ta plenar asepticas bandexas de polispán, os animalistas. Os
animals son como personas, en consecuenzia son suxetos de dreitos, pero cal
parar cuenta en o que escribió Saussure: “lo que predomina en cualsiquier
cambeo ye a persistenzia d’a biella sustanzia; a indiferenzia debán d’o pasato
ye sólo relatiba. Por ixo o prenzipio d’o cambeo se basa en o prenzipio d’a
continuidá”. Igual como o totem primitibo se puede identificar con o moderno elefán
republicano, a chustificazión d’a desigualdá se puede trobar en o animalismo. No
ha os mesmos dreitos a flora endemica d’una isla que as crabas bordes que
l’acotolan, no os paxaros que o gato que los engalza, no as caparras que o can
d’o que sucan a sangre: bi ha más dreitos ta ras mascotas que ta ras demás
espezies, e amás o sesgo antropozentrico pribilechia a mamifers sobre aus, a
istas sobre inseutos e a istos sobre a bechetazión. Cal parar cuenta amás de
que a metafora ye incompleta, bi ha dreitos pero no debers, no ye fázil desixir
debers a un toro librato d’a tortura d’a lidia u á una anaconda.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Un chiro curioso d’o nuebo marco
que considera os animals como personas ye o trespaso d’o sinificato negatibo de
‘forano’, ‘estranchero’ enta os animals. En os años nobanta en una bal
perinenca bi eba una inquietú importán por a presenzia de culebras berenosas
que yeran chitatas en o mon dende alicoters, dintro de bolsas fotodegradables,
u ixo deziba e churaba muita chen. Bel conzello escribió a o subdelegato d’o
gubierno preguntando por o caso. Yeran culebras modernas, teunolochicas, pero no
solo ixo. En cuentas d’espantar por a suya grandaria como as serpiens de A
Espuña, istas yeran “americanas, negras” e, pa forro bota, preñatas. Yeran
foranas, poderosas como os americans, negras, escuras, periglosas mesmo en as
suyas entrañas, o Bronx nuebayorqués imbadiba a montaña. Y, en pagas, fembras.
Me tocó acompañar a un zereño montañés mientres dallaba a yerba, con un mango
de xada en a man por si l’atacaba bella fiera fizadera. No me calió fer-lo
serbir, o escuro e sibilino pueblo no nos acometió.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
A foranidá como atributo negatibo
propio d’as personas se trespasa a os animals. En aragonés os foscos tordos
olibers se claman asobén tordos americanos (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Sturnus
unicolor</i>) con parellana intenzión. Lo mesmo pasa con os onsos trayitos
dende Eslobenia enta os Perineus, una pintada sobre o gudrón en o lugar de
Sarrrance (Bal d’Aspa, Biarn) lo definiba claramén: "<i>Non à la
colonisation slovène. Population déterminée, guerre déclarée</i>" No a ra
colonizazión eslobena. Poblazión determinata, guerra declarata. </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div align="right" class="MsoNormal" style="text-align: right;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: 10.0pt; font-variant: small-caps; line-height: 115%;">Erasme (1511 - 1964) </span><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-size: 10.0pt; line-height: 115%;">Éloge de la Folie</span></i><span style="font-size: 10.0pt; line-height: 115%;">. Paris, Garnier-Flammarion.<span style="font-variant: small-caps;"> Fernández
Moreno, N.</span> (2004) <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Temas de etnología
regional</i>. Madrid, UNED. <span style="font-variant: small-caps;">Lakoff, G.</span>
(2017) <i style="mso-bidi-font-style: normal;">No pienses en un elefante.
Lenguaje y debate político</i>. Barcelona, Ediciones Península. <span style="font-variant: small-caps;">Mollo, M.</span> (1964) <i style="mso-bidi-font-style: normal;">El Fuero de Jaca</i>. Zaragoza, I.E.P. <span style="font-variant: small-caps;">Pastoureau,
M.</span> (2008) <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Les Animaux Célèbres</i>.
Condé-sur-Noireau (Calvados, France), Arléa. <span style="font-variant: small-caps;">Picq,
P.</span> (2007) <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Nouvelle histoire de
l’Homme</i>. Paris, éditions Perrin. <span style="font-variant: small-caps;">Vidaller
Tricas, R. </span>(2017) <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Fendo l’onso.</i>
<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Asayos de antropolochía zoolochica</i>.
Uesca, Comarca Alto Galligo / Alto Gállego. <span style="font-variant: small-caps;">Sahlins,
M.</span> (1997) <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Islas de historia. La
muerte del capitán Cook. Metáfora, antropología e historia.</i> Barcelona,
Gedisa editorial.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: 10.0pt; line-height: 115%;">Publicato en El Eco de los Libres: "No pienses en as serpiens", en El Eco de los Libres, lº 3 (2019) Jaca, Ateneo Jaqués. </span><br />
<span style="font-size: 10.0pt; line-height: 115%;"><span style="font-size: 10.0pt; line-height: 115%;">pp. 153-155.</span></span></div>
Rafel Vidaller Tricashttp://www.blogger.com/profile/07229310407146463893noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5087287641882389665.post-5351605161730322622017-04-24T11:55:00.004+02:002017-04-24T18:04:50.594+02:00A Sinobia trespasa o Sustro<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgakVtmu1uQFNKsz33Gk3u-qtU0PidZ1qn0E_RVJuIcTlLsmJS16YmaIp6ksadVtP10a7y9kLIrJ0_FBVW3DrvxAKmGvIiyNMbSFQo1wUbgzeMed3x4y2LY_qH15n4XDcvap2K3gfkcmWBk/s1600/Cuculetas+en+o+sustro+chico.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="550" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgakVtmu1uQFNKsz33Gk3u-qtU0PidZ1qn0E_RVJuIcTlLsmJS16YmaIp6ksadVtP10a7y9kLIrJ0_FBVW3DrvxAKmGvIiyNMbSFQo1wUbgzeMed3x4y2LY_qH15n4XDcvap2K3gfkcmWBk/s640/Cuculetas+en+o+sustro+chico.jpg" width="640" /></a></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , "sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , "sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">A sinobia trespasa o sustro;
a calor d’a bida grilla as simiens, fa puyar a sapia, engordar chemas y naxer
flors que foratan a napa de fuellas muertas que cubilla o suelo d’as selbas. <o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "arial" , "sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , "sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">En as fabosas o sustro ye
preto d’o peso y a fartera d’as nieus pasatas pero as flors tienen que chitar
ascape pues en que follen os fabos tasamén plegará a luz, malamén podrán crexer
sin os rayos d’o sol que, entre o ibierno e a primabera, encara pueden dentrar
en a selba.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , "sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , "sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">As pinadas, con sustro de
pinarra, tampó dixan pasar guaire de luz pero as matas que han d’enguiliar
entre as agullas de pin ixecas saben o que lis pertoca; asobén son tan aspras
como os mesmos pins: chinebros, aliagas, gabarderas u barzas de mala piel,
punchudos como mosen escaldato, aspros como mozet encarrañato, jascos como dueña
espazenziata. Por suerte, mosens e dueñas son un recuerdo de biellos tiempos ranzios,
os d’a nuestra nineza, como as gabarderas e as barzas que colonizan as tierras
albandonatas.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , "sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , "sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Prefiero o sustro d’os sotos
e riberas en os que zapateras, tucas, petiqueras y yedreras s’enreguilan por os
trallos d’os choplos e os salzes puyando enta ra luz d’as coronas. Ixos sí
que’n tienen de sinobia.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , "sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , "sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">A parola <i>sinobia</i> a descubri un día por a Sotonera.
Yéranos con María Gracia, naxita en Puen de Luna, casata en o Pueyo Boleya e lola
d’os míos sobrinos. Charrábanos á o canto d’una perera de chemas rinchatas que
nunziaban a fin d’os fredos. Me contaba d’a muita sinobia que’n eba l’arbolet
y, curioso, le’n pregunté si se referiba á ra sapia u á ras mesmas chemas. No,
me deziba, a sinobia, seguntes l’esplicaba o suyo lolo, ye ixa fuerza que han
as matas pa chitar, pa fer flors e fuellas, a mesma que’n tiene un can u una
persona si le’n tallan una garra e contina bibindo. Me parixió un conzeuto
polito, mui polito, d’o que charremos un buen rato.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , "sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , "sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Más difízil fue sacar
treslau de l’orichen d’a boz. <i>Synovia</i>
fue un termino imbentato por Paracelso (s. XVI) pa describir bels fluyitos
corporals, más tardi reziclato e redefinito por a medizina. Talmén baiga por
astí a respuesta pero, por mui popularizata que siga a obra de Paracelso, se fa
difízil pensar en una relazión dreita entre as dos ideyas.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , "sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , "sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Un bayo más plausible o
trobé más adebán fendo una gambada por Bertiz, en Nabarra. Trobé a edizión
facsímil d’a obra de José Mª Lacoizqueta <i>Diccionario
de los nombres euskaros de las plantas</i> (1888). O botanico Lacoizqueta naxió
en a capital d’o conzello de Bertizarana, Narbarte, chunto á o Señorío que
yéranos bisitando, “in pulcherrima planitie bertizaranensi” como deziba el. En
1924 una placa de marbre onró a suya bida: “Lakoizketa’r Jose Mª apez zenari
1831 ko-2’an 1889ko XII-25’ean etxe ontako...” <i>en ista casa naxió o siñor Lacoizqueta, o más señero botanico basco.
Placa recordatoria en reconoximiento d’o que li debemos os bascos</i>... Ye un
autor dezimononico que no siempre escapa d’a especulazión pero buen conoxedor
tanto d’o país como d’o tema y a luenga, por o que o suyo testimonio ye dino de
ser estimato.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , "sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , "sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">En a plana 41 d’o <i>Diccionario</i> diz: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , "sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<blockquote class="tr_bq" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , "sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">“Los labradores conocen por
el mayor o menor volumen de la yema, si el vástago que ha de salir de la misma
florecerá o no, pronosticando así con anticipación si el año siguiente
fructificará o no el árbol de que se trata; y cuando el botón o yema encierra
el germen de la flor la llaman SUAMUA; es decir, botón que encierra fuego,
elemento al que parece que el euskaro equipara la vida; puesto que al germen de
la semilla la denomina también GAZTA-SUA, es decir sal de fuego, que equivale a
esencia o rudimento de la vida, y esta distinción que saben apreciar los
prácticos del país fue también observada por Dupetti-Thouars en su teoría del
desarrollo de las yemas, donde llama embriones libres a las que dan flor y
semilla, y embriones fijos a las que sólo dan hojas y ramos.”</span></blockquote>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , "sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , "sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Nos chuntemos pues de combersa
imachinaria a seña María Gracia, o botánico Lacoizqueta y o chulet que isto
escribe, os tres debán d’a chemas plenas de sinobia d’a perera, d’as <i>suamuak</i> paratas pa chitar blancas flors.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , "sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , "sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">No he sabito trobar más
adebán otras referenzias á <i>suamua</i>,
talmén os botanicos e os lingüistas bascos d’aquellos años no tenesen muitas
relazions, asabelo. Bels años más choben que o botanico de Bertizarana, Julien
Vinson, lingüista franzés responsable d’a primera gramatica tamoul, estudioso
d’as luengas indias e basca, titulato en a Escuela Forestal de Nancy e muitas
cosas más, publicó un triballet sobre a parabra “árbol¨en basco que ye parti
d’una curiosa polemica sobre si una luenga que no’n tiene una parabra ta clamar
á os árbols ye respetable u no:<o:p></o:p></span></div>
<blockquote class="tr_bq" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<span style="font-family: "arial" , "sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span><span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif; font-size: 12.0pt;"> “«Comment, mais nous avons plusieurs
mots pour arbre», et, en effet, dans le dictionnaire d’Azkue, le plus complet et
le meilleur de tous, on trouve les mots suivants, traduits: «arbre» = <i>zuhain,
zuhaintze, zuhaitz, zuaitz, zuhamu,</i> <i>zuaritz, zuhartze, zuhatze, zugaitz,
zugatz, zularitz, zurgai, zurzai, </i>mais ancun de ces mots ne correspond
exactement à notre arbre dans son sens générique: <i>zuhain </i>veut dire
plutôt fourrage, <i>zuhamu </i>s’applique de préférence aux vignes grimpantes,
les autres mots, qui sont expliqués «arbre sauvage» viennent manifestement de <i>aitz,
aritz, </i>avec ou sans <i>h </i>initial... qui est le nom propre du chêne
pédonculé” </span><span style="font-size: 12.0pt;"><span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">(VISON
1919: 203-204)</span></span></blockquote>
<br />
<blockquote class="tr_bq" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<span style="font-family: "arial" , "sans-serif"; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span><span style="font-family: "arial" , "sans-serif"; font-size: 12.0pt;"> </span><span style="font-family: "arial" , "sans-serif"; font-size: 12.0pt;">(“Cómo, pero nusotros hemos muitas parolas ta árbol”, e, chustamén, en o
dizionario d’Azkue, o más completo e millor de toz, se troban as parolas
siguiens, traduzitas: “árbol”: = <i>zuhain, zuhaintze, zuhaitz, zuaitz, zuhamu,</i>
<i>zuaritz, zuhartze, zuhatze, zugaitz, zugatz, zularitz, zurgai, zurzai </i>pero denguna corresponde esautamén á o
nuestro árbol en sendito chenerico: <i>zuhain</i> quiere dezir más ferraina, <i>zuhamu</i>
s’aplica más que más á ras parras, as demás parolas que sinifican “árbol
montesino” bienen claramén de <i>aitz</i>, <i>aritz</i>, con u sin <i>h</i>
inizial... que ye o nombre propio d’<span style="font-family: "arial" , "sans-serif";">o</span> caxico pedunculato”) </span></blockquote>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; mso-layout-grid-align: none; text-autospace: none;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<i><span style="font-family: "arial" , "sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Zuhamua</span></i><span style="font-family: "arial" , "sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">, <i>sinobia</i> e <i>suamua</i> fan un aire de familia que o propio Vinson proposa de bella
manera en a conclusión d’o suyo triballo:<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , "sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<blockquote class="tr_bq" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , "sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">“Il est possible en effet
que <i>zur</i> lui même vient d’une racine
exprimant un mouvement rectiligne vertical, une poussée de bas en haut et je ne
serais pas étonné qu’il s’y rattachât aussi le mot <i>su</i>, “feu” qui implique le même mouvement” (VISON 1919: 205)</span> </blockquote>
<blockquote class="tr_bq" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , "sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span><span style="font-family: "arial" , "sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">(Ye posible en efeuto que <i>zur</i> bienga d’una radiz que esprese un
mobimiento reuto bertical, una empenta de baxo t’alto que no serba raro que se
relazionase tamién con a parola <i>su</i>,
“fuego” que implica o mesmo mobimiento) </span></blockquote>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , "sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , "sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">A calor d’a bida que puya
entre as fuellas muertas d’a selba, entre o sustro.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , "sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<i><span style="font-family: "arial" , "sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Sustro</span></i><span style="font-family: "arial" , "sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"> deriba
d’o latín <i>substrātum</i>, “espardir por
tierra pa fer a cama d’animals u presonas; tapar, cubillar de; guarnir, refirma
por abaxo, por o pie”. En 1846 dio o cultismo franzés <i>substrat</i>, y en o sieglo XX o castellano <i>substrato</i>. <i>Substrātum</i> ye farchato por o prefixo <i>sub</i> y o partizipio de perfeuto de <i>sternō</i>, <i>strātus</i>, “napa de piedras, de fuellas,ezetra” (SEGURA, 2013) d’o
que han deribato parolas tan conoxitas como a italiana <i>strada</i>, o anglés <i>street</i>,
alemán <i>Strasse</i> (carrera, camín), <i>estrato</i> como mena de boira, <i>estratosfera</i>, <i>estratigrafía</i>, u o castellano <i>estrado
</i>(s. XIII). <i>Estrato</i> aparixe en
franzés en 1805 (<i>strate</i>) y en
castellano en 1884.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , "sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<i><span style="font-family: "arial" , "sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Sustro</span></i><span style="font-family: "arial" , "sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">
como se bei s’achusta más á ra definizión de <i>strātus</i> como napa de fuellas. En o Biarn <i>soùstre</i> y <i>soustrat</i> son as
matas que farchaban antismás a cama d’as bacas (MOREUX & PUYAU, 2005)
mantenindo como se bei o sinificato de <i>substrātum</i>.
Como parabras deribatas son os berbos <i>soustra</i>
e <i>soustreya</i> , “replegar as matas, fer
a cama d’as bacas”, e <i>soustroulh</i>, a “cama
d’os cochins”. En a Gironda, en 1369 se decumenta <i>sostratge</i> con o mesmo sendito, que pasa á o franzés como <i>soutrage</i> (1796 <i>soustrage</i>), “produto de tirar a pinarra d’as plantazions de pins
d’as Landas, emplegata pa camas” (u pa fer tierra fiemo). En silbicultura se
define como “operazión anual que consiste en tirar a fusta muerta, pinarra,
felzes e aliagas que fan difízil a esplotazión de bellas selbas como as d’as
Landas en particular” (CNRTL) N’eba mesmo un <i>droit de soutrage</i>. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<i><span style="font-family: "arial" , "sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Sinobia</span></i><span style="font-family: "arial" , "sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">,
por as suyas connotazions filosoficas, que blincan d’os tarabidatos
ideolochicos dominans d’as luengas SAE, ozidentals, fillas d’as filosofías
monoteistas en as que a espezie umana, e más en concreto l’ombre masto, se
deseparan d’a naturaleza (e asobén d’a muller e d’as collas sosmesas, “o
sustro” d’una pinada de dreitos masclos)
pa poder dominar-la y, en trista consecuenzia moderna, acorar-la. Un termino
que chunta baxo a calor, o fuego d’a bida a toz os sers bibos, e que premite
pensar o mundo d’otra manera, allena á l’angruzia capitalista que Weber
relazionaba con a etica protestante, con a relichión chustificadera d’as
desigualdaz. Sinobia, demostrazión de que as luengas son bella cosa más que
istrumentos de comunicazión neutra, que son almagazens d’ideyas e ideolochías,
de trazas de beyer o mundo e, por as mesmas, de fuens de posibles soluzions a
ra nuestra superbibenzia como espezie.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , "sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , "sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">E <i>sustro</i>, biella parola que nabesa os sieglos esbarrando os suyos
sinificatos entre luengas e tierras, <i>street
</i>anglés, <i>substrat</i> rescatato por as
luengas modernas, fértil <i>sustro</i>
gascón e aragonés á o que a nuestra luenga encara puede sacar-le suco en a suya
nueba florada.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , "sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; line-height: 115%;"><span style="font-size: x-small;">CNRTL: Centre National de
Ressources Textuelles et Lexicales: <a href="http://www.cnrtl.fr/definition/soutrage">http://www.cnrtl.fr/definition/soutrage</a><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; line-height: 115%;"><span style="font-size: x-small;">Lacoizqueta, J.M. de (1994) <i>Diccionario de los nombres euskaros de las
plantas en correspondencia con los vulgares, castellanos y franceses y
científicos latinos</i>. Edición facsímil de la de 1888, Pamplona, Gobierno de
Navarra<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; line-height: 115%;"><span style="font-size: x-small;"><br /></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; line-height: 115%;"><span style="font-size: x-small;">Moreux, B. & Puyau,
J.-M. (2005) <i>Dictionnaire Béarnais –
Français</i>, Ortés, Princi Negue – Institut Béarnais & Gascon<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; line-height: 115%;"><span style="font-size: x-small;"><br /></span></span>
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; line-height: 115%;"><span style="font-size: x-small;">Segura Munguía, S. (2013) <i>Nuevo diccionario etim</i><span style="font-family: "arial" , sans-serif;"><i>ológico Latín - Español y de las voces derivadas</i>. 5ª ed. Bilbao, Univer<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">sidad de Deusto.</span></span></span></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; line-height: 115%;"><span style="font-size: x-small;">Vinson, Julien (1919)
“Études de vocabulaire basque: le mot <i>arbre</i>
et les idées générales”, Paris, <i>RIEV</i>
[Revista Internacional de los Estudios Vascos] 10, 203-205.</span><span style="font-size: 12pt;"><o:p></o:p></span></span></div>
Rafel Vidaller Tricashttp://www.blogger.com/profile/07229310407146463893noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5087287641882389665.post-50413585773556007482017-02-05T20:42:00.001+01:002017-02-05T20:42:24.490+01:00Onsos en o candelero<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi4ta2PVxdxnOFoBTKUyArzpBSejK0fdskaYlW5a2yfSzcvr-2GWiYzr3XlW4Gf97NXxYKTryV5ZRQiu9GsO8-CbikX825BWbyUHWZ0lGwMosim26w-shjKaCHa131r26XYwKlgtY_1aFFC/s1600/Onsaz+chico.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="424" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi4ta2PVxdxnOFoBTKUyArzpBSejK0fdskaYlW5a2yfSzcvr-2GWiYzr3XlW4Gf97NXxYKTryV5ZRQiu9GsO8-CbikX825BWbyUHWZ0lGwMosim26w-shjKaCHa131r26XYwKlgtY_1aFFC/s640/Onsaz+chico.jpg" width="640" /></a></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">O dos de febrero dizen
que l’onso saca o tozuelo d’o suyo cado, sale t’afuera e si plebe u nieba dixa
estar a suya ibernazión, se baña, mira de minchar e aspera os días buenos d’a
primabera. Si fa sol se lamina a pata cucha, se chira, trenca bellas brancas,
roña bel poco e s’encada cuaranta días más. Á la fin, l’onso ye o que diz si
l’ibierno ye “ye fora”. Dica l’alta Edá Meya isto se zelebraba de rezio, con
“ritos particularmén salbaches e trasgresibos” (PASTOUREAU, 2007: 80). Agora
femos a fiesta d’a Candelera, fiesta gran de Salas, lugar en o que os zaguers
onsos que se bidon beniban d’a man d’os ongaros, a primers d’o pasato sieglo
seguntes me charraba a mía lola.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">L’onso ye u ha sito o
protagonista de mitos, costumbres e ritos dende que a nuestra espezie o
clasificó como animal meyo umano, salbache pero capaz d’andar u reproduzir-se
como as personas, con piez e mans e que, amás, s’amaga cuan bienen os fredos e
sale, surte, cuan o sol renaxe anunziando que tornan os tiempos fértils. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">A trabiés d’as culturas
e os milenios se’n ha creyito en o cruze entre as dos espezies; reis e mainates
han zertificato tener debampasatos fillos d’onso e muller, baliens e fuertes,
os prenzipes han demostrato merexer o suyo poder dimpués de matar un onsaz,
beber a suya sangre e minchar a suya carne, como fan os capellans catolicos en
cada misa (bía mitraísmo seguramén):<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<blockquote class="tr_bq" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">“A fegura d’o rei ye
asoziata á ra de l’onso porque, ta os zeltas – como ta os chermanos, os
balticos u os eslabos -, l’onso ye o rei de toz os animals e, asinas, o animal
reyal por eszelenzia. E continará siendo-lo en una ampla parti d’a Europa
cristiana durante toda l’alta Edá Meya, e mesmo dillá de l’año mil, dica que a
ilesia, adbersaria declarata de l’onso consiga bulcar-lo e meter en ixe trono
simbolico otra bestia: o lión.” “O más salbache d’istos costumbres consistiba
en beber a sangre de l’animal e minchar a suya carne, mena de chenta ritual,
d’esenzia fuertemén totemica (en o sendito dato por os antropologos á ixe
termino), que contribuyiba simbolicamén a tresformar o guerrero en onso,
dotar-lo de fuerzas de bestia e, por as mesmas, fer-lo imbenzible” (PASTOUREAU,
2007: 50, 64)</span></blockquote>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">As onsas, antiparte, d’as
que se deziba feban renaxer os suyos onsez laminando-los en a suya onsera, han
sito damas d’a fertilidá. En Grezia a onsa yera ligata á Artemis (<i>arktos</i>, “onso” en griego), dea imbocata
por as mullers estérils, proteutora de partos e naxeduras. Artemis teneba por
monchas a “onsetas”, as <i>arktoi</i>,
chobenetas punzelas, birchens (GLAUSER-MATECKI, 2002). Sophie Bobbé (2002: 180,
181), relaziona iste rito con os onsos perinencos qu’encorren as mozetas en o
carnabal:<o:p></o:p></span></div>
<blockquote class="tr_bq" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"> “Grezia ofrexe tamién un exemplo de
l’amanamiento de l’onso e d’as chobenetas como se bei en a iconografía descrita
por Élisabeth Kouki [...] Os helenistas Vernant e Brulé consideran o ritual
representato en ixas zeramicas (<i>l’arktéia</i>)
como una iniziazión sozial e secsual que consagra o paso enta l’adoleszenzia,
ent’a mestruazión d’as crías prepuberes. [...] Que se trate u no d’una
malfarchadura d’a locuzión oczitana <i>aver
las oras</i>, a espresión franzesa <i>avoir
ses ours(e)s</i> (“tener as suyas onsas”) ha designato as mestruazions, que se
clamaban asinas mesmo os periodos. A permanenzia d’una creyenzia no debe cosa á
l’azar: se sape que os tiempos fuertes que marcan o ziclo chenesico prenzipian
con a benita d’as mestruazions.” </span></blockquote>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Onsas d’a fertilidá,
onseras como a nuestra Bal d’Onsera do puyó o rei d’Aragón Pedro IV, seguntes
raconta Zurita, pedindo “a reyal suzesión, a cuala por a suya interzesión,
trobó en o Infante Don Juan, o suyo fillo”, u como a Duquesa de Villahermosa:
“trobando-se Don Alonso de Aragón, Duque
de Villahermosa, sin fillo masto. L’año 1524 en compaña d’a Duquesa Doña Ana
Sarmiento, puyó a pie dende Pedrola ent’a Santa Casa d’a Bal d’Onsera á besitar
á san Martín. Y, en pasar nueu meses, tubon un fillo...” (Viñuales, 1698, cf. FUISENCH, 2004: 99)<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">A ilesia cristiana se
fizo fuerte asumindo, reconduzindo, redefinindo u acotolando os ritos e mitos
que li feban a competenzia (e asobén, as chens mesmas), igual en tiempo d’os
romanos como en o d’a conquista d’America u, en a mía chobentú, cuan esboldregaban
a mosica pop con letras relichiosas e guitarrazos impíos. Michel Pastoureau en
a obra que boi referenziando,<i> L’onso,
istoria d’un rei bulcato</i>, describe con muito detalle tot iste prozeso,
dende l’alta Edá Meya dica a modernidá:<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<blockquote class="tr_bq" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">“Rei d’os animals,
presén en todas as redoladas, temible e temito, atrebuto de mainates e
guerrers, simbolo de salbachería e de secsualidá esazerbata, primo u debampasato
suposato de l’ombre, ocheto de benerazión e de zeremonias paganas en toda
Europa d’o Norte, engalzador de chobenetas e chobenas con as que se pensaba
buquiba, l’onso no podeba más que aterrorizar á ra ilesia cristiana de l’alta
Edá Meya. Se le feba o más perigloso de toz os animals indichenas, mesmo una
creatura d’o diaple. No tanto porque tenese una fuerza prodichiosa e que
denguna otra bestia podese benzer-lo, sino más que más porque se parixeba
estrañamén a l’ombre, á o punto que se le pensaban costumbres umanos, e tamién
porque yera por eszelenzia l’animal d’as tradizions orals, d’as creyenzias
incontrolables, d’as superstizions más difízils d’acorar.<br /> </span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Ascape a Ilesia se mete
en guerra pues contra una creatura como ista, s’enzerrina en fer-la baxar d’o
suyo trono pa istalar otra bestia, más forana e por tanto más manullable: o
lión, rei d’o bestiario d’Orién e bedete de todas as tradizions escritas, sigan
biblicas, griegas u romanas. Ista guerra feita á l’onso qui remata en un cambeo
de rei d’os animals en as soziedaz europeyas, no dura bels dezenios sino bels
sieglos, cuasi un milenio. Ta menar-la bien, os bispes e teologos se fizon
serbir de muitos meyos, siga suzesibamén, siga simultaniamén.</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">O primero consistió en
acotolar á l’onso fisicamén organizando resaques e destruzions masibas, más que
más en os países chermanicos. Á o mesmo tiempo, una secunda estratechia fue
empleyata: presentar á l’onso como un animal semiso, domato, cuasi “domestico”
(en o sendito meyebal d’a parola). Astí, fue emplegata l’achiografía, á partir
d’o seteno e güeiteno sieglos: nombrosas bidas de santos racontoron cómo tal u
tal ombre de dios, por o suyo exemplo, bertú u poder, eba lograto benzer á ra
bestia salbache e l’eba forzato á obedexer-le. Contino, refirmando-se sobre a
Biblia [...] os teologos e pedricadors fizon d’iste animal a encarnazión d’asabelo
bizios e lo ficoron en un puesto pribilechiato en o bestiario satanico [...] Á
ra fin, dimpués d’aber-lo domato e satanizato, mosens e canonches miraron
d’umillar-lo, de ridiculizar-lo. Isto se fizo arredol de l’año mil. As
autoridaz eclesiasticas, por un regle ostils a toz os espeutaclos d’animals,
fizon una eszezión por a bestia e no s’opusioron más á ras esibizions d’os
mostradors d’onsos. Capturato, embozato y encadenato, l’animal acompañó á os
chunglars de castiello en castiello, de feria en feria, de mercato en mercato,
e perdió á bonico o suyo rango d’animal reyal, admirato e temito, pa rematar en
una simpla bestia de zirco, bailando, redolando, dibertindo á o publico”
(PASTOUREAU, 2007: 123,124)</span></blockquote>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Asinas pues, una
catafila de santos suposatos dominadors d’onsos fue glosata por os achiografos,
repetindo sin problema falordias exemplarizantes localizatas por todas as
redoladas en as que o culto onsero estase presén. As <i>Vitae</i>, a literatura achiografica no yera pensata como biografías
fidels sino con a ideya de presentar á un santo como modelo, exemplo de comportamiento
moral en un puesto concreto e un cuadro cronolochico achustato á o calendario
liturchico (LE GOFF, 1999: 199), farchato por a suya parti denzima d’as fiestas
clamatas paganas. Antonio, Blas, Colomban, Gall, Corbinien, Silbestre, Valier,
Martin, Maximin, Eloi, Viance, Rustique, Florent, Eufemia, Landrada, Tecla,
Colombe, Severin, Ghislain, Richarde, Odile, Remacle, Magnus, Lambert,
Romedius, Vallier, Abentín, Amand, Vaast, Balentin... á os que cal sumar otros
como Ursina, Ursula, Urcissin, Ursin, Ursicène, Ursanne, Ursmer, Ours...
nombratos sobre a radiz <i>ursus</i>, con os
que amuestra un parellano razonable o pastor “d’a urbe” que dizen bibió por as nuestras
montañas, Úrbez.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">As festibidaz de
cadagún d’istos personaches se ficó en o periodo d’as correspondiens fiestas
onseras, entre primers de setiembre (Remacle, 3 de setiembre), e meyaus de
febrero (Balentín, 14 de febrero, fiesta onsera d’as Alpes zentrals e tamién e
amás, fiesta d’as Lupercals de Roma en as que o rito iniziatico s’asoziaba á o
lupo), superposizions cuala misión yera acorar os ritos d’a competenzia. O más
emplegato ta iste quefer fue Martin, fixato ta l’onze de nobiembre, antiga fiesta
d’a ibernazión de l’onso; un exemplo ye o debandito de s. Martín d’a Bal d’Onsera.
Tal ye o embolique d’o borguil de falordias chustificaderas en iste caso, que
os autors posteriors, mirando de cuadrar á presenzia d’o santo en a sierra
Guara, no sabrán si fer referenzia á un Martín, á otro u á dos, más cuan caleba
fer-lo coinzidir con Úrbez; asinas puede beyer-se en Faci cuan discute a obra
de Diego de Aynsa (1979 [1750]: t. II, 264). Antiparte, santuarios rupestres
con a imbocazión de Martín bi n’ha beluns en o Alto Aragón, como en Rodellar u
Lezina, e o mesmo pasa con Úrbez en Añisclo, Zeresola u Nozito.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Úrbez se fa benir dende
Burdeus pasando por tierras gallegas e moras (amas á dos paganas) dica que
dizen aturó como pastor por o Alto Aragón: Sercué, Bió, Albella, Zeresola, cómo
no, a Bal d’Onsera e Nozito. Astí, en una ermita “mui benerata, no sólo d’a bal
de Nozito, que poseye tan singular Trasoro, sino tamién d’os lugars d’a
redolada; y en benerazions, que gosan fer-se en tiempo de esterilidad”
(natural) (FACI, 1979 [1750]: t. II, 268) “As bestias montesinas l’obedexeban,
como a l’ombre en o estato d’a inozenzia. Una Onsa mui feroche feba penosas
esferras en os ganaus y encara en as personas, e teneba alticamata á toda ra
redolada; a bido o santo un día, e trucándo-li con o tocho pastoral a fizo
umillar dica ra tierra; estando asinas le mandó que se’n ise ta do no fese mal
a nadie, e a Onsa obedién á o suyo prezepto s’esmoscó luego, e con ella a resta
d’animals qu’empestaban aquella montaña” (HUESCA, 1796: 58) Falordias como ista
se repiten por tot o continén con diferens protegonistas; o unico detalle
importán de Úrbez ye que benze a una onsa, una posible dea d’a fertilidá como
parixe o caso d’a bezina Bal d’Onsera por a que tamién pasó.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">No ye o unico cristiano
que s’adedica a dominar animals miticos como l’onso u o lupo. Orenzio, uescano
marito de Pazenzia e pai d’otro Orenzio e de Lorién, marcha con o suyo fillo omonimo
ta Labedán, “en a diozesi de Tarba” do, entre otros prodixios: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<blockquote class="tr_bq" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">“Un día en que o Santo
se’n baxó a beber ta una fontaneta, trayó o diaple d’a selba un lupo que mató
uno d’os suyos güeis. Tornó o Santo, e beyendo o mal que o bicho eba feito, le
dizió: Mal bicho ¿A qué fin has feito isto? en nombre de Dios te mando que
biengas a chuñir-te e aladrar con o güei, que ye quedato solo. ¡Cosa
marabiellosa! tornó o lupo, perdió a suya fiereza, e doplando a suya cholla o
chuñó con o güei, e dende ixe día labroron e minchoron chuntos como si fuesen
d’a mesma espezie” (HUESCA, [1792] 2007: 247, 248).</span></blockquote>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Otra falordia repetita
con onsos, por exemplo de Eloi, bispe de Noyon: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<blockquote class="tr_bq" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">“Un día que labraba,
blinca un onso y se’n porta uno d’os güeis de l’aladro ta ra suya onsera.
Seguindo o suyo rastro, o santo bispe troba a bestia en o suyo cado e le’n
ordena de remplazar o güei muerto; l’onso obedexe e se mete a treballar: á o
canto d’o güei bibo, se fa labrador e leba dica ra suya muerte una bida
exemplar” (PASTOUREAU, 2007: 138)</span></blockquote>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Por si no queda clara a
intenzión d’istos santos onsers, o mesmo Ramón de Huesca, cuan escribe a bida
d’Orenzio en Labedán destaca entre os suyos feitos “la combersión d’os Bascons,
e a destruzión d’os Idolos d’o mon Arbeja o Narbeya en o setentrion de Aux”
([1792] 2007: 315). Seguindo con Pastoureau, o feito de meter en eszena á os
ombres de dios dominando á os animals se combina con a intenzión – conseguita –
de manipolar u modificar o calandario, de fer disparixer as fiestas romanas e paganas
por as cristianas. Si a dentrada en a onsera se tapa con o fiesta de Martín, a
salita d’a onsera, más importán, s’enruena con un borguil de fiestas e
zelebrazions. Dita salita yera común zelebrar-la o 24 de chinero, calendata
arredol d’a cuala se fican toz os santos barbudos con as suyas cheras (Pa san
Antón de Chinero anda una ora más o trachinero...), e o 1 e 2 de febrero, o
primero coinzidindo con a fiesta zelta d’Imbolc, con a dea Brigit,
cristianizata en santa Brichida, o segundo con as fallas/candelas, sin xuplidar
o día 3, adedicato a Blas, sustituto de l’onso que, pedendo-se trayeba aires de primabera. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Ta o día 2 tocó ficar una
fiesta relazionata con Chesús (cuaranta días dimpués d’o solstizio, a suya
naxedura mitica), otra d’a suya mai, e a
tresformazión d’as prozesions de fallas por as de candelas dintro d’as ilesias.
Ya no ye l’onso o que sale d’a onsera por beyer si plebe sino a Candelera a que
plora u no plora. Sisquiera ixe onso amable, cuasi peluche, que mira si o suyo
cuerpo fa guambra por continar u no con a suya ibernazión: a marmota alemana
trespasata enta America d’o norte que, año par d’otro, dentra en casa nuestra
en a ora de l’informatibo (curioso ocsimoro). En franzés e oczitano a
Candelera, la Chandeleur, se clama tamién Chandelours, Candelosa, Chandelosa,
Candelouso, fendo referenzia á l’ours, osa, ouso, onso.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">A chenta de carne e
sangre d’onso fue bedata en epoca carolinchia por os bispes alemans, más tardi
en Escandinabia u en as montañas d’as Alpes, pero fue un costumbre difízil de
tirar sisquiera dimpués d’os consellos de Hildegarde de Bingen que en o sieglo
dozeno diz ye “carne impura que eszita os senditos, mena ta o pecato e puede
lebar á morir”, u os de Guillaume d’Auvergne pa o que sabe igual que a carne
d’ombre, e minchar-ne ye un auto d’antropofachia, igual que si bel onso mincha
una presona ye canibalismo (PASTOUREAU, 2007: 65, 110). Poco d’isto sabeban os
bezins d’Acumuer cuan acotrazioron o caldero más gran que teneban pa minchar-se
de conchunta o zaguer onso muerto en a suya bal, no fa tanto tiempo.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhl7UXXYb3JWAZNjLJutb7u-J0-pxH3wgFYrUvs6d9LmUgXVyAWM71tjMZOF7WajkNZHzH9IuXhrTMY7CcTwbt-s9mRU0iY4pX47aSg50RUGk_LBw0dZ_tISysTBhEdc9KWklUxG452YtUq/s1600/Onso+de+Pisa.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" height="110" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhl7UXXYb3JWAZNjLJutb7u-J0-pxH3wgFYrUvs6d9LmUgXVyAWM71tjMZOF7WajkNZHzH9IuXhrTMY7CcTwbt-s9mRU0iY4pX47aSg50RUGk_LBw0dZ_tISysTBhEdc9KWklUxG452YtUq/s400/Onso+de+Pisa.jpg" width="400" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Pisa</td></tr>
</tbody></table>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Un paso más enta
l’acotole d’a imachen de l’onso ye chustamén o d’a suya iconografía. Pasa de
ser o rei á contar-se entre o bestiario demoniaco. En o suyo puesto, como ye
debandito, se fica á o lión, más que más á o largo d’a segunda metá d’o sieglo
XII. Ye por ixo que sorprende trobar en o calzil d’a Torre de Pisa, sobre a
calendata d’a suya costruzión – 1174 – un onso que muerde a coda d’una enfemia
u anfisbena que ye atacando á un toro, imachen que ta Biagi (1930: 84,85) ye “o
basilisco [sic, ye una eufemia de dos capezas] que quiere engalzar á o toro e
ye aturato por l’onso, que li muerde a coda, ye o diaple que tienta a umanidá,
ta tragar-se-la, si a grazia debina no’n benise en a suya aduya”. Ista
conchunzión de toro e onso se puede trobar en más ilesias romanicas. O toro ye,
como l’onso, simbolo de fuerza e fertilidá (PASTOUREAU, 2001: 44), ye benerato
dende a preistoria e o suyo culto se fa importán a trabiés d’os sieglos dende
Asia, pasando por Grezia (Minotuaro, p.e.) dica l’imperio romano, con o mitraísmo.
Ye pues un simbolo que ha muitas equibalenzias con l’onso por o cualo talmén
siga normal que aparixcan chuntos como en Pisa. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiNoyAb-jpnZE8V3k8Zbqyp1euG82NSsAqOLSguy2L5o2-ErjZF9K3qmAwUrlGvGh2Ni15A8Rbob0rMV9q-f1FMx7EHyjxcmYR1pwjyrETG6IigwislJUnTHbYqFsYB4vTeCpdbTW8xWpvu/s1600/Onso+de+Pisa+II.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiNoyAb-jpnZE8V3k8Zbqyp1euG82NSsAqOLSguy2L5o2-ErjZF9K3qmAwUrlGvGh2Ni15A8Rbob0rMV9q-f1FMx7EHyjxcmYR1pwjyrETG6IigwislJUnTHbYqFsYB4vTeCpdbTW8xWpvu/s320/Onso+de+Pisa+II.jpg" width="320" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: left; margin-right: 1em; text-align: left;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEinG1YhSH3JY98eOnYxeOY85zVpdW6m6Y3PMWcPIIlvf_VyAAHDauF_sfR3SndxCyNBpQrxIBywpvjKgYvFzsucLcjDFxlL6uoRHLR-GPBqUpMaZKCpg_gUwcSHRxvCeRS57I3wlFOfbxY2/s1600/Onso+Leyre.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" height="165" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEinG1YhSH3JY98eOnYxeOY85zVpdW6m6Y3PMWcPIIlvf_VyAAHDauF_sfR3SndxCyNBpQrxIBywpvjKgYvFzsucLcjDFxlL6uoRHLR-GPBqUpMaZKCpg_gUwcSHRxvCeRS57I3wlFOfbxY2/s200/Onso+Leyre.jpg" width="200" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Leyre</td></tr>
</tbody></table>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhVkKCCqbuqVbHCf2n_l-PGZpZ1Os0IlGd9J5faLFQZp-H7humvhBx5jEh5rJd8UgbEpbDX-i_R-plo7hMvpmz0JQJ18plLB3yAtRBLtFRL29I7e4WPKq5t9f0FMyISrli5DYdJTFhnlMCV/s1600/Toro+Leyre.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhVkKCCqbuqVbHCf2n_l-PGZpZ1Os0IlGd9J5faLFQZp-H7humvhBx5jEh5rJd8UgbEpbDX-i_R-plo7hMvpmz0JQJ18plLB3yAtRBLtFRL29I7e4WPKq5t9f0FMyISrli5DYdJTFhnlMCV/s200/Toro+Leyre.jpg" width="195" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">En Liébana cuenta a
tradizión que Toribio fundó un monasterio adedicato a Martín (o santo onsero).
Plegó ta ixa tierra de paganos e garra chen le quiso aduyar a fer a ilesia,
asinas que se’n fue farto ent’a selba. Astí trobó á un güei e un onso luitando
e os combenzió ta que dixasen d’enrestisen e l’aduyasen a debantar o templo.
Por ixo en o abside zentral bi ha una capeza d’onso e otra de güei. Ye una
istoria bien alegorica de cómo, entre dos mitos paralelos, plega o santo
cristiano e tira probeito. Otra esplicazión d’as dos esculturas ye calcata d’a
de Eloi debandita: l’onso se preta uno d’os güeis e Toribio o fa treballar en o
suyo puesto. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Os mesmos protagonistas
se troban en o timpano de Santa María de Arbas (Leon) u en a portada d’o perdón
de S. Isidoro de Leon. Bel autor manimenos no tiene clara a identificazión d’os
animals. Como siñala Pastoureau: “Bella begata hemos tendenzia á confundir o
lión e l’onso, dos animals que fan parella en a Biblia, en os testos
patristicos y en a suya iconografía – nomás a luenga coda e a clin premiten
identificar o lión con zertitú. Asobén semos tentatos á calificar como lión
cualisquier bestia u mostrugo con a boca ubierta que parixca tragar o gomecar
un ser umano” (2007:196) A pilosidá manimenos si ye ta Pastoureau una d’as
propiedaz de l’onso, á o que añado yo, a traza d’o suyo morro, luengo, diferén
d’o morro d’un felino, plano.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj-nwfMXTfcoiRBUfz9o6kQaL4VXQdfK4zIT8k2YTutPMMprvZEr3urL0cBkrN4NXvW6W0bfXl-DJr2UcWu8jGDquPzpgXFpyRbuna0euwBaTPE7NUULVdWrK-hE8SX36ZDKaC6TPUhCKIn/s1600/Onso+abside+Chaca.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="213" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj-nwfMXTfcoiRBUfz9o6kQaL4VXQdfK4zIT8k2YTutPMMprvZEr3urL0cBkrN4NXvW6W0bfXl-DJr2UcWu8jGDquPzpgXFpyRbuna0euwBaTPE7NUULVdWrK-hE8SX36ZDKaC6TPUhCKIn/s320/Onso+abside+Chaca.jpg" width="320" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Si tornamos ta os
Perineus, en o monasterio de Leyre (Nabarra) trobamos en cada canto d’a puerta
á os dos animals, o toro e l‘onso, un onso bien greñudo de luengo morro. En
iste caso, e mancando referenzias como en o monasterio de Toribio, se poderba
pensar que son dos elementos enfrontinatos, o simbolo dibino, o toro, fren á o
demoniaco, o fiero onso. No pasa isto en o abside d’a Seo de Chaca. En os canetes
se troba un onso mordendo una culebra, como en o caso de Pisa; un onso “bueno”
que acotola á o diaple. Bi ha autors que o identifican como un lión, o que ye
más coderén con a iconografía cristiana posterior á o sieglo XII, pero o lión
ye representato en otro canete de l’abside, e se distingue bien por o suyo
morro chato e por una eleganta clin. Se suma á istos dos animals un zierbo,
animal dibino que pasa de ser menospreziato entre os romanos á ser balorizato
por a ilesia meyebal como ser solar, meyador entre o zielo e a tierra, simbolo
d’a fecundidá e d’a resurezión, imachen
d’o bautismo, enemigo d’o Mal (e d’a culebra), imachen bertuosa d’o buen
cristiano – <i>cervus</i>/<i>servus</i> - cuala alma busca á o señor
“como zierbo asetegato buscando l’augua d’a fuen” (PASTOUREAU, 2001: 112). Pues
bien, iste zierbo ye o compañón de tellato de l’onso matador d’o
diaple-serpién.<o:p></o:p></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjO3vJSyYiH0OmBynvPcrDu83DoWRTYrncYL4cZkLmuDGg6SAEL2kTqgbZgxGk5FSPyQjSYHeDHVHSflcyybKorMPcG_ZZ3TWycvudA2KeT4t1cMcdzT1bg95s_tHB_LimposHTOpuLdkHq/s1600/Li%25C3%25B3n+abside+Chaca.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="213" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjO3vJSyYiH0OmBynvPcrDu83DoWRTYrncYL4cZkLmuDGg6SAEL2kTqgbZgxGk5FSPyQjSYHeDHVHSflcyybKorMPcG_ZZ3TWycvudA2KeT4t1cMcdzT1bg95s_tHB_LimposHTOpuLdkHq/s320/Li%25C3%25B3n+abside+Chaca.jpg" width="320" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Manimenos, si nos
n’imos dende o abside d’a Seo chaquesa enta ra portalada, o cuento cambea. O crismón
representa una parella de lions benzedors, dominando la uno a un ombre e una
culebra, e la otro á un basilisco e un onso. En iste caso, por si abese dudas,
biene escrito: “IMPERIVM MORTIS COLCVLCANS LEO FORTIS” (o poderoso lión benze á
o imperio d’a muerte): l’onso ye destronato e o lión ha ocupato o suyo puesto,
e isto ocurre entre os sieglos XI e XII, antis d’o descrito por Pastoureau. <o:p></o:p></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhRdG8fQHeU9RyFVXdYCIFJkdjdHM_nvDuL6pPYAvC4Dy1ub_9lR06g4UOHF5iQMQpMsSYCTh-xjQpeEhbRQYkhg4Z61jIs7xjl9Pt0DcWNjYyuhDOLJC3pWS2PlEtrdaN6a0xp53v8FRpI/s1600/Crism%25C3%25B3n+de+Chaca.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhRdG8fQHeU9RyFVXdYCIFJkdjdHM_nvDuL6pPYAvC4Dy1ub_9lR06g4UOHF5iQMQpMsSYCTh-xjQpeEhbRQYkhg4Z61jIs7xjl9Pt0DcWNjYyuhDOLJC3pWS2PlEtrdaN6a0xp53v8FRpI/s400/Crism%25C3%25B3n+de+Chaca.jpg" width="400" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Antiparte, Enrique
Ramos Corbacho, seguindo o bayo de Jean
Hani e a suya deseparazión entre simbolismo teolochico e simbolismo
cosmolochico (1983), ofrexe un entrepetazión complementaria d’o crismón chaqués
bien intresán, que en o que pertoca a
l’onso d’o crismón resume asinas: <o:p></o:p></span></div>
<blockquote class="tr_bq" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">“Seguntes a tardada ba
cayendo, as costelazión d’a Onsa Gran e o Dragón <b>no abanzan enta l’orizón pa dimpués disparixer, como fan a más gran
parti d’as collas d’estrelas</b>. Istas costelazions pertenexen á o grupo d’as
clamatas costelazions “zircumpolars”, ye dezir, costelazions que debito á o
mobimiento rotatorio d’a planeta Tierra, parixen chirar arredol d’a Estrela
Polar u Trasmontana e no disparixen nunca baxo l’orizón de l’oserbador. A lista
de costelazions zircunpolars depende d’a latitú d’o puesto dende o que s’oserbe
o zielo. En as latituz d’o emisferio norte, a Onsa Gran e o Dragón son dos
d’ellas. Dende l’antigüedá, en cuasi todas as culturas d’a planeta, a parti d’o
zielo do i son istas costelazions zircumpolars se consideró como <b>o puesto enta o que biachan os muertos</b>,
e por ixo mesmo istas estrelas se combirtioron en un simbolo de bida,
d’inmortalidá e de triunfo sobre a muerte, ya que “no conoxeban a muerte” baxo
l’orizón. Mesmo se deziba que astí se trobaba a casa d’os dioses e d’os éroes inmortals.
Asinas pues, parixe que l’autor d’o timpano no pensó solamén en o sinificato
teolochico negatibo d’a fegura de l’onso e d’o dragón, como yera común en a Edá
Meya. Pa o escultor, pues, istos elementos, que tienen o suyo reflexo en as
rechions zircumpolars d’os zielos, tenerban <b>amás</b> un sendito de triunfo <b>sobre
a muerte e de bida eterna</b>” (<a href="http://www.arteguias.com/ensayo/orientacioncatedraljaca.htm">http://www.arteguias.com/ensayo/orientacioncatedraljaca.htm</a>,)</span></blockquote>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Trobamos pues ixa mesmo
cuentradizión entre bien e mal, entre l’onso de Pisa e o destronato por a
ilesia cristiana meyebal. Os treballos d’a ilesia por bulcar á l’onso no
acaboron astí. Una begata domato e demonizato tocaba rediculizar-lo permitindo
a suya esibizión zirquense, como ya ye debandito. Os ongaros e os onsos que
bido a mía lola en Salas, en a suya nineza, mientres rezaban á ra birchen d’a
Candelera, a “Candel’onsa”, yeran una muestra. <o:p></o:p></span></div>
<blockquote class="tr_bq" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">“As grans relichions
monoteístas no quieren brenca á os animals que a naturaleza u a cultura han
proclamato “primos” u “pariens” de l’ombre. O tozino en ha sito bitima dende l’antigüedá
biblica; l’onso o fue por a suya
parti en a coral d’a Edá Meya; e os grans primates o serán bels sieglos más
tardi. En garra puesto nunca no ha sito bueno parixer-se masiau á o ser umano!”
(PASTOUREAU, 2007:244)</span></blockquote>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Rematando con o mesmo
autor, agora en clau autual e charrando en primeras d’os Perineus, fico una
reflesión pesimista pero d’intrés:<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<blockquote class="tr_bq" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">“Que l’Estato, as
coleutibidaz, as collas d’esfensa e os pastors no acaben d’entender-sen sobre
iste asunto ye tristo. Pero mica sorprendén ta un istoriador de l’onso. O
problema no ye pas economico u ecolochico, ni ligato a tal u tal bal e a o suyo
ecosistema, sino simbolico. Por as mesmas, ye insoluzionable: reintroduzir
onsos no serbirá probablemén ta cosa, si á un caso ta tirar-se una mala
conzenzia cheneral que parixe tomar aquí una dimensión más funda que por
denguna otra espezie. [...] Amortando l’onso, o suyo parién, o suyo parellano,
o suyo primer dios, l’ombre ha muerto dende fa tiempo, a suya propia memoria e
se’n ha muerto más u menos simbolicamén el mesmo. Ye masiato tardi pa tornar ta
zaga.</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Ye por ixo que as midas
conserbaderas tomatas por tot en Europa dende fa una u dos chenerazions parixen
feitas en baldes. Parques naturals, reserbas, zonas de preserbazión de l’abitat,
“plans onso”, collas d’estudio, asoziazions d’esfensa, proibizions e protezions
de toda mena no i ferán pon: l’onso ye condenato á l’acotole. Ya ye
simbolicamén disparexito d’o mundo bibo pues, una mica por tot, no solamén en
as Alpes e os Perineus sino tamién en Escandinabia, en os Abruzzos u en os mons
Cantabricos, se’n han creyato “museus de l’onso”. A penas muerto, u cuasi, l’onso
pardo europeyo se troba ya museificato! E a mesma suerte aguarda pronto á o d’America,
por agora cletato en parques pero fendo parti d’una esibizión turistica tan
sordida como mortifera.” (PASTOUREAU, 2007, 314)</span></blockquote>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">talmén siga berdá pues
a nuestra espezie ye embrecata en una carrera enta l’acotole cheneral, d’ista a
nuestra espezie d’onso despullato que semos, mono fachendoso, tozino
repinchato, e d’as demás que nos acompañan, pero no por ixo cal reblar en o
quefer de alpartar-nos d’iste tristo suizidio coleutibo.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEitP5ldJr4H4Jqz8ZRz8PTDUw7LbNPJrrCA2vBN8TgkvfmYR6bmSq8-XTtTmn7w9uUABaWHpL89ie1aI6m0QrAgkzkjxGAQJb8BkPANfA31n5n41-56WmYY92qaCYE3jnpnTgvkQsm-cb-I/s1600/Onsaz+Borce+chico.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEitP5ldJr4H4Jqz8ZRz8PTDUw7LbNPJrrCA2vBN8TgkvfmYR6bmSq8-XTtTmn7w9uUABaWHpL89ie1aI6m0QrAgkzkjxGAQJb8BkPANfA31n5n41-56WmYY92qaCYE3jnpnTgvkQsm-cb-I/s400/Onsaz+Borce+chico.jpg" width="400" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><span class="smallcaps"><span style="font-family: "Times New Roman", serif; line-height: 115%;">Biagi, V. (1930)</span></span><span class="normal"><span style="font-family: "Times New Roman", serif; line-height: 115%;">
<a href="https://www.blogger.com/null"><i><span style="color: windowtext;">La Torre pendente di Pisa nella
leggenda, nella storia, nell'arte</span></i></a>, Pisa, Pacini.</span></span><span style="font-family: "Times New Roman", serif; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman", serif; line-height: 115%;"><span style="font-size: x-small;">Faci, R.A. (1979) <i>Aragón reino de Christo, y dote de Maria
Santissima</i>, Zaragoza, Diputación General de Aragón.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman", serif; line-height: 115%;"><span style="font-size: x-small;">Hani, J. (1983) <i>El simbolismo del templo cristiano</i>,
Barcelona, José J. de Olañeta, Editor.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman", serif; line-height: 115%;"><span style="font-size: x-small;">Huesca, R. de (1796) <i>Teatro histórico de las iglesias del Reyno
de Aragón</i>, Tomo VI, Pamplona, Imprenta de la Viuda de Longás<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman", serif; line-height: 115%;"><span style="font-size: x-small;">Huesca, R. de (2007) <i>Teatro histórico de las iglesias del Reyno
de Aragón</i>, Tomo V, ed. facsímil (1792) Uesca, I.E.A.</span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman", serif; line-height: 115%;"><span style="font-size: x-small;">Fuixench Naval, J.Mª
(2004) <i>Santuarios ruprestres del Alto
Aragón</i>, Zaragoza, PRAMES (3ª ed.)<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="EN-US" style="font-family: "Times New Roman", serif; line-height: 115%;"><span style="font-size: x-small;">Glauser-Matecki, A. (2002) <i>Le premier mai ou le Cycle du printemps</i>, Paris, Éditions Imago<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman", serif; line-height: 115%;"><span style="font-size: x-small;">Le Goff, J. (1999) <i>Il meraviglioso e il quotidiano
nell’Occidente medievale</i>, Bari (Italia), Editori Laterza.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman", serif; line-height: 115%;"><span style="font-size: x-small;">Lévi-Strauss, C. (1962)
<i>La Pensée Sauvage</i>, Paris, Librairie
Plon. <i>El Pensamiento Salvaje</i>, Mexico
D.F. Fondo de Cultura Económica; 18ª reimpresión, 2014.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman", serif; line-height: 115%;"><span style="font-size: x-small;">Pastoreau, M. (2001) <i>Les Animaux Cèlébres</i>, Paris, Arléa.<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman", serif; line-height: 115%;"><span style="font-size: x-small;">Pastoreau, M. (2004) <i>Une histoire symbolique du Moyen Âge occidental</i>,
Paris, Éditions du Seuil.<o:p></o:p></span></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><span lang="EN-US" style="font-family: "Times New Roman", serif; line-height: 115%;">Pastoureau, M. (2007) <i>L’ours. </i></span><i><span style="font-family: "Times New Roman", serif; line-height: 115%;">Histoire
d’un roi déchu</span></i></span><span style="font-family: "Times New Roman", serif; line-height: 115%;"><span style="font-size: x-small;">, Paris, Éditions du Seuil.</span><span style="font-size: 12pt;"><o:p></o:p></span></span></div>
Rafel Vidaller Tricashttp://www.blogger.com/profile/07229310407146463893noreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-5087287641882389665.post-27815180792224351842016-11-21T13:35:00.001+01:002016-11-21T13:35:59.217+01:00Fruitos montesinos e otras yerbas<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhYOTohzhhAxBu9od-ppDO8P0jW0l2yq95LRgClOH1XzJJDOxl_vzOOmLK5N1B-Fxmdm_PY0eBP4T35kscvtrlz1qvqaKnGTszwiHvhzrTBok-jkJ19dNmyW8ykdY5NQ_o9lR74aEbucxjH/s1600/Senas.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="612" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhYOTohzhhAxBu9od-ppDO8P0jW0l2yq95LRgClOH1XzJJDOxl_vzOOmLK5N1B-Fxmdm_PY0eBP4T35kscvtrlz1qvqaKnGTszwiHvhzrTBok-jkJ19dNmyW8ykdY5NQ_o9lR74aEbucxjH/s640/Senas.jpg" width="640" /></a></div>
<br />
<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:TrackMoves/>
<w:TrackFormatting/>
<w:HyphenationZone>21</w:HyphenationZone>
<w:PunctuationKerning/>
<w:ValidateAgainstSchemas/>
<w:SaveIfXMLInvalid>false</w:SaveIfXMLInvalid>
<w:IgnoreMixedContent>false</w:IgnoreMixedContent>
<w:AlwaysShowPlaceholderText>false</w:AlwaysShowPlaceholderText>
<w:DoNotPromoteQF/>
<w:LidThemeOther>ES</w:LidThemeOther>
<w:LidThemeAsian>X-NONE</w:LidThemeAsian>
<w:LidThemeComplexScript>X-NONE</w:LidThemeComplexScript>
<w:Compatibility>
<w:BreakWrappedTables/>
<w:SnapToGridInCell/>
<w:WrapTextWithPunct/>
<w:UseAsianBreakRules/>
<w:DontGrowAutofit/>
<w:SplitPgBreakAndParaMark/>
<w:DontVertAlignCellWithSp/>
<w:DontBreakConstrainedForcedTables/>
<w:DontVertAlignInTxbx/>
<w:Word11KerningPairs/>
<w:CachedColBalance/>
</w:Compatibility>
<w:BrowserLevel>MicrosoftInternetExplorer4</w:BrowserLevel>
<m:mathPr>
<m:mathFont m:val="Cambria Math"/>
<m:brkBin m:val="before"/>
<m:brkBinSub m:val="--"/>
<m:smallFrac m:val="off"/>
<m:dispDef/>
<m:lMargin m:val="0"/>
<m:rMargin m:val="0"/>
<m:defJc m:val="centerGroup"/>
<m:wrapIndent m:val="1440"/>
<m:intLim m:val="subSup"/>
<m:naryLim m:val="undOvr"/>
</m:mathPr></w:WordDocument>
</xml><![endif]--><br />
<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:LatentStyles DefLockedState="false" DefUnhideWhenUsed="true"
DefSemiHidden="true" DefQFormat="false" DefPriority="99"
LatentStyleCount="267">
<w:LsdException Locked="false" Priority="0" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Normal"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="heading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="35" QFormat="true" Name="caption"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="10" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" Name="Default Paragraph Font"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="11" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtitle"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="22" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Strong"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="20" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="0" Name="Plain Text"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="59" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Table Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Placeholder Text"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="No Spacing"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Revision"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="34" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="List Paragraph"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="29" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="30" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="19" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="21" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="31" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="32" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="33" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Book Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="37" Name="Bibliography"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" QFormat="true" Name="TOC Heading"/>
</w:LatentStyles>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 10]>
<style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Tabla normal";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-priority:99;
mso-style-qformat:yes;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
mso-para-margin:0cm;
mso-para-margin-bottom:.0001pt;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:10.0pt;
font-family:"Calibri","sans-serif";}
</style>
<![endif]-->
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 20.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Entre os muitos
personaches ilustres que ha dato a billa de Sallén ye fray León Benito Martón y
Aznar (Sallén, 1679 – Zaragoza, 1756), autor d’o libro <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Sallent cabeza de el valle de Tena, sus antigüedades y varones insignes
que ha tenido en armas y letras</i>. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Feba parti d’a elite d’o
Reino, cocullo de chens que, dende que en o sieglo XV ocupase a corona a
castellana casa de Trastamara, eban dedicato parti d’o suyo tiempo á manullar
as <i style="mso-bidi-font-style: normal;">letras</i> d’o reino bezino, isto ye,
á escribir en modelico castellano.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Manimenos, no tot se
podeba aprender en as unibersidaz de Uesca e Sigüenza en as que estudió, y en a
suya obra, cuan describe os fruitos que se pueden trobar en o Formigal nos diz:</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<br />
<blockquote class="tr_bq">
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>“Son regaladísimos sus Chordones, y Fresas,
los que llaman Anayones roxos, y morados; las Avellanas, Sennas, los
Escalambrujos, o Gavardones colorados, y más dulces las que dicen Gavardas, con
las Moras zarzas, Cochomirones, y otros muchos.”</span></div>
</blockquote>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Iste parrafo que se
copia más tardi en una publicazión de 1884 (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Aragón
Turístico y Monumental</i>), tiene bels aspeutos d’intrés. En primeras o
prenzipie d’a castellanizazión en ista demba lesica, que ye prou conserbadera:</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 36.0pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -18.0pt;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><span style="mso-list: Ignore;">-<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">As “fresas” en aragonés, y en Sallén,
son as <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">fragas</b>. Son o yeran pues ye
un termino fázil de castellanizar.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 36.0pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -18.0pt;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 36.0pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -18.0pt;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><span style="mso-list: Ignore;">-<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Las “moras zarzas” fan referenzia a o
que conoxemos como <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">moras de barza</b> en
tot o Alto Aragón.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 36.0pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -18.0pt;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">En segundas, a
esistenzia d’espezies que en ixos tiempos se deseparaban e que agora no sabemos
bien a qué pueden referir-se:</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 36.0pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -18.0pt;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><span style="mso-list: Ignore;">-<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";"> </span></span></span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">A distinzión entre “anayons royos y
morados” puede traduzir-se como a correspondién á ras dos espezies d’o chenero <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Vaccinium</i> (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">V. myrtillus</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">V. uliginossum</i>)
que crexen en ixos mons, pero no podemos saber-ne. En franzés ye <i style="mso-bidi-font-style: normal;">myrtille</i>, en biarnés, dezaga d’as güegas
d’o Formigal ye <i style="mso-bidi-font-style: normal;">abaniù </i>e<i style="mso-bidi-font-style: normal;"> abagnoû</i><b style="mso-bidi-font-weight: normal;">, </b>parolas deribatas d’a mesma radiz. A similitú entre <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">anayón</b> y <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Anayet</b> fa pensar que o nombre d’a montaña ye en a mata, que ye un
fitotoponimo. No cal confundir os anayons con os arañons, os fruitos con os que
femos o anís d’arañons. L’anayonera ye mata baxa, una bocha, d’alta montaña, l’arañonera
ye una mata punchuda de meya montaña.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 36.0pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -18.0pt;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 36.0pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -18.0pt;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><span style="mso-list: Ignore;">-<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";"> </span></span></span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><span style="mso-spacerun: yes;"></span>“Escalambrujos
o Gavardones colorados, y más dulces las que dicen Gavardas”. En primeras fa
referenzia á os fruitos d’a gabardera, parola de biello orixen que nombra á ras
espezies montesinas d’o chenero <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Rosa</i>.
En biarnés se conoxen como <i style="mso-bidi-font-style: normal;">gabardère</i>.
Pero torna a esferenzias dos razas que no conoxemos, amás de ficar un sinonimo trayito
talmén d’a bal de l’Ebro, “escalambrujo”. Cal parar cuenta que repite dos
begatas en un parrafo tan curto “los que llaman”, “las que dicen”, metendo
distanzia con a cultura d’o suyo país.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 36.0pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -18.0pt;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 36.0pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -18.0pt;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><span style="mso-list: Ignore;">-<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";"> </span></span></span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">As sennas, conoxidas en os nuestros
tiempos como <i style="mso-bidi-font-style: normal;">senas</i>, son os fruitos d’a
senera<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"> </b>(<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Amelanchier ovalis</i>). En aragonés ozidental se clama á ista mata <i style="mso-bidi-font-style: normal;">griñolera</i>, similar a o biarnés <i style="mso-bidi-font-style: normal;">grugnoulè</i>. Como curiosidá, en italiano
se conoxen como peras de cuerbo.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 36.0pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -18.0pt;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 36.0pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -18.0pt;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><span style="mso-list: Ignore;">-<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";"> </span></span></span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Los “cochomirones” son os fruitos de l’<i style="mso-bidi-font-style: normal;">arto</i> (arto cachimironero, cochomironero,
cachamironero, camicheronero...). Anque o nombre d’a mata ye común a tot l’aragonés,
os suyos fruitos han una buena bariedá de denominazions; a más normal ye <i style="mso-bidi-font-style: normal;">manzaneta</i>, pero bi ha otros como <i style="mso-bidi-font-style: normal;">gurrillons, golirons, ziresetas, piollos </i>u
<i style="mso-bidi-font-style: normal;">matapiollos</i> (os fruitos amás de minchar-se
se feban serbir t’alueñar os pegollos). Sin dembargo, a parola <i style="mso-bidi-font-style: normal;">arto</i>, se diz que d’orixen prerromano,
alternaba con a latina <i style="mso-bidi-font-style: normal;">espinablo</i> u <i style="mso-bidi-font-style: normal;">espinaulo</i>, nombre cuasi acorato pero que
ye prou común en a toponimia altoaragonesa, por exemplo en Saqués. Ye equibalén
á ra franzesa <i style="mso-bidi-font-style: normal;">épine blanche</i> e a
italiana <i style="mso-bidi-font-style: normal;">biancospino</i>.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 36.0pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -18.0pt;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 18.0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">En
o sieglo siguién, o XIX, pasoron por a bal numbrosos botanicos benitos de toda
Europa que quereban apercazar a riqueza floristica d’a cordelera. Por un
regular s’adedicoron á anotar e describir as espezies dende un angle
biolochico, sin parar cuenta d’o suyo bersán cultural.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 18.0pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 18.0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Una
eszezión pudo ser o yerbario d’o sarrablés Vicente Latorre que conoxemos por a
edizión de Luis Villar. Pudo ser, pues anque reculle os emplegos merezinals d’a
flora d’o país e bels terminos aragoneses tampó ye entre as suyas prioridaz,
seguramén por tratar-se de terminos d’una cultura dispreziable d’a cuala el,
como Martón, también fuyiba. Encara con ixo, podemos leyer entre os suyos
apuntes que <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Fragaria</i> ye “en el país fraguera
y fraga”, que “en el país” se clama <i style="mso-bidi-font-style: normal;">chordonera</i>
á <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Rubus idaeus</i>, a l’arto, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">arto gurillonero </i>e<i style="mso-bidi-font-style: normal;"> cuchimillonero</i>, asinas como d’otros fruitos que Martón rechistra
pero no comenta: <i style="mso-bidi-font-style: normal;">manzañons</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">guichordas</i> (bixordas, fruito d’a
bixordero), <i style="mso-bidi-font-style: normal;">mostallons</i> (fruitos d’o
mostallonero),<span style="mso-spacerun: yes;"> </span><i style="mso-bidi-font-style: normal;">senas</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">xiribions</i> u <i style="mso-bidi-font-style: normal;">serbillons</i> (tuberculos de <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Conopodium majus</i> que crexe en os
puertos), ezetra. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 18.0pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 18.0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">D’entre
as yerbas, Vicente Latorre nombra bellas que son d’intrés, como as espezies d’o
chenero <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Mentha</i>, sin dar-les nombre popular.
O nombre tensino ye <i style="mso-bidi-font-style: normal;">báume </i>(<i style="mso-bidi-font-style: normal;">báume de burro</i> á ras espezies bastas), singularidá
en o conchunto de l’aragonés, fren á os más conoxidos <i style="mso-bidi-font-style: normal;">sandalo</i> e <i style="mso-bidi-font-style: normal;">yerbabuena</i>. Ye
una parola benita dende l’ozitano, que emplega <i style="mso-bidi-font-style: normal;">baume</i> e <i style="mso-bidi-font-style: normal;">balma</i>. O suyo
orixen ye o latín <i style="mso-bidi-font-style: normal;">balsamum</i>. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 18.0pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 18.0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Latorre
da nombre común á una espezie de tefla prou apreziata por o bestiar, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Trifolium alpinum</i>; diz que en o país se clama
<i style="mso-bidi-font-style: normal;">regaliz</i>. Asinas mesmo podemos
leyer-lo un sieglo más tardi en as memorias de Felis Gil del Cacho: </span></div>
<br />
<blockquote class="tr_bq">
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 18.0pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 18.0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">“Mientras,
o ganau se iba estendito por as calzileras d’Escuach, minchando flor de té y regaliz
(ixo que paize una tefla menudeta)...”. </span></div>
</blockquote>
<br />
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 18.0pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 18.0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">No
mui luen de Escuach, en o calzil d’a Partacua están <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Os Mandilars</i>, y a l’otro costau d’a bal, en Pandicosa, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">O Mandilar</i>. Amos á dos topónimos bienen chustamén
d’o nombre aragonés más proprio pa o que fa tiempo se conoxe como regaliz: ro
mandil.<i style="mso-bidi-font-style: normal;"> Mandil</i> s’emplega encara en as
montañas de Sobrarbe y serba bueno recuperar-lo ta ras tensinas..</span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 18.0pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 18.0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Otra
mata que ha en aragonés de Tena dos sinonimos ye <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Meum athamanticum</i>, una yerba con muita importanzia ganadera que se
fa en os puertos. Uno d’os syos nombres tensinos ye <i style="mso-bidi-font-style: normal;">siestra</i>, d’o que deriban toponimos como o sallenuto <i style="mso-bidi-font-style: normal;">ros Sestrals</i> (puyando enta Respomuso), e
talmén <i style="mso-bidi-font-style: normal;">ros Sestás</i> de Oz. Dillá d’a
bal son bien conoxitos <i style="mso-bidi-font-style: normal;">os Sestrals</i> de
Bestué, en o Parque Nazional de Ordesa. <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Siestra</i>
s’emplega entre ganaders e pastors finos, en bellas bals de Ribagorza e
Sobrarbe, pero en Sallén parixe aber alternato u sito sustituyita por <i style="mso-bidi-font-style: normal;">meón</i>, equibalén á o latín <i style="mso-bidi-font-style: normal;">meum</i>. <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Meón</i> ye parola d’uso en bel lugar d’o bezino Bigorre, anque en
gascón s’emplega tamién <i style="mso-bidi-font-style: normal;">sistre</i> e <i style="mso-bidi-font-style: normal;">sistro</i>. A esistenzia de sinónimos en os
nombres de matas e animals ye común en todas as luengas. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 18.0pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 18.0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Como
se bei, semos en un periodo de cambeo cultural, cambea a nuestra traza de beyer
o meyo natural; agora importan más as flors por a suya estetica que as yerbas u
os fruitos montesinos en un sendito aplicato, más prautico. Manimenos a
informazión cultural d’o meyo ye un recurso <i style="mso-bidi-font-style: normal;">per
se</i> pues ye o resultato de l’adautazión d’una poblazión umana a un meyo
natural concreto, una adautazión lenta y embolicata que alporta una informazión
que bel día en o esdebenidero (u en o presén) puede aber importanzia. Una cultura
que s’espresa en una luenga propria, l’aragonés en o nuestro caso, luenga que
ha crexito achermanata con o gascón pues á ra fin compartimos paisache. A
luenga alza o saber acumulato e suposa á o mesmo tiempo a mayor balor cultural
que una soziedá puede acubillar.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh8V5j_uLAKGSy5gXeMAstyIgBdOcQeZJ3ZM1Q5EHik_ACmNUwsYNI0C-4z8gzhnyl_4sikHiYALyQth7X74ToPPoNulP3On08IpS6tVFpx2n_elLeLgvcI9H8ewTGv5C0pu4WWV0kDnuYL/s1600/Gabarda.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh8V5j_uLAKGSy5gXeMAstyIgBdOcQeZJ3ZM1Q5EHik_ACmNUwsYNI0C-4z8gzhnyl_4sikHiYALyQth7X74ToPPoNulP3On08IpS6tVFpx2n_elLeLgvcI9H8ewTGv5C0pu4WWV0kDnuYL/s400/Gabarda.jpg" width="400" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;">Bibliografía:</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;">Gil del Cacho, F.
(1987) <i style="mso-bidi-font-style: normal;">O Tión, recosiros de ra quiesta
balle Tena. Edizión de Miguel Martínez Tomey</i>, Zaragoza, DGA.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;">Martón, L.B. (1750) <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Sallent cabeza de el valle de Tena, sus
antigüedades y varones insignes que ha tenido en armas y letras</i>. Pamplona,
Francisco Picarte.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;">Vidaller Tricas, R.
(2004) <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Libro d’as Matas y os Animals.
Diizionario aragonés d’espezies animals y bechetals</i>. Zaragoza, Consejo de
Protección de la Naturaleza de Aragón. Descargable desde la web <i style="mso-bidi-font-style: normal;">chiretademarisco</i></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 10.0pt; line-height: 115%;">Villar, L. (ed.) (2006)
<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Flora Medicinal del Alto Gállego (Pirineo
Aragonés). Herbario de D. Vicente Latorre..</i>. Uesca, Amigos de Serrablo.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoPlainText" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; mso-bidi-font-family: "Courier New";">Publicato en: Vidaller Tricas, R. (2016) </span><span style="font-family: "Times New Roman","serif";">Frutos montesinos y otras hierbas
(2016) en <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Bal de Tena, revista de cultura
y actualidad del valle de Tena</i>, nº 12, septiembre 2016, pp. 12-15</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; mso-fareast-font-family: "MS Mincho";"></span></div>
Rafel Vidaller Tricashttp://www.blogger.com/profile/07229310407146463893noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5087287641882389665.post-76696109825869560552016-08-10T12:03:00.001+02:002016-08-10T12:03:36.868+02:00Biodibersidá<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:TrackMoves/>
<w:TrackFormatting/>
<w:HyphenationZone>21</w:HyphenationZone>
<w:PunctuationKerning/>
<w:ValidateAgainstSchemas/>
<w:SaveIfXMLInvalid>false</w:SaveIfXMLInvalid>
<w:IgnoreMixedContent>false</w:IgnoreMixedContent>
<w:AlwaysShowPlaceholderText>false</w:AlwaysShowPlaceholderText>
<w:DoNotPromoteQF/>
<w:LidThemeOther>ES</w:LidThemeOther>
<w:LidThemeAsian>X-NONE</w:LidThemeAsian>
<w:LidThemeComplexScript>X-NONE</w:LidThemeComplexScript>
<w:Compatibility>
<w:BreakWrappedTables/>
<w:SnapToGridInCell/>
<w:WrapTextWithPunct/>
<w:UseAsianBreakRules/>
<w:DontGrowAutofit/>
<w:SplitPgBreakAndParaMark/>
<w:DontVertAlignCellWithSp/>
<w:DontBreakConstrainedForcedTables/>
<w:DontVertAlignInTxbx/>
<w:Word11KerningPairs/>
<w:CachedColBalance/>
</w:Compatibility>
<w:BrowserLevel>MicrosoftInternetExplorer4</w:BrowserLevel>
<m:mathPr>
<m:mathFont m:val="Cambria Math"/>
<m:brkBin m:val="before"/>
<m:brkBinSub m:val="--"/>
<m:smallFrac m:val="off"/>
<m:dispDef/>
<m:lMargin m:val="0"/>
<m:rMargin m:val="0"/>
<m:defJc m:val="centerGroup"/>
<m:wrapIndent m:val="1440"/>
<m:intLim m:val="subSup"/>
<m:naryLim m:val="undOvr"/>
</m:mathPr></w:WordDocument>
</xml><![endif]--><br />
<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:LatentStyles DefLockedState="false" DefUnhideWhenUsed="true"
DefSemiHidden="true" DefQFormat="false" DefPriority="99"
LatentStyleCount="267">
<w:LsdException Locked="false" Priority="0" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Normal"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="heading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="35" QFormat="true" Name="caption"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="10" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" Name="Default Paragraph Font"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="11" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtitle"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="22" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Strong"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="20" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="59" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Table Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Placeholder Text"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="No Spacing"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Revision"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="34" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="List Paragraph"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="29" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="30" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="19" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="21" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="31" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="32" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="33" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Book Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="37" Name="Bibliography"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" QFormat="true" Name="TOC Heading"/>
</w:LatentStyles>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 10]>
<style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Tabla normal";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-priority:99;
mso-style-qformat:yes;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
mso-para-margin:0cm;
mso-para-margin-bottom:.0001pt;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:11.0pt;
font-family:"Calibri","sans-serif";
mso-ascii-font-family:Calibri;
mso-ascii-theme-font:minor-latin;
mso-fareast-font-family:"Times New Roman";
mso-fareast-theme-font:minor-fareast;
mso-hansi-font-family:Calibri;
mso-hansi-theme-font:minor-latin;
mso-bidi-font-family:"Times New Roman";
mso-bidi-theme-font:minor-bidi;}
</style>
<![endif]-->
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhiymF27jPMFW-2xIPB9Zj2QkppCYQWywgFN9ACotIpAT7qBLkb034ScjIC89FXgdiTR7JpQzQK3wAVscaMAG3QVFc1bl4yY0pv9AKuT-WHuTMS6W2xiCCzWdYcpOHuNZeFpZyIicGrQdB5/s1600/P1020612.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhiymF27jPMFW-2xIPB9Zj2QkppCYQWywgFN9ACotIpAT7qBLkb034ScjIC89FXgdiTR7JpQzQK3wAVscaMAG3QVFc1bl4yY0pv9AKuT-WHuTMS6W2xiCCzWdYcpOHuNZeFpZyIicGrQdB5/s640/P1020612.JPG" width="640" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">En o cabo d’o sieglo
XVIII se farchan dos ideolochías que marcan o prenzipie d’a modernidá. A
Ilustrazión reclama á ra Razón fren a o dogma de relichions e monarquías e,
como cuentrapunto, o Romantizismo defiende os sentimientos fren a ro fredo
razionalismo. Fruito d’a primera naxe o mito d’o Progreso infinito que resulta
d’a zenzia razional. Pa que iste progreso seiga reyalidá ferá falta antis
replegar o Conoximiento; a Enziclopedia ye a fita más famosa, pero tamién as
esplorazions de puestos desconoxitos, primero luen d’Europa, más tardi dintro
d’as nuestras güegas: as montañas que antis s'ebitaban como periglosas agora
se puyan e baxan por conoxer faunas, floras, cheolochía, costumbres u luengas.
Tot con a ideya de tirar probeito de recursos encara sin esplotar.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">As esplorazions de
puestos esoticos por a suya parti premiten trobar-se con otras culturas
diferens d’as ozidentals, se troban chens que biben en “paradisos” tanto
fesicos como morals. Ixo fa renaxer o mito de l’orixen mesmo d’a espezie umana
que se beye como buena por naturaleza (Rousseau), u con menos optimismo
(Voltaire, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Candide</i>). Antiparte, o
paisache de montaña, d'islas desconoxitas u de ozíanos salbaches ye a imachen
propia d’o Romantizismo sentimental.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Uno e otro leban á ra
esplorazión d’as nuestras montañas durante o sieglo XIX. Por un costau se fan
estudios d’a naturaleza perinaica e de otro se cobalta<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>a pureza d’os paisaches:</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<br />
<blockquote class="tr_bq">
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">“Zaga d’o estudeo de
Dios e d’o corazón umano, a contemplazión d’a naturaleza en os suyos aspeutos manificos
puede considerar-se una d’as más dulzas satisfazions, asinas como unos d’os
nuestros más sagratos quefers” (Alphonse Meillon)</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
</blockquote>
<br />
<blockquote class="tr_bq">
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><span style="mso-spacerun: yes;"> "</span>(Ordesa) s’aparixerá a ras chenerazions
esdebenideras cansas por o desarrollo d’as artes e d’as zenzias como una reminiszenzia
d’a edad dorata o d’o benturoso chardín de l’Edén” (L. Briet)</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
</blockquote>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Como parti d’a Ilustrazión
se chirarán os güellos enta ra naturaleza como un puesto en o que buscar a
salú, por o que os baños termals crexerán por toda a cordelera (Panticosa,
Benás, Cauterets, Luchon...). Naxió asinas o Ichienismo, alazet prenzipal d’a
propuesta de “parques nazionals”. O termino de “parque” no ye gratuito, ye un
puesto de solaz e salú pa ras presonas; o paisache se conserba pa desfrutar-lo
por a simpla contemplazión e por o saludable que resulta nabersar-lo u beber as
suyas auguas medezinals. Por ixo mesmo os parques son puestos cuala balor
prenzipal ye o paisache, e no bi ha paisache más bariato que o d’a montaña.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Meyau o sieglo XX o
mito d’o Progreso infinito prenzipia a esboldregar-se. Os recursos d’a Tierra
son finitos, resuena o leco de Malthus, prenzipia a zaguera estinzión en a era
que se proposa clamar Antropozeno. A bida en o planeta se beye agora como un
edifizio de ladrillos que menaza d’espaldar-se cada begata que tiramos uno
d’ellos. Ne b’ha muitos ladrillos pero cuan tiras uno os que son arredol se
resienten e cayen. Semos debán d’o problema de conserbar a biodibersidá, como
nezesidá pa poder sobrebibir como espezie (pues o mundo puede continar sin
presonas).</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Antropozeno ye primo de
antropozentrismo, una mena de pensar que prenzipia en a imachen d’a piramide en
o cabo d’a cuala reina l’ombre como señor d’a naturaleza, creyata á propio por
Dios pa o suyo serbizio. Antropozentrismo ye tamién a tendenzia á querer
conserbar as espezies que son más amanatas a ra nuestra bien por filochenia
bien por cultura: ye un desastre que s’acotole a subespezie de bucardo d’o
Pirineo pero denguno s’alticama si se talla l’abetosa de Lasieso en a que se
troba un molsa en periglo d’estinzión. Os onsos son más amables que as ranas,
os cans más que os cucos. Como deformazión d’ista ideolochía ye agora o clamato
animalismo.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Tornando ta ras
montañas, cal parar cuenta que han funzionato como islas-refuxio á o largo d’os
sieglos, puestos en os que han escapato a cambeos climaticos u a l’azión umana
muitas espezies tanto de flora como de fauna. Puestos tamién en os que o efeuto
de isla e a mayor radiazión solar han premitito naxer nuebas espezies. Son
redoladas con una rica biodibersidá. En a nuestra montaña tenemos dos espezies
de anfibios mui importans, por a responsabilidá que nos pertoca en a suya
superbibenzia: a rana d’os Perineus e o guardafuens. Os anfibios son a colla d’espezies
más menazata en o mundo, e de luen; suman a suya dieta inseutibora, a suya
respirazión a trabiés d’a piel e o suyo meyo acuatico.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjj2uoSydWxLQ7NGerbPT5MOXygZSMY_AtrO5uPX_hAPQEOm83VuTXp6StWLFxHmNXqxbK6UmdbT5MxDTpeqp8_UxpvSQaD0CB85MLzjx7ASk1RhS8RkeO0Uu_loJDsjaThKyB6k4xM1WT8/s1600/Rana+pyrenaica%252C+acuarela.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjj2uoSydWxLQ7NGerbPT5MOXygZSMY_AtrO5uPX_hAPQEOm83VuTXp6StWLFxHmNXqxbK6UmdbT5MxDTpeqp8_UxpvSQaD0CB85MLzjx7ASk1RhS8RkeO0Uu_loJDsjaThKyB6k4xM1WT8/s400/Rana+pyrenaica%252C+acuarela.jpg" width="400" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">A rana d’os Perineus se
descubrió ta ra zenzia fa 23 años no más. A suya ária bital ye de bels 2.000
km.</span><sup><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 8.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">2</span></sup><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">,
e a coral d’o suyo territorio ye en as montañas calizas dende Ordesa dica
Canfrán, e dende Tendennera á Ballibasa. En o prenzipie d’a primabera mete os
güegos apegatos a ros bolos d’o fundo d’os barrancos, ta chunio naxen as
cullaretas. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">En os mesmos puestos
bibe o guardafuens, otra espezie que no más esiste en os Perineus, e cuala
familia más zercana ye en as islas de Corzega e Zerdeña.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Plegamos asinas á o problema
de compatibilizar o ichienismo, o progreso, o desfrute d’a naturaleza, con a
suya conserbazión como balor en sí mesma e como parti d’a biodibersidá d’o
planeta, como grano d’arena d’a nuestra propia esistenzia. U concretando más en
o caso d’os anfibios endemicos d’a nuestra montaña, o dilema entre fer
barranquismo en primabera u conserbar as espezies. Por exemplo. Ye un dilema
eredero d’as ideolochías debanditas, un dilema en o que se mete en chuego a
nuestra responsabilidá como abitantes de iste cantón d’o mundo.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><span style="font-size: x-small;">Publicato en a rebiesta <i>O Zoque</i>. Año XVI Número 16. Julio 2016. pp.36-37. Asociación Cultural Ballibasa y Sobrepuerto. Yebra de Basa. </span></span></div>
Rafel Vidaller Tricashttp://www.blogger.com/profile/07229310407146463893noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5087287641882389665.post-23818601313756810232016-05-01T12:43:00.000+02:002016-05-01T12:51:18.464+02:00De nuei toz os crabers son pardos<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiZKFcSB3kGcvAdxSfyPinHrLbzLXIEFNcD2OV1JYKGmL3M5TWSPi37GxsMo8r8vxVxzYUNe2dMWzLH8gpx4mpdYX1_0sZhMu34JTG1ne1DBXzhhHNccA6pi4nISVozYgJimN77QQJBmKl3/s1600/Crabero_1.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiZKFcSB3kGcvAdxSfyPinHrLbzLXIEFNcD2OV1JYKGmL3M5TWSPi37GxsMo8r8vxVxzYUNe2dMWzLH8gpx4mpdYX1_0sZhMu34JTG1ne1DBXzhhHNccA6pi4nISVozYgJimN77QQJBmKl3/s640/Crabero_1.JPG" width="418" /></a></div>
<br />
<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:TrackMoves/>
<w:TrackFormatting/>
<w:HyphenationZone>21</w:HyphenationZone>
<w:PunctuationKerning/>
<w:ValidateAgainstSchemas/>
<w:SaveIfXMLInvalid>false</w:SaveIfXMLInvalid>
<w:IgnoreMixedContent>false</w:IgnoreMixedContent>
<w:AlwaysShowPlaceholderText>false</w:AlwaysShowPlaceholderText>
<w:DoNotPromoteQF/>
<w:LidThemeOther>ES</w:LidThemeOther>
<w:LidThemeAsian>X-NONE</w:LidThemeAsian>
<w:LidThemeComplexScript>X-NONE</w:LidThemeComplexScript>
<w:Compatibility>
<w:BreakWrappedTables/>
<w:SnapToGridInCell/>
<w:WrapTextWithPunct/>
<w:UseAsianBreakRules/>
<w:DontGrowAutofit/>
<w:SplitPgBreakAndParaMark/>
<w:DontVertAlignCellWithSp/>
<w:DontBreakConstrainedForcedTables/>
<w:DontVertAlignInTxbx/>
<w:Word11KerningPairs/>
<w:CachedColBalance/>
</w:Compatibility>
<w:BrowserLevel>MicrosoftInternetExplorer4</w:BrowserLevel>
<m:mathPr>
<m:mathFont m:val="Cambria Math"/>
<m:brkBin m:val="before"/>
<m:brkBinSub m:val="--"/>
<m:smallFrac m:val="off"/>
<m:dispDef/>
<m:lMargin m:val="0"/>
<m:rMargin m:val="0"/>
<m:defJc m:val="centerGroup"/>
<m:wrapIndent m:val="1440"/>
<m:intLim m:val="subSup"/>
<m:naryLim m:val="undOvr"/>
</m:mathPr></w:WordDocument>
</xml><![endif]--><br />
<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:LatentStyles DefLockedState="false" DefUnhideWhenUsed="true"
DefSemiHidden="true" DefQFormat="false" DefPriority="99"
LatentStyleCount="267">
<w:LsdException Locked="false" Priority="0" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Normal"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="heading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="35" QFormat="true" Name="caption"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="10" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" Name="Default Paragraph Font"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="11" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtitle"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="22" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Strong"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="20" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="0" Name="Plain Text"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="59" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Table Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Placeholder Text"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="No Spacing"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Revision"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="34" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="List Paragraph"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="29" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="30" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="19" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="21" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="31" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="32" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="33" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Book Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="37" Name="Bibliography"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" QFormat="true" Name="TOC Heading"/>
</w:LatentStyles>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 10]>
<style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Tabla normal";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-priority:99;
mso-style-qformat:yes;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
mso-para-margin:0cm;
mso-para-margin-bottom:.0001pt;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:11.0pt;
font-family:"Calibri","sans-serif";
mso-ascii-font-family:Calibri;
mso-ascii-theme-font:minor-latin;
mso-fareast-font-family:"Times New Roman";
mso-fareast-theme-font:minor-fareast;
mso-hansi-font-family:Calibri;
mso-hansi-theme-font:minor-latin;
mso-bidi-font-family:"Times New Roman";
mso-bidi-theme-font:minor-bidi;}
</style>
<![endif]-->
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Cuan a luz s’amorta en
a montaña os animals que minchan bechetals gosan amagar-sen e os que minchan
carne gosan blincar d’o cado. Cuan a nuei traye l’escuro bi ha paxaros que
callan e otros que cantan. Istos zaguers son tan fázils d’ascuitar como difízils
de beyer, por o que a suya tacsonomía “auditiba” se fa embolicata: os descritors
son más suchetibos que cuan se trata de definir un animal por carauteristicas
fesicas: cuatro patas, coda, orellas grans, negro con a tripera blanca...</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Asinas, a familia d’os
crabers, dende siempre, ye un caxón patalero e malfarchato. Sobre a suya
fisonomía distinguimos o bubón (gran e con “orellas”), os crabers (meyanos, pardos,
la uno con orellas, la otro no), a choliba (blanca de peito, meyana), o
crabetet (chicote con “orellas”), o muchuelo (chico sin orellas, reziote), a
choliba parda (como a choliba pero parda), a muchueleta (entre choliba e
muchuelo, de zellas marcatas). Cuan salen istos nombres en as encuestas
manimenos tot iste orden s’esboldrega, e a choliba pueden ser as metaz d’os
debanditos, como o crabero u o muchuelo.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">O crabero (en primeras <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Strix aluco</i> e <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Asio otus</i>), “bela como una craba, y é de la familia de la chuta...”,
“otula”, “canta por las noches como una cabra”, “grita como una oveja”, “emite
gritos similares a los de una persona”. Recuerdo una muller de Beranuy que me
describiba o <i style="mso-bidi-font-style: normal;">crabero</i> si fa u no fa como
<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Strix aluco</i>, e me charraba que chila
como un crabero (presona) clamando a ras suyas crabas. Le pedí si podeba fer-me
ixe canto e tiré a conclusión que o que clamaba crapas yera sin dembargo una
gallineta ziega (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Caprimulgus</i>), otra
au nueiturna pero que no ye d’a familia d’os crabers, ni se les parixe.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"> <table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: left; margin-right: 1em; text-align: left;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjvBHaJMDyIXm7CHlZ728boNCA_88KM7l0wrrQki1hMgQcbtrlo_Rib4ElEjLTKUqcGYwGTHms6pXvU6wXoDx6_RPnH5EAZ_cLxQi2SvmyawR-9k-rRHW4HTSOOmOkvFIBqlDdIZtYm33_Z/s1600/Gallineta+ziega.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjvBHaJMDyIXm7CHlZ728boNCA_88KM7l0wrrQki1hMgQcbtrlo_Rib4ElEjLTKUqcGYwGTHms6pXvU6wXoDx6_RPnH5EAZ_cLxQi2SvmyawR-9k-rRHW4HTSOOmOkvFIBqlDdIZtYm33_Z/s320/Gallineta+ziega.jpg" width="274" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Gallineta ziega</td></tr>
</tbody></table>
</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Caprimulgus</span></i><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">
ye compuesto de “crapa” e de “muyir” (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">capra
mulgeo</i>). En latín, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">caprimulgus</i> ye
o “crabero (presona)”. A zenzia popular diz que a gallineta ziega suca a leite
d’as crapas de nueis, que as muye. En italiano por ixo mesmo ye <i style="mso-bidi-font-style: normal;">succacapre</i>, que en piamontés puede dar <i style="mso-bidi-font-style: normal;">ciuciavache</i>. En franzés ye <i style="mso-bidi-font-style: normal;">engoulevent</i>, con a mesma ideya que a
denominazión que sentí en Grist (Bal de Benás), de <i style="mso-bidi-font-style: normal;">papamoscas</i>, pues han una gran boca que ubren en buelo minchando
aires e moscas. En Probenza manimenos, ye o crabero (au) o que se fica de nueis
en os corrals pa tetar d’as crapas; se diz isto d’o crabero... e d’a gallineta
ziega: <i style="mso-bidi-font-style: normal;">lou teto-cabro</i>.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">A luenga aragonesa
comparte a denominazión de crabero con as luengas d’a familia oczitana. Asinas
se puede ascuitar <i style="mso-bidi-font-style: normal;">craberou</i> en o Couserans
e <i style="mso-bidi-font-style: normal;">crabèr</i> en Arán, si charramos d’o
gascón u <i style="mso-bidi-font-style: normal;">genavel crabé</i> como uno d’os
sinonimos piamonteses pa ista espezie.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Istos emboliques entre
as aus de l’escuro no ye mica nuebo. En as monedas griegas de un euro se beye
un muchuelo e una rameta d’olibera, ye una imachen biella de milenios, pues as
monedas d’Atenas clasica ya beniban con ixe muchuelo (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Athene noctua</i>, de Atenea, muchuelo que Hegel tomó como simbolo d’a
filosofía). Muchuelo... que yera choliba. Como diz Plutarco en a bersión
aragonesa d’o s. XIV: </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<br />
<blockquote class="tr_bq">
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">“Mas un serbidor de Gílipo
dixo a los rectores en manera de proberbio: Diuso nuestros teiados abitan
muchas <i style="mso-bidi-font-style: normal;">cucobayas</i>. Porque parece que
la moneda de Athenas fue <i style="mso-bidi-font-style: normal;">cucobaya</i>”. </span></div>
</blockquote>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Cucobaya ye a parabra
neogriega d’a choliba. D’ixas monedas biene o dito “trayer cholibas t’Atenas”
que sinifica bella cosa asinas como “chitar augua ta ra mar”, pues de cholibas
en teneban prou. En una d’as bersions d’o Plutarco aragonés manimenos, se cuela
un trafuque e diz:</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgMZOrMDxMMsFD7JcYOzqS6U2LjZrsYM-ipANiSsKbGd3uGbu8oQAVF-qDLU7yi5xQE6-G1LTLbTElaQRvsAODqhhBxUt-5VT7LZihlVfcsrhq2Yp-pToKKOSZfFejKULC42OPRPMrz_1mo/s1600/euro+griego.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="319" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgMZOrMDxMMsFD7JcYOzqS6U2LjZrsYM-ipANiSsKbGd3uGbu8oQAVF-qDLU7yi5xQE6-G1LTLbTElaQRvsAODqhhBxUt-5VT7LZihlVfcsrhq2Yp-pToKKOSZfFejKULC42OPRPMrz_1mo/s320/euro+griego.jpg" width="320" /></a></div>
<br />
<br />
<blockquote class="tr_bq">
<div class="MsoPlainText" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">“Diuso
nuestros teiados abitan muchos <i style="mso-bidi-font-style: normal;">cucos</i>,
porque<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>pareçe que la figura de la moneda
de Athenas fue <i style="mso-bidi-font-style: normal;">cuco</i>”.</span></div>
</blockquote>
<br />
<div class="MsoPlainText" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoPlainText" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">Una
mica antis en ixa mesma traduzión o trafuque encara ye más curioso. En a
bersión orixinal se diz que os guerrers s’arrimón a Gilipo como as aus a ra
choliba (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">cucobaya</i>), pero en a bersión
aragonesa se diz:</span></div>
<div class="MsoPlainText" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<br />
<blockquote class="tr_bq">
<div class="MsoPlainText" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">“E
cuando lo bidieron primeramén se chufaban de su escardado e de sus cabellos; e
depués, segunt que dize esti mismo Timeo ya sea que Gilipo apareciés antes que
una <i style="mso-bidi-font-style: normal;">cucobaya</i> muchos balientes ombres
estubieron con el balienmén”</span></div>
</blockquote>
<br />
<div class="MsoPlainText" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoPlainText" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">En
otra bersión encara cambea más:</span></div>
<div class="MsoPlainText" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<br />
<blockquote class="tr_bq">
<div class="MsoPlainText" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">“mas
Timeo aun dize que los Saragoçanos no preciaron nada a Gilipo<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>entanto que depues ellos lo reputaban<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ombre de poca condizión. Et cuando lo bidieron
primeramén<span style="font-family: "times new roman" , "serif";"> </span>el
chufaba de su escardado<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>& de sus
caballos<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>& depués segunt que dize
esti mismo Timeo ya sea que Gilipo apreçies antes que un <i style="mso-bidi-font-style: normal;">cuquiello</i> muchos balientes ombres estubieron con el balienmén”</span></div>
</blockquote>
<br />
<div class="MsoPlainText" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoPlainText" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">Saragoçanos
en iste caso son os abitadors de Siracusa, en Sizilia. Sobre as aus e as
cholibas, un parrafo d’una traduzión “aragonesa” (más que más en castellano) d’o
clasico Palladio, nos aclara:</span></div>
<div class="MsoPlainText" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgz56jWeKvOVfySY0heA1nuZ0N_-hoqPpgQmytMVal0NyRoy1ZW2n7gFIFB16cdE9Qydq2jadccHUGxjWcghwz88ADMYUJ0_ATGsaZogcJWiIEprku90-rrASOGKmxCIr0q0c5jZ-XBhqJn/s1600/Moneda+Athenas.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="319" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgz56jWeKvOVfySY0heA1nuZ0N_-hoqPpgQmytMVal0NyRoy1ZW2n7gFIFB16cdE9Qydq2jadccHUGxjWcghwz88ADMYUJ0_ATGsaZogcJWiIEprku90-rrASOGKmxCIr0q0c5jZ-XBhqJn/s320/Moneda+Athenas.jpg" width="320" /></a></div>
<br />
<br />
<blockquote class="tr_bq">
<div class="MsoPlainText" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">“</span><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">E podrás lo fazer por tal manera: Tu tomarás primeramente un
mochuelo o una lechuza. E avezar la has que venga a tu poder o en algunt lugar
do acostumbren de venir<span style="font-family: "times new roman" , "serif";"> </span>aves & tu pararás tus redes. E pondrás
en aparença el mochuelo o la lechuza. Et todas las aves de aquella partida
vendrán a aquel lugar & a el. E podrás los cobrir & tomar<span style="font-family: "times new roman" , "serif";"> </span>con las redes”</span></div>
</blockquote>
<br />
<div class="MsoPlainText" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoPlainText" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">Pero
bueno, o que me ha lebato a charra d<span style="font-family: "times new roman" , "serif";">'</span>estos crabers escuros ye una copia que me
ha trayito Óscar Latas dende a Biblioteca Nacional de España, d’un manescrito
feito por o que fue retor de Laspuña, Juan Mostalac, en o año 1764. Ye en
castellano:</span></div>
<div class="MsoPlainText" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<br />
<blockquote class="tr_bq">
<div class="MsoPlainText" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">“...
y cabreros. Esta es un Abe, que grita de noche como los Pastores, quando
recogen los ganados, y lo haze con tanta similitud, que el que no lo sabe,
juraría aver oido voz de hombre; por lo que le llamaran cabrero. La fachada de
esta Abe, no la puedo deliniar pues por ser nocturna, no la han visto sino
quando sale de un arbol para otro, en donde haze su canto, y pareze al vuelo,
como una Aneda.”</span></div>
</blockquote>
<br />
<div class="MsoPlainText" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoPlainText" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt;">Crabers,
anedas, cucos, cuquiellos, muchuelos, cholibas, gallinetas ziegas...<i style="mso-bidi-font-style: normal;">totum revolutum</i>, u <i style="mso-bidi-font-style: normal;">lo desuso ayuso</i>, como biene en o Plutarco. Ye o que tiene a nuei.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; line-height: 115%;">Álvarez Rodríguez, A. (Ed.)
(2009) <i>Plutarco. Vidas Semblantes</i>. Zaragoza,
P.U.A., I.E.A. I.E.T. Dto. de C. y E. G.A.</span></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; line-height: 115%;">Beigbeder, F. (1986) <i>Ausèths. les noms gascons des oiseaux
sauvages</i>. Denguin (Biarn) Per Noste / Nosuts de Bigòrra.</span></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; line-height: 115%;">Galtier, Ch. (2006) <i>Les oiseaux de Provence dans le savoir
populaire</i>. Montfaucon. Librerie Contemporaine.</span></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; line-height: 115%;">Giamelo, G. (2005) <i>Dizionario zoologico latino, itaiano,
piemontese, francese, inglese</i>. Piobesi d’Alba (Cn) Sorì Edizioni</span></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; line-height: 115%;">Nagore Laín, F.
(enfilador) (1999) <i>Endize de bocables de
l’aragonés</i>. Uesca, I.E.A.</span></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><span lang="EN-US" style="font-family: "times new roman" , "serif"; line-height: 115%;">Nitti, J. & Kasten, Ll. (1997) <i>The Electronic
Texts and Concordances of Medieval Navarro-Aragonese Manuscripts</i>, Hispanics
Seminary of Medieval Studies, Wisconsis (EEUU), Madison University</span></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; line-height: 115%;">Mostalac, J. (1764) <i>Noticias fieles y demostrables del Lugar de
Laspuña y Ceresa</i>, en Documentos para escribir el “Diccionario geográfico
histórico de España” en la parte referente a Aragón [Manuscrito Mss 2703 de la
Biblioteca Nacional de España] Inedito.</span></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; line-height: 115%;">Vidaller Tricas, R.
(2004) <i>Libro de as Matas y os Animals</i>.
Zaragoza, Consejo de Protección de la Naturaleza de Aragón.</span></span></div>
Rafel Vidaller Tricashttp://www.blogger.com/profile/07229310407146463893noreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-5087287641882389665.post-20578356817870860132016-02-18T20:37:00.002+01:002016-02-20T10:13:12.772+01:00D'esparbers<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEizkBntF2GFQUNyFjz2Qvr-yV_JbjXnXgSxxB_2JmdXSmxp-_g-b1wx0MfyNF1phLNZtiLMvbuoBOgpCp03kHfJldaoM8T4dDuaK0NXuE8_QcjyiwEXXYaDxteHHo8FcV9ziqDUmX81WHzl/s1600/Esparbero.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="436" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEizkBntF2GFQUNyFjz2Qvr-yV_JbjXnXgSxxB_2JmdXSmxp-_g-b1wx0MfyNF1phLNZtiLMvbuoBOgpCp03kHfJldaoM8T4dDuaK0NXuE8_QcjyiwEXXYaDxteHHo8FcV9ziqDUmX81WHzl/s640/Esparbero.jpg" width="640" /></a></div>
<br />
<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:TrackMoves/>
<w:TrackFormatting/>
<w:HyphenationZone>21</w:HyphenationZone>
<w:PunctuationKerning/>
<w:ValidateAgainstSchemas/>
<w:SaveIfXMLInvalid>false</w:SaveIfXMLInvalid>
<w:IgnoreMixedContent>false</w:IgnoreMixedContent>
<w:AlwaysShowPlaceholderText>false</w:AlwaysShowPlaceholderText>
<w:DoNotPromoteQF/>
<w:LidThemeOther>ES</w:LidThemeOther>
<w:LidThemeAsian>X-NONE</w:LidThemeAsian>
<w:LidThemeComplexScript>X-NONE</w:LidThemeComplexScript>
<w:Compatibility>
<w:BreakWrappedTables/>
<w:SnapToGridInCell/>
<w:WrapTextWithPunct/>
<w:UseAsianBreakRules/>
<w:DontGrowAutofit/>
<w:SplitPgBreakAndParaMark/>
<w:DontVertAlignCellWithSp/>
<w:DontBreakConstrainedForcedTables/>
<w:DontVertAlignInTxbx/>
<w:Word11KerningPairs/>
<w:CachedColBalance/>
</w:Compatibility>
<w:BrowserLevel>MicrosoftInternetExplorer4</w:BrowserLevel>
<m:mathPr>
<m:mathFont m:val="Cambria Math"/>
<m:brkBin m:val="before"/>
<m:brkBinSub m:val="--"/>
<m:smallFrac m:val="off"/>
<m:dispDef/>
<m:lMargin m:val="0"/>
<m:rMargin m:val="0"/>
<m:defJc m:val="centerGroup"/>
<m:wrapIndent m:val="1440"/>
<m:intLim m:val="subSup"/>
<m:naryLim m:val="undOvr"/>
</m:mathPr></w:WordDocument>
</xml><![endif]--><br />
<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:LatentStyles DefLockedState="false" DefUnhideWhenUsed="true"
DefSemiHidden="true" DefQFormat="false" DefPriority="99"
LatentStyleCount="267">
<w:LsdException Locked="false" Priority="0" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Normal"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="heading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="35" QFormat="true" Name="caption"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="10" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" Name="Default Paragraph Font"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="11" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtitle"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="22" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Strong"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="20" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="59" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Table Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Placeholder Text"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="No Spacing"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Revision"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="34" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="List Paragraph"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="29" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="30" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="19" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="21" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="31" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="32" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="33" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Book Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="37" Name="Bibliography"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" QFormat="true" Name="TOC Heading"/>
</w:LatentStyles>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 10]>
<style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Tabla normal";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-priority:99;
mso-style-qformat:yes;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
mso-para-margin:0cm;
mso-para-margin-bottom:.0001pt;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:11.0pt;
font-family:"Calibri","sans-serif";
mso-ascii-font-family:Calibri;
mso-ascii-theme-font:minor-latin;
mso-fareast-font-family:"Times New Roman";
mso-fareast-theme-font:minor-fareast;
mso-hansi-font-family:Calibri;
mso-hansi-theme-font:minor-latin;
mso-bidi-font-family:"Times New Roman";
mso-bidi-theme-font:minor-bidi;}
</style>
<![endif]-->
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Os esparbers abadexers
d’a Guarguera son istos días parando o niedo; antis de que acabe febrero ferán
o propio os esparbers negros, en biache dende os países d’o sur pa pasar o buen
tiempo por istas redoladas. Como os esparbers abellers, una mica más tardanos,
más friolencos. Por a suya parti, os esparbers perdiguers ferán una curta
migrazión dende as sierras enta ras selbas más altas e fredas, sin salir d’o
país. Como se bei, tenemos una buena colla d’esparbers u espárbels.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Esparbero</span></i><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">,
<i style="mso-bidi-font-style: normal;">esparber</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">espárbel</i>... denominan a cualsiquier rapaz chica u meyana, dende o
ziquilín dica l’alica d’os postes: <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Falco
tinnunculus</i>,<i style="mso-bidi-font-style: normal;"> F. naumanni</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">F. columbarius</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">F. subbuteo</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Accipiter
gentilis</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">A. nisus</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Buteo buteo</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Circus cyaneus</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">C. pygargus,
Elanus caeruleus</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Milvus milvus</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">M. migrans, Pernis apivorus</i>... dimpués
bienen as deseparazions e os matizes, como os debanditos u otros nombres como <i style="mso-bidi-font-style: normal;">ziquilín</i> y <i style="mso-bidi-font-style: normal;">eixorigué</i>, emplegatos ta os más chicos. Ye o que tiene a cultura
popular, o esparbers no se minchan, no ye prautico esferenziar-los guaire,
igual se tiene.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">No siempre ha sito
asinas, cuan os nobles teneban delera por a zetrería cada rapaz yera unica e
prezisamén definita; igual como agora bi ha chen que sape esferenziar os
modelos d’autos d’alta gama, e ta ellos cada detalle, cada ferrinchón u
catatico diferén ye un mundo de sinificatos. A yo manimenos toz me se fan d’un
aire. En o sieglo catorzeno se charraba de <i style="mso-bidi-font-style: normal;">azor
terzuelo</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">meyano</i> u <i style="mso-bidi-font-style: normal;">gran</i>, de <i style="mso-bidi-font-style: normal;">falcón lanero</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">de cabeza
chica</i> u <i style="mso-bidi-font-style: normal;">grosa</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">pelegrín</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">monterín</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">chentil</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">grifalt</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">sorpient</i> u <i style="mso-bidi-font-style: normal;">bretón</i>, de <i style="mso-bidi-font-style: normal;">smerellons de esquina grisa</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">negra</i> u <i style="mso-bidi-font-style: normal;">grans</i>, d’<i style="mso-bidi-font-style: normal;">esparbers</i> que no
más se correspondeban con una espezie... (VIDALLER, 2013-2014). En ixe mesmo
sieglo por exemplo yera menester (en Franzia) que:</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<br />
<blockquote class="tr_bq">
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"> “Pour lesquelles
franchises, usages et coustumes dessus desclarées, lesdiz hommes tenans dudit
fieu sont tenus par chacun an garder le ny de l'<span class="dmfocc">espervier</span>
quant les petis <span class="dmfocc">esperviers</span> y sont, et les doivent
garder nuit et jour, mais qui leur soit commandé par le verdier de ladicte
forest ou par un des sergens d'icelle, et doit avoir celui qui garde le ny un arc
et deux bougons pour cachier les oyseaux, qu'ilz ne facent mal aux petiz <span class="dmfocc">esperviers</span>”</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">([...] os ditos ombres
tenentes de dito puesto, han de guardar cada año o niedo d’o <i style="mso-bidi-font-style: normal;">espervier</i> cuan os chicoz <i style="mso-bidi-font-style: normal;">esperviers</i> i son, e deben guardar-lo
nuei e diya [...] e les cal tener un arco e dos <i style="mso-bidi-font-style: normal;">bougons</i> (¿)<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>pa espachar a os
paxaros, que no fayan mal a os chicoz <i style="mso-bidi-font-style: normal;">esperviers</i>”)</span></div>
</blockquote>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Asinas mesmo en os
Fueros de Biarn se lechisla:</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<br />
<blockquote class="tr_bq">
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">“Que hom no pani oeus
d’austur ni d’esparver” (Que nadie furte güebos d’esparbero perdiguero ni
d’esparbero) (ARETTE, 2003-2010).</span></div>
</blockquote>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Yeran articlos de luxo
reserbatos á os amos. Antiparte, se bei que o nombre d’esparbero yera común en
franzés e gascón, e dillá, como se beyerá.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">A iperdiferenziazión
meyebal no ye cosa d’o pasato, por razons paralelas, pa os que treballamos
agora con os cluxigüesos no nos ye igual que siga un cluxigüesos <i style="mso-bidi-font-style: normal;">adulto</i>, que <i style="mso-bidi-font-style: normal;">choben</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">pollo</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">capezinegro</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">narancha</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">clarisco</i> u <i style="mso-bidi-font-style: normal;">blanco</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">con <span style="font-family: "times new roman" , "serif";">papo negro</span></i>, con as <i style="mso-bidi-font-style: normal;">primarias</i>
u as <i style="mso-bidi-font-style: normal;">secundarias cambeatas</i>, cadaguno
nos da una informazión diferén que nos ye importán, e por ixo charramos asinas.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">En a cultura popular
que hemos definito como ipodiferenziadera, sí bi ha manimenos una informazión
d’intrés que desepara entre espezies de rapazes meyanas e chicas: a que fa
referenzia á o que minchan, á o que predan. En as encuestas se siente asobén: </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<br />
<blockquote class="tr_bq">
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">“Espárbel: Que caza
ratons, en cheneral, más chicot que l’alforrocho”.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">“El falcón se mincha
les gallines, el eixorigué, es moixonets”</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">“Alforrochos y pu allí,
y se cojen os pollos y se los llevan”</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">“Esparbero: caza
gallinas”</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"> <table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: right; margin-left: 1em; text-align: right;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhTWCRU2jeNly9eBsdSN_HwaIMET2Sg9ZqbnAiw7Smq1c9iYEdpKxBqfFSpMfeEaKzyj-j-exuSE8J05TtZIVhsfly-EGgS3TZ-Ijf-L80ebTEfc4UZZZaAR14j-cTuebqEEYq8zx7rs40U/s1600/Ziquil%25C3%25ADn.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" height="264" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhTWCRU2jeNly9eBsdSN_HwaIMET2Sg9ZqbnAiw7Smq1c9iYEdpKxBqfFSpMfeEaKzyj-j-exuSE8J05TtZIVhsfly-EGgS3TZ-Ijf-L80ebTEfc4UZZZaAR14j-cTuebqEEYq8zx7rs40U/s320/Ziquil%25C3%25ADn.jpg" width="320" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Ziquilín</td></tr>
</tbody></table>
</span></div>
</blockquote>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Si minchan pollos u
gallinas son una menaza en os corrals, si minchan corders, un periglo en puerto
(<i style="mso-bidi-font-style: normal;">alica matadera</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">alica crabitera</i>, p.e.), si minchan zorzes u paxaricos no fan guaire
mal. En reyalidá, más que dezir “si minchan” calerba concretar en “si se piensa
que minchan...”, pues gosa pasar que o que se piensa no s’achusta con o que se
puede comprebar que pasa. Ixa fue una d’as causas d’o acotole europeu d’o
cluxigüesos, pensar que rapaba dende corders a ninons.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Esparbero</span></i><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">
ye parabra cheneral en o Altoaragón pero no siempre fa referenzia a una mesma
reyalidá. Asinas, o sendito chenerico d’<i style="mso-bidi-font-style: normal;">esparbero</i>
en a Ribagorza ye <i style="mso-bidi-font-style: normal;">falcón</i>, definindo <i style="mso-bidi-font-style: normal;">esparbero</i> por un regular á o ziquilín
que, antiparte, ye normal sentir tamién como <i style="mso-bidi-font-style: normal;">eixorigué</i>, tamién<i style="mso-bidi-font-style: normal;"> </i><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>a o esparbero stricto sensu,<i style="mso-bidi-font-style: normal;"> Accipiter nisus</i>. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">En aragonés ozidental,
o sendito chenerico ye <i style="mso-bidi-font-style: normal;">alforrocho</i>,
quedando <i style="mso-bidi-font-style: normal;">esparbel</i> como sinonimo u
propio tamién d’o ziquilín e d’<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Accipiter
nisus</i>. Entremeyas, o achiquidor <i style="mso-bidi-font-style: normal;">esparberet</i>
sirbe pa siñalar ista mesma bariazión, dende ozidén dica orién.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">En o Semontano Sobrarbe
ta deseparar <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Milvus/Buteo</i> de <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Accipiter</i> se clama <i style="mso-bidi-font-style: normal;">esparbero</i> a ros primers y <i style="mso-bidi-font-style: normal;">esparbero
perdiguero</i> a ros segundos, fendo referenzia a ra suya dieta</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Alforrocho
</span></i><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">se
fa benir d’o arabe <i style="mso-bidi-font-style: normal;">al furrug</i>, “pollo,
gallina”, por o que cal pensar que a presa d’a rapaz ha definito a ra mesma
rapaz. Parellano pasa con <i style="mso-bidi-font-style: normal;">al jabali</i>,
“montesino”, adxetibo, que pasó á ser o nombre d’o <i style="mso-bidi-font-style: normal;">puerco montesino</i> meyebal, güei <i style="mso-bidi-font-style: normal;">chabalín</i>.
Alforrocho pues no puede definir a o ziquilín, incapaz d’arramblar con una
gallina, sino a rapazes meyanas como os esparbers d’o chenero <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Milvus</i> e<i style="mso-bidi-font-style: normal;"> Buteo</i>. Asso (1794) da <i style="mso-bidi-font-style: normal;">alferraz</i>
ta <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Buteo</i>, se suposa que de Zaragoza.
Insisto en que una cosa ye o que minchan e otra o que se piensa que minchan.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"> <table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: left; margin-right: 1em; text-align: left;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhbSbzXlRsjpfpcWIthznZ8KURoIFKVgRGF79_5oCkcotVsJx1aBYLgj5lFXNbK9Fk6JEo1hyphenhyphen84FPvuip1cdGpAdtLpj8WTte224c5-AuaCZZIcb8UoNtrNEZxK372IK3ul8rFHk0xVfu8q/s1600/Buteo+buteo.JPG" imageanchor="1" style="clear: left; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" height="274" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhbSbzXlRsjpfpcWIthznZ8KURoIFKVgRGF79_5oCkcotVsJx1aBYLgj5lFXNbK9Fk6JEo1hyphenhyphen84FPvuip1cdGpAdtLpj8WTte224c5-AuaCZZIcb8UoNtrNEZxK372IK3ul8rFHk0xVfu8q/s320/Buteo+buteo.JPG" width="320" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Alica d'os postes, <i>Buteo buteo</i></td></tr>
</tbody></table>
</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Falcón</span></i><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">
ye chenerico ta rapaz meyana u chica, de buelo rapedo e alas acutas. No ye a
millor definizión ta aus de cheners como <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Milvus</i>
u <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Buteo</i>. Biene d’o latín <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Falco</i>, que serbiba ta toda au de unglas
luengas e curbas; más adebán “rapaz”, en o sieglo V, que en o sieglo güeiteno s’espezifica
ta “rapaz emplegata en a caza”, en a clamata arte de falconería (EVANS, 1967).</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Eixorigué</span></i><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">
biene d’o latín <i style="mso-bidi-font-style: normal;">sorex</i>, como <i style="mso-bidi-font-style: normal;">zorz</i>, ye pues “zorzero”, que mincha zorzes.
Una definizión adecuata ta <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Falco
tinnunculus</i> e <i style="mso-bidi-font-style: normal;">F. naumanni</i>, o
ziquilín.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Ziquilín</span></i><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">
ye d’orixen més escuro pues no se troban denominazions parellanas autuals ni
antigas. Estuque ye una deribazión con metatesis d’o franzés <i style="mso-bidi-font-style: normal;">crécerelle</i>. <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Crécerelle</i> da en anglés <i style="mso-bidi-font-style: normal;">kestrel</i>,
en luxemburgués <i style="mso-bidi-font-style: normal;">kréchel</i>, e talmén
tienga relazión con o turco <i style="mso-bidi-font-style: normal;">kerkenez</i>.
O fan deribar d’o latín <i style="mso-bidi-font-style: normal;">crepitacilum</i>
(<i style="mso-bidi-font-style: normal;">crepitaciculum</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">crepitacillium</i>), o cascabillo d’os ninons e bellas campanetas como
as d’os leprosos. Un senificato parellano ye o espezifico d’o nombre zientifico
d’a espezie, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">tinnunculus</i>, de <i style="mso-bidi-font-style: normal;">tinnire</i>, fer un soniu claro e metalico,
como o d’una campana u cascabillo. Istas dos etimos se relazionan con o emplego
que se feba d’os ziquilins ta espantar as palomas.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Esparbero</span></i><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">
ye fillo d’o chermanico <i style="mso-bidi-font-style: normal;">sparwari</i>. A
primera parti corresponde con as presas d’a rapaz, “paxaro, gurrión”, o sufixo,
<i style="mso-bidi-font-style: normal;">-ari</i> puede corresponder con o latín <i style="mso-bidi-font-style: normal;">–ario</i> (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">sparuuarius</i>) u con o mesmo chermanico <i style="mso-bidi-font-style: normal;">–aro</i>, otro nombre chenerico d’as rapazes en ixa luenga (EVANS, 1967).
Ye pues o que caza paxaricos, en iste caso e seguntes as fuens, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Accipiter nisus</i>.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">O chermanico <i style="mso-bidi-font-style: normal;">sparo</i>, “paxarico”, deriba d’o
protoindoeuropeu (PIE) <i style="mso-bidi-font-style: normal;">spor-wo</i>,
siendo <i style="mso-bidi-font-style: normal;">sper-</i> una parabra que farcha
nombres de paxaricos, como en o griego <i style="mso-bidi-font-style: normal;">spergoulos
</i>(s. XVI), “gurrión”. Más conoxito ye o <i style="mso-bidi-font-style: normal;">sparrow</i>
anglés, “gurrión”. Otros familiars son o gotico <i style="mso-bidi-font-style: normal;">sparwa</i> e o biello nordico <i style="mso-bidi-font-style: normal;">sporr</i>. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Accipiter</span></i><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">,
en os testos meyebals da <i style="mso-bidi-font-style: normal;">azor</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">açor</i> e <i style="mso-bidi-font-style: normal;">astor</i> (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Accipiter – aucceptor –
astor - azor</i>) (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Accipiter gentilis</i>),
parabra que no ha plegato ta ra luenga común autual. <i>Buteo</i> por a suya parti dio <i>buxardo</i>, replegato por Mascara<span style="font-family: "times new roman" , "serif";">y </span>en Campo, <span style="font-family: "times new roman" , "serif";">y equibalén á o franzés <i>buse</i> e <i>busard</i>, <i>buta</i> en biarnés, e<span style="font-family: "times new roman" , "serif";">n</span> castellano <i>busardo</i>. Ye chenerico.</span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgLtiCdXbsaAeKN5ZSN2oSxMKD_5S5DPRH2Jzb9NGkhxQTsACMqRM4nI3HymGEc8u0pY1lEN161rdbZ9ShQvuk3LXkSbjBjRtfHYtRBP9XF8QEgUIlzYoA_9rkvnehpfOOjRXeDF7P3YIxO/s1600/Pub+Esparbero.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="227" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgLtiCdXbsaAeKN5ZSN2oSxMKD_5S5DPRH2Jzb9NGkhxQTsACMqRM4nI3HymGEc8u0pY1lEN161rdbZ9ShQvuk3LXkSbjBjRtfHYtRBP9XF8QEgUIlzYoA_9rkvnehpfOOjRXeDF7P3YIxO/s320/Pub+Esparbero.jpg" width="320" /></a><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">En resumen, dende as suyas
etimos, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">esparbero</i> caza paxaricos e
correspondeba en orixen con <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Accipiter
nisus</i>. <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Eixorigué</i> caza zorzes, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Falco tinnunculus</i>. <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Alforrocho</i> dizen que caza gallinas, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Milvus</i> e <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Buteo</i>. <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Ziquilín</i> espanta palomas, como as que
caza <i style="mso-bidi-font-style: normal;">falcón</i>. Pero tot iste tarabidato
tacsonomico, con o tiempo se ha embolicato e agora <i style="mso-bidi-font-style: normal;">esparbero</i> ye, como deziba uno de Samianigo, “más gran que un palomo”,
cualsiquiera d’os debanditos. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">¿Allora, o esparbero
abadexero mincha abadexos? Mal o tiene ta pescar-ne. Ye un esparbero que se
conoxe porque a suya coda ye como a d’o abadexo. En castellano, fendo a
metafora o biache imberso, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">cola de milano</i>
ye una teunica de fustería. <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Milano</i>,
occitano e franzés <i style="mso-bidi-font-style: normal;">milan</i>, bienen d’o
latín <i style="mso-bidi-font-style: normal;">milvus</i>, esparbero abadexero.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiVJuFTEgCTKX5Tm2yKDwFblt5iNHacPcsPPa6ZhYPftnhaKzoyFFiDcDhSiscwxka-KtSHc0xzNVippKDMhJclfMZ1PWXagKbao2KPbAtvUW_I3RbXLsAK78HTdm1xUQOf57LA3XIbc7BF/s1600/Esparbers.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="212" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiVJuFTEgCTKX5Tm2yKDwFblt5iNHacPcsPPa6ZhYPftnhaKzoyFFiDcDhSiscwxka-KtSHc0xzNVippKDMhJclfMZ1PWXagKbao2KPbAtvUW_I3RbXLsAK78HTdm1xUQOf57LA3XIbc7BF/s320/Esparbers.jpg" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; line-height: 115%;">Arette, A. (2003-2010)
Nos bêtes d’Aquitaine dans la langue, l’histoire et le légendaire gascons.
Cressé, Éd. des regionalismes.</span></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><span lang="EN-US" style="font-family: "times new roman" , "serif"; line-height: 115%;">Asso, I. de (1794)<i>
Introductio in oryctographiam, et zoologiam aragoniae</i>.</span></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><span lang="EN-US" style="font-family: "times new roman" , "serif"; line-height: 115%;">Evans, D. (1967) <i>Lanier,
histoire d’un mot</i>. Genève. Librairie Droz.</span></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "times new roman" , "serif"; line-height: 115%;">Vidaller Tricas, R
(2013-2014) “O lesico d’a fauna en aragonés: apuntes tacsonomicos”, en <i>Luenga & Fablas</i>, 17-18, Uesca,
Consello d’a Fabla Aragonesa</span></span></div>
Rafel Vidaller Tricashttp://www.blogger.com/profile/07229310407146463893noreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-5087287641882389665.post-67826749323286365722016-01-30T18:01:00.001+01:002016-01-30T18:01:23.585+01:00A tiña fambrosa<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgkXCUWSdJ4P39SvX7GFXfsS4ff5IHCOFW372raX5RpBkzGX-KXd7NWBI99PgGoPr3iQj40mmMiRxUuV4sZHPIjmAmEMH_OFS0RZkc-yh77ePB9LFVQ5lboKh5xHPlN7QwuosdPVohTbB_B/s1600/ti%25C3%25B1a+d%2527o+pin.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="544" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgkXCUWSdJ4P39SvX7GFXfsS4ff5IHCOFW372raX5RpBkzGX-KXd7NWBI99PgGoPr3iQj40mmMiRxUuV4sZHPIjmAmEMH_OFS0RZkc-yh77ePB9LFVQ5lboKh5xHPlN7QwuosdPVohTbB_B/s640/ti%25C3%25B1a+d%2527o+pin.jpg" width="640" /></a></div>
<br />
<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:TrackMoves/>
<w:TrackFormatting/>
<w:HyphenationZone>21</w:HyphenationZone>
<w:PunctuationKerning/>
<w:ValidateAgainstSchemas/>
<w:SaveIfXMLInvalid>false</w:SaveIfXMLInvalid>
<w:IgnoreMixedContent>false</w:IgnoreMixedContent>
<w:AlwaysShowPlaceholderText>false</w:AlwaysShowPlaceholderText>
<w:DoNotPromoteQF/>
<w:LidThemeOther>ES</w:LidThemeOther>
<w:LidThemeAsian>X-NONE</w:LidThemeAsian>
<w:LidThemeComplexScript>X-NONE</w:LidThemeComplexScript>
<w:Compatibility>
<w:BreakWrappedTables/>
<w:SnapToGridInCell/>
<w:WrapTextWithPunct/>
<w:UseAsianBreakRules/>
<w:DontGrowAutofit/>
<w:SplitPgBreakAndParaMark/>
<w:DontVertAlignCellWithSp/>
<w:DontBreakConstrainedForcedTables/>
<w:DontVertAlignInTxbx/>
<w:Word11KerningPairs/>
<w:CachedColBalance/>
</w:Compatibility>
<w:BrowserLevel>MicrosoftInternetExplorer4</w:BrowserLevel>
<m:mathPr>
<m:mathFont m:val="Cambria Math"/>
<m:brkBin m:val="before"/>
<m:brkBinSub m:val="--"/>
<m:smallFrac m:val="off"/>
<m:dispDef/>
<m:lMargin m:val="0"/>
<m:rMargin m:val="0"/>
<m:defJc m:val="centerGroup"/>
<m:wrapIndent m:val="1440"/>
<m:intLim m:val="subSup"/>
<m:naryLim m:val="undOvr"/>
</m:mathPr></w:WordDocument>
</xml><![endif]--><br />
<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:LatentStyles DefLockedState="false" DefUnhideWhenUsed="true"
DefSemiHidden="true" DefQFormat="false" DefPriority="99"
LatentStyleCount="267">
<w:LsdException Locked="false" Priority="0" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Normal"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="heading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="35" QFormat="true" Name="caption"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="10" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" Name="Default Paragraph Font"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="11" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtitle"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="22" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Strong"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="20" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="59" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Table Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Placeholder Text"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="No Spacing"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Revision"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="34" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="List Paragraph"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="29" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="30" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="19" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="21" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="31" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="32" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="33" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Book Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="37" Name="Bibliography"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" QFormat="true" Name="TOC Heading"/>
</w:LatentStyles>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 10]>
<style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Tabla normal";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-priority:99;
mso-style-qformat:yes;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
mso-para-margin:0cm;
mso-para-margin-bottom:.0001pt;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:11.0pt;
font-family:"Calibri","sans-serif";
mso-ascii-font-family:Calibri;
mso-ascii-theme-font:minor-latin;
mso-fareast-font-family:"Times New Roman";
mso-fareast-theme-font:minor-fareast;
mso-hansi-font-family:Calibri;
mso-hansi-theme-font:minor-latin;
mso-bidi-font-family:"Times New Roman";
mso-bidi-theme-font:minor-bidi;}
</style>
<![endif]-->
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Dizen que fa cuasi doze
mil años prenzipió l’Olozeno, yo no soi tan biello asinas que no pude ir ta ra
inaugurazión, una pena pues seguro que estió bien. Fa como bente mil años o
fredo prenzipió a reblar e l’orache se fue templando dica que pleguemos a o
periodo presén de clima templato en o que lebamos 11.800 años chustos, seguntes
diz a wikipedia. Templato pa os de casa nuestra, a os inuit de fa tres
chenerazions no pienso que se les fese mica ixa ideya, ni a os tuareg estuque
tampó. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">O cabo d'año d’os 11.800 años
chustos no lo emos aprobeitato pa fer una buena fiesta, otra ocasión perdita. A calendata me
recuerda á o Libro d’os Emperadors, a traduzión herediana de cabo d’o siego XIV
en o que mete que fue feita en o año 6.626 d’a creyazión d’o mundo. U a
wikipedia u Bernardo de Chaca, o copista d’Heredia, eban mercato a suyas
achendas en bel bazar chino fulero pues as cuentas no cuadran.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">O clima dende allora ha
tenito de tot, con periodos más calidos, como en os cuatre primers sieglos d’a
nuestra era, u en o tiempo en que os estilos romanico e gotico marcaban as
costruzions en Europa, entre os sieglos dezeno e catorzeno. Tiempos en os
que as zepas produxiban buenos bins en a montaña altoaragonesa, y dende os
cualos toponimos como <i style="mso-bidi-font-style: normal;">as biñas</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">biñals</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">maigualas</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">mallualas</i>...
nos recuerdan que no caleba baxar ta o Semontano a buscar o bin. Tot torna e
ayer mesmo pude tastar os primers blancos e tintos feitos en Barbenuta dende
asabelo cuántos dezenios u sieglos.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">A partir d’o sieglo XIV tocó una baxata d’as temperaturas que duró dica o XIX con masimos meyatos os
sieglos XVII, XVIII e XIX. Iste zaguero ye o que debuxaron e pintaron os
perineistas primers, obras que güei nos fan soñar con mons fartos de nieus e
glaziars. O primer empentón debandito fue o que acotoló as biñas en a montaña
meya, un acotole que describió Ignacio de Asso en a suya Historia de la
Economía Política de Aragón (1798):</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<br />
<blockquote class="tr_bq">
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">La causa principal de
haberse abandonado el cultivo de las viñas (en a partida de Chaca) es en mi
concepto la desapacibilidad del clima, que ha ido sucesivamente en aumento, y
ha deteriorado la calidad del fruto, en términos de ser inútil para el vino...</span></div>
</blockquote>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Agora a calentura
terrestre parixe que ye cosa d’a nuestra espezie, se charra d’a era
Antropozena, e muitos espezialistas luitan por qui d’entre ellos mete a
calendata chusta en a que ha prenzipiato o periodo: o día que chitón as bombas
en Hiroshima, o día en marchó a maquina de bapor... cadagún seguntes o suyo
parixer. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Pa yo ixe día fue o
inte en que prenzipió a Neolitico, a metá de l’Olozeno si fa u no fa, cuan se pretó fuego a ras selbas, cuan as articas e as güellas debuxón o clamato
paisache antropico. Milenios de cheras, astrals, aladros, lugars, camins han
acotolato en as montañas selbas de caxicos, fabos, abez, tremoletas, salzeras,
urmos u pins, selbas <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>d’as que tasamén
quedaba o recuerdo fa un ziento d’años. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Cuan charramos d’a
eboluzión d’os paisaches prenzipamos con periodos de millons e millos de años
que podemos resumir en bel par de parrafos pa, seguntes nos amanamos a os
nuestros días, ir trestallando o tiempo en trozes cada begata más chicoz. Por
ixo podemos discutir si o Antropozeno prenzipió fa sesanta y dos años, tres
meses, güeito días, doze oras e trenta y seis menutos u a bespra. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">O caso ye que os
nuestros tartagüelos eban problemas pa trobar un enzendallo que chitar en o
fogaril, pa calentar-sen una mica en o cabo d’o zaguer empentón fredo, eban
pelato a montaña como a un burro mal esquirato. Dimpués manimenos bel iluminato
parió a ideya mitica de que si os Perineus se’n han conserbato ye grazias a o buen
fer d’os nuestros debantapasatos.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Plegó o sieglo benteno,
a industrializazión, as obras idroeleutricas e tot ixo que ya conoxemos cuasi
de primera man. O Estato, por autiba e por pasiba fizo blincar a ra chen d’istos
mons; feban falta como man d’obra en as ziudaz e o país teneba a sagrata
funzión de plenar-se d’entibos con os que regar a Tierra Plana e fer luz. Pa
ixo yera combenién que as costeras despullatas de arbols tornasen a cubillar
selbas que aguantasen a tierra antis de que se colmatasen os entibos.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Entremistanto pasó a “cruzada
nazional”, entre a oligarquía, a ilesia catolica e os militars dezidión
acotolar a manchanza igualitaria que emporcaba a soziedá. Mesos en
fosilamientos se lebón por debán u espachón a tot aquel d’o que se pensase
podese pensar por libre. Un glorioso antezedén d’o Pol Pot u d’a reboluzión
cultural china en o que, ixo si, cada muerto yera santificato por a gracia de
dios.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">D’ixos bardos resultón
bellas escuelas de incheniers manullatas más que más con estilo nepotista entre
inútils, os que eban quedato d’a porga faxista. Inútils que tasamén sabeban
mandar plantar pins, igual daba que en puestos en os que efeutibamen a tierra
no aguantase más que árbols colonizadors de ixa raza, u que ese que lebar-se por
debán caxicars u fabosas. O mesmo caso cuan tocaba – e toca – picar madera.
Igual se tiene que en sacando os pins se quede o terreno sin solero fértil u
que ixas pinadas sigan un estadio enta una selba climazica más estable e menos
cremadera. A custión, como deziba un incheniero fa años ye “que no paren las
máquinas”. Una politica, antiparte, que fa as delizias de muitos alcaldes d’os
que defienden que o Perineu ye polito por o buen quefer d’os suyos debampasatos.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Plegamos asinas ta iste
ibierno que se han minchato os zorzes, ixo que siempre s’eba dito que no podeba
pasar, con un pasaiche en o que se troban muitas pinadas repoblatas pardas, como
muertas, con as punchas minchatas por a tiña d’os pins. Tiña que durante tot o ibierno
se troba fendo prozesións pa disgusto de cans e chens alerchicas. E, con a
mesma lochica que se diz que as selbas son puercas confundindo una fase de
costruzión d’a selba con a limpieza de casa nuestra, bi ha qui creye nezesario
chitar bereno p’acotolar a monstrugosa tiña d’os pins.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">A tiña ye uno d’os
pocos bichos capazes de minchar pinarra, fazilitando a suya descomposizión en o
solero. A pinarra se desintegra mal e fazilita o fuego; dixerita por a tiña
tiene una buena parti de nitroxeno, más umedá e se desfá con fazilidá, ye como
cambear estopa por abono. O fuego ye un prozeso natural d’a selba mediterránia,
o malo ye que hemos creyato un paisache anormalmén pleno de pins en do teneba
que aber un mosaico de selbas entre as que destaca o caxicar, de suelos muito
más ricos e menos inflamables. Ye o resultato istorico de milenios de
deforestazión, firme despoblazión rezién, creximiento consecuén e natural de
pinadas por colonizazión de soleros pobres, e plantazión / promozión irrazional
d’istas mesmas coniferas a cargo de teunicos mal formatos e poblazión local
desinformata.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Dende o angle
etimolochico, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">tiña</i> u <i style="mso-bidi-font-style: normal;">teña</i> bienen d’o latín <i style="mso-bidi-font-style: normal;">tinea</i> e son espresión común en as
luengas romanicas con un par d’azezions chenerals, as que fan referenzia a o
cuco e as que refieren a enfermedá d’os <i style="mso-bidi-font-style: normal;">tiñosos</i>.
En aragonés se decumenta a o menos dende o sieglo XIV. En muitismas luengas
modernas o nombre común d’a tiña d’os pins (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Thaumetopoea
pytiocampa</i> Den. & Schiff.) se relaziona con o costumbre d’os cucos d'ir en ringlera. Linneo en o s. XVIII clama <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Phalaena processionaria</i> a una espezie d’o mesmo chenero pero propia
d’os caxicos. Dende ixe sieglo o nombre de “prozesionaria” se fa común en cuasi
todas as luengas modernas. Y dende allora tamién bi ha autors que defienden que
ista tiña “luen de perchudicar-nos, fustía chobillos de seda que poderba
fer-nos onra”. Pasatos dos sieglos encara no se conoxe que s’aiga aprobeitato a
suya seda.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">En Teruel, fa tiempo, ascuité o nombre de <i style="mso-bidi-font-style: normal;">sírganos</i> pa os cucos d’a tiña. A esplicazión yera que ban en sirga,
en ringlera. <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Sírganos</i> ye plural, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">tiña</i> ye chenerico, como <i>ratilla</i>, nombra
a o conchunto d’os cucos.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Tiña ibernal en iste
ibierno esmortezito; dintro de pocos días a Candelera, plore u no plore,
sentenziará “l’ibierno fora”. O sol ba ganando, os onsos saldrán d’a
onsera, si se’n han meso, e os pins, a bonico, irán sacando punchas nuebas pa
bestir-sen de berde.</span></div>
Rafel Vidaller Tricashttp://www.blogger.com/profile/07229310407146463893noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-5087287641882389665.post-11245818368491758962015-12-31T11:40:00.001+01:002015-12-31T13:39:35.229+01:00Chordas, chordos e charros<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjMajdR-qJnOH9x2CJUAKZn70O8YY18k8NIm204qvdF1lsKKz8aJChF6Uknc7Q5Slt_l3aImbHYjTnC-1kMUJ3riLklGiQPL-I84FsUdGQIHMGPmUxV0R3th7c_lF1LIhJkVjGLOs1B3mBN/s1600/Chorda.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjMajdR-qJnOH9x2CJUAKZn70O8YY18k8NIm204qvdF1lsKKz8aJChF6Uknc7Q5Slt_l3aImbHYjTnC-1kMUJ3riLklGiQPL-I84FsUdGQIHMGPmUxV0R3th7c_lF1LIhJkVjGLOs1B3mBN/s640/Chorda.jpg" width="586" /></a></div>
<br />
<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:TrackMoves/>
<w:TrackFormatting/>
<w:HyphenationZone>21</w:HyphenationZone>
<w:PunctuationKerning/>
<w:ValidateAgainstSchemas/>
<w:SaveIfXMLInvalid>false</w:SaveIfXMLInvalid>
<w:IgnoreMixedContent>false</w:IgnoreMixedContent>
<w:AlwaysShowPlaceholderText>false</w:AlwaysShowPlaceholderText>
<w:DoNotPromoteQF/>
<w:LidThemeOther>ES</w:LidThemeOther>
<w:LidThemeAsian>X-NONE</w:LidThemeAsian>
<w:LidThemeComplexScript>X-NONE</w:LidThemeComplexScript>
<w:Compatibility>
<w:BreakWrappedTables/>
<w:SnapToGridInCell/>
<w:WrapTextWithPunct/>
<w:UseAsianBreakRules/>
<w:DontGrowAutofit/>
<w:SplitPgBreakAndParaMark/>
<w:DontVertAlignCellWithSp/>
<w:DontBreakConstrainedForcedTables/>
<w:DontVertAlignInTxbx/>
<w:Word11KerningPairs/>
<w:CachedColBalance/>
</w:Compatibility>
<w:BrowserLevel>MicrosoftInternetExplorer4</w:BrowserLevel>
<m:mathPr>
<m:mathFont m:val="Cambria Math"/>
<m:brkBin m:val="before"/>
<m:brkBinSub m:val="--"/>
<m:smallFrac m:val="off"/>
<m:dispDef/>
<m:lMargin m:val="0"/>
<m:rMargin m:val="0"/>
<m:defJc m:val="centerGroup"/>
<m:wrapIndent m:val="1440"/>
<m:intLim m:val="subSup"/>
<m:naryLim m:val="undOvr"/>
</m:mathPr></w:WordDocument>
</xml><![endif]--><br />
<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:LatentStyles DefLockedState="false" DefUnhideWhenUsed="true"
DefSemiHidden="true" DefQFormat="false" DefPriority="99"
LatentStyleCount="267">
<w:LsdException Locked="false" Priority="0" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Normal"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="heading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="35" QFormat="true" Name="caption"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="10" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" Name="Default Paragraph Font"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="11" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtitle"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="22" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Strong"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="20" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="59" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Table Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Placeholder Text"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="No Spacing"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Revision"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="34" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="List Paragraph"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="29" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="30" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="19" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="21" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="31" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="32" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="33" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Book Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="37" Name="Bibliography"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" QFormat="true" Name="TOC Heading"/>
</w:LatentStyles>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 10]>
<style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Tabla normal";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-priority:99;
mso-style-qformat:yes;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
mso-para-margin:0cm;
mso-para-margin-bottom:.0001pt;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:10.0pt;
font-family:"Calibri","sans-serif";}
</style>
<![endif]-->
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Semanas de calor e
sequero con a (curta) duda de si ye episodico u ya semos en o nuebo paisache
climatico. Se suposa que as dos. A primera chirada d’as calandras, as trazas de
debinar qué tiempo ferá l’año que dentra no ye guaire optimista; si femos caso
toca una añada seca e calién. Muitas flors, como no han calendario, bisten as
suyas millors ropas anunziando sol e auguas primaberals. Cuculetas, barrabón,
chanzanetas, o chasmín d’o chardín que encara no ha dixato de sacar flors dende
fa onze meses... como o ibierno no se lo minchan os zorzes á ra fin abrán de
reblar e morir. Por o mon buelan bandadas de paxaros de mata en mata
aprobeitando que bi ha buena cullita de fruitos, os artos son plenos de
manzanetas, os arañons, as senas, os sanguinos, os chinebros, mostallons,
buxardos, gabardas, isto ye una fiesta e no cal desaprobeitar-la.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Entre as bandadas de
paxaros abundan os charros gabachos (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Turdus
pilaris</i>), baxatos dende o norte d’Europa a pasar un ibierno más zibilizato.
Tamién os charros (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Turdus</i> <i style="mso-bidi-font-style: normal;">viscivorus</i>) que fan onor a o suyo nombre
e plenan a montaña d’o suyo <i style="mso-bidi-font-style: normal;">char, char</i>
cuan blincan de mata en mata. En ixas collas se beyen asinas mesmo tordas
gascas (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Turdus iliacus</i>) e sistrons (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Turdus philomelos</i>). O charro e o sistrón
crían en o país pero en ibierno se suman a ra poblazión local muitos compañers baxatos
dende o norte. Mancan encara dos espezies más de tordas, a normal (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Turdus merula</i>) e a collerada (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Turdus torquatus</i>). A primera se troba
por tot o territorio de contino, con poblazions migraderas dende os países
fredos. A collerada ye propia de l’alta montaña pero tamién ha paso. Recuerdo
beyer una begata bellas zinzientas chuntas entre os chinebros d’a Faraiguada,
en a benasquesa bal d’Estós.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Como se bei as tordas
farchan una colla de aus ampla; todas as nombratas pertenexen á o chenero <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Turdus</i> pero como gosa pasar o chenero
zientifico no se corresponde chustamén con o popular de cada cultura. Asinas en
aragonés bi ha otra torda, a torda nadadera (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Cinclus cinclus</i>), e dos tordos, os tordos olibers (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Sturnus</i> spp.). En oczitano por exemplo,
entre as tordas se cuentan o solitario e a cudirroya rocazera (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Monticola</i> spp.). E dintro de l’aragonés,
en benasqués, á ras <i style="mso-bidi-font-style: normal;">torllas</i> cal
achuntar u meter á o canto as sistras (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Anthus</i>
spp.), que comparten nombre con os sistrons debanditos.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Torda
</span></i><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">ye
pues un arquetipo tacsonomico. Os suyos rasgos definitorios serban:</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 36.0pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -18.0pt;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><span style="mso-list: Ignore;">-<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Tamaño. Paxaro meyano, más gran que o
“gurrión”, prototipo de paxaro, pero menos que a “perdiz”. Asinas una
referenzia ye “gran como una torda”.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 36.0pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -18.0pt;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 36.0pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -18.0pt;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><span style="mso-list: Ignore;">-<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Calidá. Carne minchable, buena. De astí
benirba o calificatibo <i style="mso-bidi-font-style: normal;">torda</i> que
describe una misacha polita (e a una muller que le cuacan as olibas, <i>tordo</i> si ombre, <i>tordiar</i> o feito de minchar-ne)</span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 36.0pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -18.0pt;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 36.0pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -18.0pt;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><span style="mso-list: Ignore;">-<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Se caza. O adchetibo latino <i style="mso-bidi-font-style: normal;">exturditus</i>, deribato de <i style="mso-bidi-font-style: normal;">turdus</i> e que da en aragonés <i style="mso-bidi-font-style: normal;">esturdito</i> (anglés, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">sturdy</i>, franzés, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">étourdi</i>),
ha relazión con a suya caza.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 36.0pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -18.0pt;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 36.0pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -18.0pt;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><span style="mso-list: Ignore;">-<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Color. Anque a torda más conoxita ye <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Turdus merula</i>: masclo negro e fembra
parda, a tordas de pasa, as que se cazan, han o peito gazpiato, blanco tacato
de negro. Os adxetibos <i style="mso-bidi-font-style: normal;">tordillo</i> e <i style="mso-bidi-font-style: normal;">tordo</i> (abrío u baca de pelo mezclato
blanco e negro / “griso”), resultan d’ista cualidá.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 36.0pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -18.0pt;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 36.0pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -18.0pt;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><span style="mso-list: Ignore;">-<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">A pasa. A mayor atenzión a istos<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>paxaros ha sito en a pasa, cuan son un
recurso importán. Ixo se beye en denominazions como <i style="mso-bidi-font-style: normal;">griba</i> (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Turdus viscivorus</i>),
deribata de <i style="mso-bidi-font-style: normal;">graecus</i> a trabiés d’o
franzés <i style="mso-bidi-font-style: normal;">grieu</i>, isto ye, “griego”, u <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Torda gabacha</i>. En gascón <i style="mso-bidi-font-style: normal;">trida d’Espanha</i> u <i style="mso-bidi-font-style: normal;">tord espanhou</i> (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">T. viscivorus</i>).
Oczitán <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Merle-Loumbard</i> (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">T. torquatus</i>), ezetra.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 36.0pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -18.0pt;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 36.0pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -18.0pt;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><span style="mso-list: Ignore;">-<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Chenero. En primeras s’esferenzian <i>as
tordas </i>(<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Turdus</i> spp.) de <i>os tordos</i>
(<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Sturnus</i> spp.). Os tordos se pueden
minchar pero no han a calidá (ni a cantidá de carne) que as tordas.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 36.0pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -18.0pt;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 18.0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Como
ye normal en as particularidaz d’un arquetipo os espezimens concretos han istas
carauterisiticas en mayor u menor mida e pueden pertenexer a más d’una
categoría, o que no imbalida a tacsonomía. Asinas, a <i style="mso-bidi-font-style: normal;">torda nadadera</i> no se caza ni ye gazpiata ni fa pasa.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 18.0pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEinpxZntbLYLWYLqmJH2rsMMdEzZ2RqNgGNX6PXRD9IVkrcirMYubKIC6S8bZF3taOp8-swUgKpIlRYomzV5Sm1jt-61vDdqGh1zmTxkb5-q9hKRON7ugULM7MB9fzAzwFE7ypk6fUgWavc/s1600/Chorda+negra.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="376" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEinpxZntbLYLWYLqmJH2rsMMdEzZ2RqNgGNX6PXRD9IVkrcirMYubKIC6S8bZF3taOp8-swUgKpIlRYomzV5Sm1jt-61vDdqGh1zmTxkb5-q9hKRON7ugULM7MB9fzAzwFE7ypk6fUgWavc/s400/Chorda+negra.jpg" width="400" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 18.0pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 18.0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">A
importanzia d’a caza d’as tordas ye común en tot o ambito mediterránio pero no
en a mesma mida. Asinas, en tierras d’oliberas se dan bellas zercustanzias que
no se troban en a montaña: a calidá d’os fruitos, as olibas u as ugas, que fa más
apetezible ixas redoladas a otras, a mesma cheografía (“...en Alquezra tamién
en ai pero no entraban, por o tipo de monte” MOSTOLAY, 2001), e a nezesidá de parar
cuenta d’as olibas entre que prenzipia a pasa (“Pa san Mateo, tordas veo”, 21
de setiembre) e se fa a cullita d’olibas, en ibierno. Madoz en a boz de <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Huesca</i> (probinzia) y en o capítol d’a
produzión escribe sobre os “pájaros que llaman tordas en el país y otros
varios”. Paxaros que se nombran en o trestallo de produzión de lugars como Lo
Grau, Balbastro, Benabarre, Bentué, Burzéa, Calasanz, Casbas de Chaca, S.
Felizes de Boltaña, Guardia, Oz de Balbastro, Torrolluela de lo Bico, Purroi,
As Bellostas, amás de siñalar as aus e paxaros de paso en Graus, Cabosaso,
Nabal, Cosculluela de Sobrarbe u Radiquero (“caza menor de toda especie”). Se
bei que a redolada más intresata en ista caza yera o Semontano de Balbastro,
parando Madoz más cuenta en Lo Grau: </span></div>
<blockquote class="tr_bq">
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 18.0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">“[...]
caza de perdizes, coniellos, liebres, infinidá de razas de paxaros de paso,
pero más que más tordas, cuala caza se fa con bisco en unas selbas feitas a
propio u arbols criatos ta isto, durante os meses d’otubre e nobiembre, tenendo
que ir o cazataire dos oras antis de que raye l'alba ta parar o besque, resultando
diariamén que unos con otros cullen diez u doze dozenas de tordas, que benden a
4 e 5 cuartos o par” (MADOZ, op. cit. T. VII).</span></div>
</blockquote>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">En
ixe Semontano a caza más común se feba con <i style="mso-bidi-font-style: normal;">barracas</i>,
as que define Madoz en o parrafo anterior, que podeban ser propias u logatas.
En unas ordinazions de Balbastro de 1711 se regula asinas:</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"></span> </div>
<div style="text-align: justify;">
<blockquote class="tr_bq">
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; margin-left: 18.0pt; margin-right: 0cm; margin-top: 0cm; mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; mso-fareast-language: ES;">“Que no hagan
parancas de tordas. Item es condicion que persona alguna no pueda hacer
varracas ni parancas de tordas sin licencia del dueño de la heredad ni aunque
esten hechas cazen en ellas sin la dicha licencia de la qual haya de constar al
prior de guardas o sus fianzas o guardas en pena de cinquenta sueldos dividideros
a dichos regidores, dueño de la heredad y acusador y en casso que se hallare no
tener licencia ultra de la dicha pena incurra en pena de sesenta sueldos por
raçon de la leña dividideros ut supra y en todo se observe la ordinacion real”
(G. de VALENZUELA, 2011).</span></div>
</blockquote>
</div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; margin-left: 18.0pt; margin-right: 0cm; margin-top: 0cm; mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt;">A cazata en barracas ha un lesico propio
e intresán, como:</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; margin-left: 18.0pt; margin-right: 0cm; margin-top: 0cm; mso-layout-grid-align: none; text-align: justify; text-autospace: none;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 36.0pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -18.0pt;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><span style="mso-list: Ignore;">-<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></span><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Barraca</span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 36.0pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -18.0pt;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><span style="mso-list: Ignore;">-<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></span><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Rolde</span></i><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">,
de piedras que redola a barraca</span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 36.0pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -18.0pt;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><span style="mso-list: Ignore;">-<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></span><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Barzida</span></i><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">,
rolde de brancas que se mete enzima d’o <i style="mso-bidi-font-style: normal;">rolde</i></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 36.0pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -18.0pt;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><span style="mso-list: Ignore;">-<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></span><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Portelladas</span></i><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">,
que se dixan en a barzida</span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 36.0pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -18.0pt;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><span style="mso-list: Ignore;">-<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></span><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Palanqueta</span></i><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">
u <i style="mso-bidi-font-style: normal;">palangueta</i>, que salen d’a barzida e
aguantan as berguetas.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 36.0pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -18.0pt;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><span style="mso-list: Ignore;">-<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></span><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Palenque</span></i><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">,
árbol postizo que cubre as <i style="mso-bidi-font-style: normal;">portelladas</i></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 36.0pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -18.0pt;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><span style="mso-list: Ignore;">-<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></span><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Calzinar</span></i><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">,
marca en V en a <i style="mso-bidi-font-style: normal;">palangueta</i>.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 36.0pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -18.0pt;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><span style="mso-list: Ignore;">-<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></span><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Bergueta</span></i><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">,
bareta con o <i style="mso-bidi-font-style: normal;">besque</i>.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 36.0pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -18.0pt;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><span style="mso-list: Ignore;">-<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></span><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Besque</span></i><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">,
<i style="mso-bidi-font-style: normal;">yerba besquera</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">embescar-se</i></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 36.0pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -18.0pt;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><span style="mso-list: Ignore;">-<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></span><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Torda
gancho</span></i><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">, reclamo en a barraca</span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 36.0pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -18.0pt;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><span style="mso-list: Ignore;">-<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></span><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Esparar
as berguetas</span></i><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 36.0pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -18.0pt;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><span style="mso-list: Ignore;">-<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></span><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Tordada</span></i><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">,
lifara de tordas...</span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 36.0pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -18.0pt;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><span style="mso-list: Ignore;">-<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></span><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Tordero</span></i><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">
u <i style="mso-bidi-font-style: normal;">tordaire</i> cazataire u comerziante de
tordas.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 36.0pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -18.0pt;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 18.0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Manimenos,
a primera referenzia a ra cazata de <i style="mso-bidi-font-style: normal;">tordos</i>
que he trobato biene en a traduzión de <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Opus
agriculturae </i>de Palladio, feita por o barzelonés Ferrer Sayol entre 1380 e
1385. Ye escrita en castellano pero con muito lesico aragonés: </span></div>
<blockquote class="tr_bq">
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 18.0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">“De
salar los puercos e parar los tordos e otras aues [...] [Deziembre] En el
tiempo de agora podrán parar lazos & rredes alos tordos e a otras aues
semblantes. E podrán lo continuar fasta el mes de março”</span></div>
</blockquote>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 18.0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: right; margin-left: 1em; text-align: right;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiDS6l3rpp6ncsDurxDoXCsRGpkolL3znPYYue314XpPpEsc8fKLFMjER5k0H1UK-2libZZMN4t-Xq5Fd8kEJrlJRjInDsM_y4cRD1llPST4ZfRU2qJ55rLD3Adb5zCZI_A2lo-C_YIYZ1G/s1600/De+la+tordella.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" height="285" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiDS6l3rpp6ncsDurxDoXCsRGpkolL3znPYYue314XpPpEsc8fKLFMjER5k0H1UK-2libZZMN4t-Xq5Fd8kEJrlJRjInDsM_y4cRD1llPST4ZfRU2qJ55rLD3Adb5zCZI_A2lo-C_YIYZ1G/s320/De+la+tordella.jpg" width="320" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Ilustrazión d'o libro de Marcuello (1617)</td></tr>
</tbody></table>
</span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 18.0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Rutilius
Taurus Aemilianus Palladius fue un romano d’o sieglo V que escribió un tratato
d’agricultura prou importán. En a traduzión de Ferrer Sayol biene a caza de <i style="mso-bidi-font-style: normal;">turdos</i> de Palladio pero no o párrafo <i style="mso-bidi-font-style: normal;">De Turdis</i>, anterior, do esplica cómo se
crían (...<i style="mso-bidi-font-style: normal;">cubiculum turdos nutriat</i>...).
Os romanos agradexeban tener esclabos que sabesen criar tordas, fayena difízil
pues moriban de fambre engarcholatas. Les daban a redolín lulos de mirto,
dentisco, alborzas, yedra u chinebro, dimpués ugas. Pa que sabesen millor, os
esclabos mascaban figas que dimpués se minchaban as tordas. Iste costumbre grecorromano
d’empapuzar aus con figas mascadas conseguiba figados grans e de delicata
sabor, tanto que o latín <i style="mso-bidi-font-style: normal;">jecur</i> se
pasó a dezir <i style="mso-bidi-font-style: normal;">ficatum</i>, “figado”, pansando
antis por <i style="mso-bidi-font-style: normal;">ficatum jecur</i>, “foie de
figas”, que serba una traduzión d’o griego <i style="mso-bidi-font-style: normal;">hêpar
sukôton (sykòti)</i>.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 18.0pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 18.0pt; text-align: justify;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Torda</span></i><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">,
<i style="mso-bidi-font-style: normal;">tordo</i> bienen d’o latín <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Turdus</i>, e iste d’un protoindoeuropeu <i style="mso-bidi-font-style: normal;">trsdos</i> / <i style="mso-bidi-font-style: normal;">trozdo</i> que abreba deribato en o ruso <i style="mso-bidi-font-style: normal;">drozd</i>,<i style="mso-bidi-font-style: normal;"> drozdu</i>, griego <i style="mso-bidi-font-style: normal;">struthós</i>, noruego<i style="mso-bidi-font-style: normal;"> trost, </i>biello alto alemán <i style="mso-bidi-font-style: normal;">drosca</i>
u anglés <i style="mso-bidi-font-style: normal;">trush</i>.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 18.0pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 18.0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Francisco
Marcuello en 1617 endica que en Aragón se claman <i style="mso-bidi-font-style: normal;">tordellas</i> a o que en castellano dizen <i style="mso-bidi-font-style: normal;">çorçales</i>. Asinas mesmo biene en Asso en 1779 ta ra torda gasca. Ye
Marcuello tamién (e Asso dimpués) qui reculle <i style="mso-bidi-font-style: normal;">charla</i> ta <i style="mso-bidi-font-style: normal;">T. pilaris</i> .
Más rara se fa a referenzia de Asso a una torda caribeña, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Turdus plumbeus</i>, que diz bibe en Zaragoza do la claman <i style="mso-bidi-font-style: normal;">herrero</i>:</span></div>
<blockquote class="tr_bq">
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 18.0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">“<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Turdus plumbeus</i>, alis, et rectricibus
fuscis. Habitat <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Caesaragustae</i>, ubi <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Herrero</i> dicitur” </span></div>
</blockquote>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 18.0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">O
caso ye que bi ha dos espezies de tordas americanas que reziben autualmén o
nombre castellano de <i style="mso-bidi-font-style: normal;">zorzal herrero</i> e
que talmén tiengan relazión con a zita de Asso.</span><br />
</div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 18.0pt; text-align: justify;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgodHhqzCy7Upea9wMmsTl9MuaBc_vwuMQHwwgx7OUPhX2xjDRdJj38e4lACtboApkg-FgSIOkz8sn_MxQlgo5EMrLI-vn12bU_WYnOJSfztC8IepwzEO-cC2dGEQ5XYhpf2Q8h8YfQJRyE/s1600/De+las+charlas.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgodHhqzCy7Upea9wMmsTl9MuaBc_vwuMQHwwgx7OUPhX2xjDRdJj38e4lACtboApkg-FgSIOkz8sn_MxQlgo5EMrLI-vn12bU_WYnOJSfztC8IepwzEO-cC2dGEQ5XYhpf2Q8h8YfQJRyE/s320/De+las+charlas.jpg" width="287" /></a><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Griba</span></i><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">,
como ye debandito ye un achetibo feito sustantibo común en franzés u catalán.
En aragonés moderno ye parabra oriental pero a espresión <i style="mso-bidi-font-style: normal;">como una griba</i>, “zorro”, se troba en dizionarios como o de Borau de
1908, o de Pardo Asso de 1938 u en as replegas de Moneva de prenzipios d’o XX
en do diz que ye espresión semontanesa. En franzés tamién se diz: <i style="mso-bidi-font-style: normal;">saoul comme une grive</i> (en 1486 <i style="mso-bidi-font-style: normal;">plus estourdy qu’une grive</i>, tornando a o
berbo <i style="mso-bidi-font-style: normal;">étourdir</i>, “esturdir”,
relazionato con <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Turdus</i>).</span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 18.0pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 18.0pt; text-align: justify;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Miarla</span></i><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">,
d’o latín <i style="mso-bidi-font-style: normal;">merula</i>, tamién biene en os
repertorios aragoneses como propia d’o Semontano ta <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Turdus merula</i> (“torda miarla”). Ye un sinonimo más como os que dan
tetulo a iste testo: <i style="mso-bidi-font-style: normal;">chorda</i> e <i style="mso-bidi-font-style: normal;">chordo</i>. <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Chorda</i> se desepara d’o etimo <i style="mso-bidi-font-style: normal;">turdus</i>
e s’amana a os onomatopeyicos <i style="mso-bidi-font-style: normal;">charro</i>,
<i style="mso-bidi-font-style: normal;">charlo</i>, por o que siempre ha quedato
apartato d’os emplegos comuns. Manimenos ye una traza que s’emplega en cuasi
tot o territorio d’a luenga, dende Ribagorza enta o Biello Aragón, dende os
semontanos u Monegros dica Sobrarbe, ye común e propia de l’aragonés. Recuerdo
que yera parabra que emplegábanos encara que sabésenos que <i style="mso-bidi-font-style: normal;">torda</i> yera más cheneral, talmén como pasaba (en o nuestro
Semontano) con <i style="mso-bidi-font-style: normal;">garza</i> e <i style="mso-bidi-font-style: normal;">picaraza</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">garza</i> yera o nuestro, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">picaraza</i>
o cheneral anque, como deziba lola María, garza fuese <i style="mso-bidi-font-style: normal;">fino</i> e picaraza <i style="mso-bidi-font-style: normal;">basto</i>.
Por ixo me siento más identificato con <i style="mso-bidi-font-style: normal;">garzas</i>
e <i style="mso-bidi-font-style: normal;">chordas</i> que con <i style="mso-bidi-font-style: normal;">picarazas</i> e <i style="mso-bidi-font-style: normal;">tordas</i>, ye o que tiene o lesico sentimental. E por ixo,
paradoxicamén, as imachens que he meso de <i style="mso-bidi-font-style: normal;">chorda
parda</i> e <i style="mso-bidi-font-style: normal;">chorda negra</i> son d’a
subespezie <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Turdus merula azorensis</i>,
torda d’os Azores.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 18.0pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgDs7r90yqG3jSDc4uNNLLWqQO0VoeaHHQA2gPr1vFIJgT4z3H2K6YHXGVe9b87Yox1n36ywJErXHtbSyTOY9iQaUGjbnuF7LnXiGh4lpnb01ud1LBHteMnH40jrKR553PkUZvDAJfZEc44/s1600/De+la+mierla.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgDs7r90yqG3jSDc4uNNLLWqQO0VoeaHHQA2gPr1vFIJgT4z3H2K6YHXGVe9b87Yox1n36ywJErXHtbSyTOY9iQaUGjbnuF7LnXiGh4lpnb01ud1LBHteMnH40jrKR553PkUZvDAJfZEc44/s320/De+la+mierla.jpg" width="288" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 18.0pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 18.0pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin: 0cm 0cm 0.0001pt 18pt;">
<br /></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 18pt; text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; line-height: 115%;">Asso, I. d. (1779) <i>Synopsis
stirpium indigenarum Aragoniae</i>, Massili</span><span lang="EN-US" style="font-family: "Times New Roman","serif"; line-height: 115%;">ae</span></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 18pt; text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; line-height: 115%;">Ferrer Puyol (1385) <i>El Libro de Palladio</i>. Barcelona.</span></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 18pt; text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; line-height: 115%;">Galtier, Ch. (2006) <i>Les oiseaux de Provence dans le savoir populaire</i>. Montfaucon, Éd.
Librairie Contemporaine</span></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 18pt; text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; line-height: 115%;">Gómez
de Valenzuela, M. (2009) <i>La vida de los
Concejos aragoneses a través de sus escrituras notariales (1442-1775)</i>.
Zaragoza, Institución Fernando El Católico.</span></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 18pt; text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; line-height: 115%;">Madoz,
P. (1850) <i>Diccionario
Geográfico-Estadístico-Histórico de España y sus posesiones de ultramar</i>. T.
IX. Madrid.</span></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 18pt; text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; line-height: 115%;">Marcuello,
F. (1617) <i>Historia natural y moral de las
aves</i>, Zaragoza, Juan de Lanaja y Quartanet, impressor del Reyno de Aragón y
de la UniversidaD.</span></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 18pt; text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; line-height: 115%;">Moneva
y Puyol, J (2004) <i>Vocabulario de Aragón.
Ed. y estudio de J-L- Aliaga Jiménez</i>. Zaragoza, Xordica.</span></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 18pt; text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; line-height: 115%;">Mostolay,
Ch. de (2001) <i>Acordanzas de San Pelegrín</i>,
Uesca, Instituto de Estudios Altoaragoneses.</span></span></div>
Rafel Vidaller Tricashttp://www.blogger.com/profile/07229310407146463893noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5087287641882389665.post-39946249259117337342015-11-18T18:27:00.001+01:002015-11-19T09:02:28.505+01:00O Gai, o Masclo, o Welfare State e a sala Bataclan<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjc6LQtRZQHT7G41h28ks6GL7AWr4FnjoeNPSoCYU7hwfzxxmlX3Glcm22xDvp4CQQZdKKD26sSBeJRbtqzZjysBKidydfzkNoX7NUaeG14GnesT-HQ9nLswuoddFXQlcT2v-kvCGl7Ct4p/s1600/plumas+de+gai+1.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="636" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjc6LQtRZQHT7G41h28ks6GL7AWr4FnjoeNPSoCYU7hwfzxxmlX3Glcm22xDvp4CQQZdKKD26sSBeJRbtqzZjysBKidydfzkNoX7NUaeG14GnesT-HQ9nLswuoddFXQlcT2v-kvCGl7Ct4p/s640/plumas+de+gai+1.jpg" width="640" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<span style="font-family: "times new roman" , "serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"> </span>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">Me contaban por
Sobremón que yera una begata un gai sin plumas, despullato; pasaba fredo e no
podeba bolar, asinas que os demás paxaros l'aduyón dixando-li plumas suyas. O resultato fue un trache con plumas de todas as colors, e cuento contau por a chaminera enta o tellau.... Ye una falordieta solidaria con final feliz. Esopo, o griego clasico, sin dembargo lo
contaba de rebés, como Pierre de Frasnay en a suya bersión rimata d’o sieglo
XVIII (FRASNAY, 1750):</span></span></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">O gai e os paxaros</span></i></b></span></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">Chupiter quereba dar a
os paxaros un monarca,</span></span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">Ta iste asunto o Dios
les siñala</span></span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">O día en o que toz
debán suyo s’han de presentar;</span></span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">Pero o Gai que conoxe a
suya fiereza fesica,</span></span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">En a selba, en os
campos para cuenta de replegar</span></span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">De cada Paxaro a pluma
más bonica,</span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;"> </span></span><span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">E dimpués d’acotraziar-se
se bei fenomenal,</span></span>
</div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">Farchando-las sin traza
en o lomo, en a tripa;</span></span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">Se diz que d’os Dioses
o Mainate</span></span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">Encantato d’un plumache
tan ideyal,</span></span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">Querió dar-le o tetulo reyal;</span></span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">Pero os Paxaros con embidia
infame</span></span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">Chitan a suya quimera
sobre o Gai tarambana,</span></span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">El se bei despullato de
pluma forana,</span></span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">Enfin, o espluman con
tanta afizión,</span></span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">Que d’iste adorno no le’n
quedó pon...</span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">As falordias son un
chenero moral protagonizato por animals antropizatos, que se conoxe dende
l’antigüedá. Esopo ye talmén o más famoso d’os autors antigos, e La Fontaine
d’os modernos, anque bibise en o sieglo XVII.<span style="mso-spacerun: yes;">
</span> </span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">Istas primeras semanas de nobiembre, diyas de temperaturas cuasi d’estiu
e pocas chelatas, cuan bas <span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">correndo</span> ro mon te trobas por as selbas<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;"> asabelos de</span> gais<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">;</span>
asobén blincan debán tuyo d<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">ende </span>o solero enta ras brancas d'os <span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">á</span>rbols con o suyo chilo, tan peculiar como fastioso, que l’ha
dato nombre (aragonés <i style="mso-bidi-font-style: normal;">gai</i>, franzés <i style="mso-bidi-font-style: normal;">geai</i>, anglés <i style="mso-bidi-font-style: normal;">jay</i>, catalán <i style="mso-bidi-font-style: normal;">gaig</i>, gascón
<i style="mso-bidi-font-style: normal;">gai/gaja, </i>piamontés<i style="mso-bidi-font-style: normal;"> gaja...</i>). Están aqueferatos parando o
ibierno, replegan glans, fabetas u abellanas p’amagar-los e fer una lazena
espardita, tan<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">to que </span>no siempre remeran do <span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">han</span> alzat<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">o</span> a chenta. Os fruitos que no
troben grillarán más tardi, en primabera e darán nuebos caxicos, fabos e abellaneras,
si o chabalín u os zorzes no los han trobato antis. Asinas as selbas s’enamplan, os fruitos se
moltiplican e o gais han más puestos en os que bibir.</span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">Mientres o gai treballa
p’asegurar-se a chenta en ibierno os masclos de sarrio no fan que correr,
puyar, baxar, enrestir-sen, cosirar as crabas e si se da o caso, buquir. Han
salito d’o berano con una buena carga de sebo, han un pelache largo,
contrastato e brilán. Cuan acaben a suya falaguera abrán gastato buena parti
d’as suyas reserbas e se beyerán en mitá d’un paisache blanco, sin yerba ni
fruitos. Os más febles abrán de reblar e a selezión natural d’a que charraba
Darwin continará.</span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">O gai e o masclo que
biengo de describir son una treslazión d’a falordia d’a forniga e a ferfeta,
clasico d’Esopo recreyato por La Fontaine. Se suposa que en as suyas carreras o
masclo, goyoso de tener cosirata bella crabadeta de fembras pasiará o suyo
bistero pelache, o suyo argüello, debán d’un gai aqueferato en amagar glans e
fruitos antis d’as nieus. A combersa e o resto ye conoxito.</span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">Escribo e suena en o CD o
conzierto <span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">que </span>o cantaire Cali <span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">fizo </span>en a sala Bataclan de Paris, o puesto d’a esferra
terrorista con a que despertemos o sabado catorze de nobiembre. Toca una canta que
charra d’os suyos lolos, Giuseppe e Maria, el yera un brigadista italiano que
luitó en España cuentra o faxismo, María fue a suya muller, se casón en
Barzelona. Cali dedica a canta a toz os que han tenito que fuyir d’una guerra,
en iste caso a os suyos lolos que fuyón d’a España faxista enta Franzia, tierra
de acullita, que os metió en un campo de conzentrazión...</span></span></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<span style="font-family: Arial,Helvetica,sans-serif;"><br />Relève-toi, ne pleure plus, il faut fuir maintenant<br />C’est cette putain de guerre, qui t’a donné trente ans<br />Ne pleure plus, prends les gosses sous le bras, et va-t-en<br />Rejoins vite le troupeau de veuves qui grimpent la colline du village martyr<br />Et vos hommes tiendront, ils tiendront jusqu’au bout<br />Plutôt mourir debout, que vivre à genoux.<br /><br />(Debanta-te, no plores más, cal fuyir ya<br />Ye ista puta guerra, que te ha dato trenta años<br />No plores más, replega os ninos en un brazato, y bes-te-ne.<br />Dixa as fotos sobre a chaminera, que beigan a felizidá que esboldregan<br />Chunta-te ascape con a colla de biudas que puyan o tozal d'o lugar martir<br />E os buestros ombres no reblarán, no reblarán dica ra fin. </span><br />
<span style="font-family: Arial,Helvetica,sans-serif;">Antis morir de pie que bibir achenullatos)</span><br />
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br />
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">Gais, sarrios, La
Fontaine, Bataclan, Giuseppe e Maria... ¿qué falordia ye ista? Contino... O
soziologo alemán Max Weber charraba d’a domesticazión d’os dominatos, resume
Pierre Bourdieu (2012) que uno d’os quefers d’o Estato ye domesticar a ras
clases periglosas – os dominatos -, fer-las dentrar en o chuego [d’o Estato],
asistir-las e tirar-las d’a miseria en a que biben. Bourdieu, soziologo franzés
(biarnés) diserta sobre a formazión d’o Estato moderno, partindo d’a posesión
presonal d’a monarquía, d’a “casa” (casa Aragón ye un buen exemplo), enta o
Estato burocratico, de ziudadanos que biben dintro d’unas güegas con codigos
comuns. En ixe punto mete a os filantropos d’o sieglo XIX, dominans dominatos,
chen d’as clases dominans que son a o mesmo tiempo dominatos por chens más
fuertes. Ixe yera o caso de La Fontaine en o sieglo XVII. </span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">O treballo d’os
filantropos aduyaba a domesticar a os dominatos. A filantropía yera intresata en
mantener a politica sanitaria (d’os <i style="mso-bidi-font-style: normal;">empestatos</i>,
metafora d’a "periglosa" pobreza), a politica economica u a simbolica, triballaba
por amostrar a os pobres o calculo, o estalbio, alzar e parar cuenta d’o que ha
de benir. Una d’as ferramientas pa conseguir ísto fue a escuela. Una escuela
dezimononica que meteba ficazio en “dar a os mayestros de primaria a istruzión
que cal ta que enseñen, pero no muita no siga que pretendan ser profesors”
(Bourdieu), e me bienen ta ra capeza os mayestros mexicanos asesinatos por
querer educar dillá d’o combenién... En ixa escuela alienán (“integradora”)
dentran as falordias morals d’Esopo e La Fontaine, as falordias ilustratas con
as que aprendión chenerazions e chenerazions a ser modosas fornigas e no ferfetas
barfulairas.</span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">Pasa Bourdieu de Max
Weber a o <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Welfare State</i>, o
Estato-Probidenzia, en o que os dominans atorgan a os dominatos meyos de bida
tals que se domestiquen e dixen de ser periglosos: a ideolochía sozialdemocrata
autual en a que os que mandan furtan e dan bellas miollas a os
dominatos pa que no den por saco<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>(“qu’ils nous foutent la paix”), “dar-les o minimo pa que sigan
tranquilos”. </span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">Bourdieu denunziaba más tardi, en
1995, os efeutos d’as politicas neoliberals, o esboldregamiento d’a ideya de
serbizio publico, a retirata d’o Estato, o esparamiento d’a cosa publica. Una
d’as consecuenzias d’a muerte d’o Estato-Probidenzia que aseguraba a paz sozial
ye que os dominatos pueden eslexir entre “salir, escluyir-sen, fer disidenzia,
fer sezesión u protestar, que ye una traza<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>d’estar dintro d’o sistema” (BOURDIEU, 2002). Ye a fin d’o moderno
Contrato Sozial sobre o que teorizaba Rousseau en o sieglo XVIII, moderno e
global, como les cuaca a os neoliberals, sin parar cuenta que muerto o contrato
malamén se puede aspirar a ra paz sozial.</span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">En iste sistema
neoliberal ye normal pues que, bisto que protestar no sirbe de muito pues no bi
ha espazio de negoziazión, muitos dominatos no quieran integrar-sen sisquiera
protestando, sino que busquen a sezesión u a biolenzia. Acaba Bourdieu a suya
lezión machistral data o doze de diziembre de 1991 con una pregunta igual de
pertinén que complementaria: “¿Ye que o “retorno d’o relichioso” no ye, en
reyalidá, un efeuto d’a retirata d’o Estato?”. Remato yo con a coda moral d’a <i style="mso-bidi-font-style: normal;">falordia d’o gai e os paxaros</i> de De
Frasnay debandita:</span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">...Más d’un mortal aquí
baxo fa fachenda</span></span></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">Gastando as perras d’otri,</span></span></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">Que trobamos pa que s’entienda</span></span></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">En a casa suya o que no
ye pon d’el</span></span></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">D’a riqueza mal trobata</span></span></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">Que sin piedá siga espullato<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">,</span></span></span></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">Iste ombre fachendoso
irá luego a pata, </span></span></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">Y en pagas, será bien
arruinato</span></span></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="font-size: 12pt; line-height: 115%;">...O conzierto de Cali
en a sala Bataclan sigue sonando, entre gais calculadors e masclos
estalentatos, entre La Fontaine e Bourdieu, entre libertá e ilesia, entre
dominans e dominatos. A o cabo d’o rezital, mosicaires e publico se fan una
pregunta a coro: <i style="mso-bidi-font-style: normal;">C’est quand le bonheur?</i>
¿Ta cuan, a felizidá?... d’os dominatos, añado.</span></span></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="font-size: x-small;"><span style="line-height: 115%;">Bourdie, P. (200</span><span lang="EN-US" style="line-height: 115%;">2) <i>Sur l’État.
Cours au Collège de France 1989-1992</i>. France, Éditions Raisons d’agir /
Éditions du Seuil</span></span></span></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="font-size: x-small;">
</span></span><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><span style="font-size: x-small;"><span style="line-height: 115%;">De Frasnay, Pierre
(1750) <i>Mythologie ou recueil des fables
grecques, esopiques et sybaritiques, mises en vers François avec notes &
des réflexions.</i> </span><span lang="EN-US" style="line-height: 115%;">Tome
Second. Orleans, Chez M. Couret de Villeneuve le jeune.</span></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh71Ko3dAgsu1hRomfFAxoBPoA_WTdkF4DBY4bqcvGGtJ1YYQFrAhdXUkNY7IntoQNGlKgR3FVaPp8IdXdg-3J_ub0ESwD9i1U0bZ1p2AZQA2pJzXFhpQZhtHWTFN1htqxckotkHGYAsW6S/s1600/Plumas+de+gai+2.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh71Ko3dAgsu1hRomfFAxoBPoA_WTdkF4DBY4bqcvGGtJ1YYQFrAhdXUkNY7IntoQNGlKgR3FVaPp8IdXdg-3J_ub0ESwD9i1U0bZ1p2AZQA2pJzXFhpQZhtHWTFN1htqxckotkHGYAsW6S/s640/Plumas+de+gai+2.jpg" width="596" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<br />
<br />Rafel Vidaller Tricashttp://www.blogger.com/profile/07229310407146463893noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5087287641882389665.post-53566661254768264252015-10-24T10:27:00.001+02:002015-10-24T10:27:38.141+02:00Arañons chelatos<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjJSVFCUsxZlBgi8qhaSrGIX6zo1cZ_CvZTRfPIU0YNI6Mu20YivlLRV5OTRCXbVII87TRZ7lvJRgyGDcJDXnxyWOuxlqLQ235W-pjBcRJR8cPZupUU7qYTNX8xRvNco-VVUhXyyzPqIgOr/s1600/P1010106.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="426" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjJSVFCUsxZlBgi8qhaSrGIX6zo1cZ_CvZTRfPIU0YNI6Mu20YivlLRV5OTRCXbVII87TRZ7lvJRgyGDcJDXnxyWOuxlqLQ235W-pjBcRJR8cPZupUU7qYTNX8xRvNco-VVUhXyyzPqIgOr/s640/P1010106.JPG" width="640" /></a></div>
<br />
<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:TrackMoves/>
<w:TrackFormatting/>
<w:HyphenationZone>21</w:HyphenationZone>
<w:PunctuationKerning/>
<w:ValidateAgainstSchemas/>
<w:SaveIfXMLInvalid>false</w:SaveIfXMLInvalid>
<w:IgnoreMixedContent>false</w:IgnoreMixedContent>
<w:AlwaysShowPlaceholderText>false</w:AlwaysShowPlaceholderText>
<w:DoNotPromoteQF/>
<w:LidThemeOther>ES</w:LidThemeOther>
<w:LidThemeAsian>X-NONE</w:LidThemeAsian>
<w:LidThemeComplexScript>X-NONE</w:LidThemeComplexScript>
<w:Compatibility>
<w:BreakWrappedTables/>
<w:SnapToGridInCell/>
<w:WrapTextWithPunct/>
<w:UseAsianBreakRules/>
<w:DontGrowAutofit/>
<w:SplitPgBreakAndParaMark/>
<w:DontVertAlignCellWithSp/>
<w:DontBreakConstrainedForcedTables/>
<w:DontVertAlignInTxbx/>
<w:Word11KerningPairs/>
<w:CachedColBalance/>
</w:Compatibility>
<w:BrowserLevel>MicrosoftInternetExplorer4</w:BrowserLevel>
<m:mathPr>
<m:mathFont m:val="Cambria Math"/>
<m:brkBin m:val="before"/>
<m:brkBinSub m:val="--"/>
<m:smallFrac m:val="off"/>
<m:dispDef/>
<m:lMargin m:val="0"/>
<m:rMargin m:val="0"/>
<m:defJc m:val="centerGroup"/>
<m:wrapIndent m:val="1440"/>
<m:intLim m:val="subSup"/>
<m:naryLim m:val="undOvr"/>
</m:mathPr></w:WordDocument>
</xml><![endif]--><br />
<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:LatentStyles DefLockedState="false" DefUnhideWhenUsed="true"
DefSemiHidden="true" DefQFormat="false" DefPriority="99"
LatentStyleCount="267">
<w:LsdException Locked="false" Priority="0" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Normal"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="heading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="35" QFormat="true" Name="caption"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="10" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" Name="Default Paragraph Font"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="11" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtitle"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="22" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Strong"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="20" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="59" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Table Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Placeholder Text"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="No Spacing"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Revision"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="34" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="List Paragraph"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="29" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="30" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="19" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="21" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="31" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="32" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="33" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Book Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="37" Name="Bibliography"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" QFormat="true" Name="TOC Heading"/>
</w:LatentStyles>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 10]>
<style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Tabla normal";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-priority:99;
mso-style-qformat:yes;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
mso-para-margin:0cm;
mso-para-margin-bottom:.0001pt;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:11.0pt;
font-family:"Calibri","sans-serif";
mso-ascii-font-family:Calibri;
mso-ascii-theme-font:minor-latin;
mso-fareast-font-family:"Times New Roman";
mso-fareast-theme-font:minor-fareast;
mso-hansi-font-family:Calibri;
mso-hansi-theme-font:minor-latin;
mso-bidi-font-family:"Times New Roman";
mso-bidi-theme-font:minor-bidi;}
</style>
<![endif]-->
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Bi ha parabras que no
son guaire fázils d’esplicar, una d’ellas ye <i style="mso-bidi-font-style: normal;">jasco</i>. Igual sirbe dezir aspro que astrinchén, ixeco, duro, basto.
A femos serbir ta definir una cosa qu’emos minchato e, por estensión, a una
presona. Arnal Cavero (1944), define <i style="mso-bidi-font-style: normal;">jazco</i>
como “astringente, áspero, gusto desagradable... <i style="mso-bidi-font-style: normal;">os alirons</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">os arañons</i>
(fruto del espino blanco), el membrillo y otras frutas verdes tienen gusto <i style="mso-bidi-font-style: normal;">jazco</i>, que no es lo mismo que agrio”. Bi
ha manimenos una manera d’aprender qué ye jasco rapeda y eficaz: minchar un
arañón en berano. “Ixo” ye jasco.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Jasco</span></i><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">,
antiparte, ye una rareza dintro d’a luenga aragonesa por a presenzia d’a jota,
una letra que chustamén ye jasca pues cuan se prenunzia s’ixeca o paladar, ye
una letra astrinchén e poco agradable.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Os arañons son jascos
pero se puede soluzionar dixando que les caigan bel par de chelatas. Meyau iste
mes d’otubre en han cayito y as fuellas d’as arañoneras s’han prenzipiato a
soroyar e soltar-se d’as matas. Quedan os fruitos, azuls, con bel poco de zera
blanquiñosa, tobos e paratos ta replegar-ne. Ista añada ye buena pa fer anís
d’arañons, u como ro clamaba ra mía lola María, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">anís azul</i>. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Por ixe Semontano, cuan
una parti de bin se picaba u malmeteba, se pasaba por o alambique. O alambique
se logaba de casa en casa; asinas, en os años trenta d’o pasato sieglo os de
casa nuestra logón uno en Colungo, lugar de anises y escalerals, ta aprobeitar
una cuba picada (“Anís de Colungo, o millor d’o mundo”). Se meteba o bin en o
alambique con bellas yerbas entre as que gosaba contar-se o anís en grano. Por
ixo dezimos <i style="mso-bidi-font-style: normal;">anís</i> a o que en otros
puestos claman <i style="mso-bidi-font-style: normal;">eau-de-vie</i> u <i style="mso-bidi-font-style: normal;">aguardiente</i>. Ixe anís se tomaba tarcual,
en o desayuno por exemplo; no más se feba un goted, pa templar o cuerpo (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">prendre un godet</i>, dizen en franzés, que
lo fan benir de l’olandés <i style="mso-bidi-font-style: normal;">kodde</i>). </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Asobén ta millor
aprobeitar o anís se feba mazerar con yerbas, fruitos u ortalizias, por un
regular pa fer brebaches estomacals. Entre os más conoxitos yeran o <i style="mso-bidi-font-style: normal;">anís de pepino</i> e o <i style="mso-bidi-font-style: normal;">anís d’arañons</i>. O de pepino ya no ye común, o zaguero que remero
yera o que teneban en o bar A Foz d’Arguis (agora que a Foz d’Arguis por decreto
alministratibo se clama <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Congosto del
Isuela</i>). O anís d’arañons manimenos contina fendo-se, seguramén por a chusta
fama d’o <i style="mso-bidi-font-style: normal;">patxarán</i> navarro. Tanta fama
que muita chen piensa que o país bezino ye a cuna e orichen d’o licor.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Licors e bins con
arañons se’n fan por cuasi toda l’aria de distribuzión d’a espezie (Europa,
Asia Chica, dica o Caucaso, Africa d’o norte): <i style="mso-bidi-font-style: normal;">bargnolino</i> u <i style="mso-bidi-font-style: normal;">prunella</i> italiano,
<i style="mso-bidi-font-style: normal;">prunelle</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">épine</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">épinette</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">troussepinette </i>en Franzia, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">likeur</i> u <i style="mso-bidi-font-style: normal;">gote</i> <i style="mso-bidi-font-style: normal;">di purnales</i> u <i style="mso-bidi-font-style: normal;">di fordenes</i> wallon,<i style="mso-bidi-font-style: normal;"> prunelline</i> gascona (“que les Aragonais appellent pacharán” (ARETTE,
2005-2009: 54)), <i style="mso-bidi-font-style: normal;">aguardiente de endrinas</i>
castellano... en Corzega por meter un exemplo lo fan dixando ixecar os arañons
– <i style="mso-bidi-font-style: normal;">prugnolu</i> - un mes, dimpués os meten
a rinchar en augua templata e luego en <i style="mso-bidi-font-style: normal;">acquavita</i>
con zucre.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjjpBVoiUR5sc7JByZrRmQgSQsw81ghByJ3pWXiradttq0J0ZJcoAmzTbzumrzyvGYmZaF_Surbwur56ZjoYpiXp6C8ANLKRMcr7rMTcSNmKbxN3D5RuiN9yB1aTlmJadFCBWmNnp6DuS8A/s1600/Ara%25C3%25B1ones.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjjpBVoiUR5sc7JByZrRmQgSQsw81ghByJ3pWXiradttq0J0ZJcoAmzTbzumrzyvGYmZaF_Surbwur56ZjoYpiXp6C8ANLKRMcr7rMTcSNmKbxN3D5RuiN9yB1aTlmJadFCBWmNnp6DuS8A/s320/Ara%25C3%25B1ones.jpg" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">A notizia altoaragonesa
más biella que he trobato ye d’o boticario de Larrés, Vicente Latorre (VILLAR,
2006: 113). Ye de meyau o sieglo XIX y diz: “Con el zumo de los frutos se
prepara la <u>acacia del país</u>, y sirve el mismo para confeccionar bebidas
acídulas, laxantes y refrescantes”. <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Acacia
falsa</i> o <i style="mso-bidi-font-style: normal;">jermanica</i> (sic.) yera en
ixos tiempos un suco astrinchén que se sacaba d’os arañons u zirgüellos
montesinos (TERREROS, 1786: 12), talmén por ixo l’academia castellana en ixos
años daba entre os sinificatos d’<i style="mso-bidi-font-style: normal;">acacia</i>
o d’arañón. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">En bels puestos tamién
se replegaban os arañons ta minchar-ne, asinas en Pinilla del Valle (Madrid) os
dixaban secar en a falsa ta ir aprobeitando-los en o ibierno (TARDÍO et al.
2002: 188). Iste costumbre ya ye costatato de fa 5.300 años, grazias á l’analís
de l’ombre de Hauslabjoch conoxito como</span> <span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Ötzi, trobato en un
glaziar d’a güega d’os Alpes austro-italianos en 1991. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">En o Alto Aragón o anís
d’arañons se gosa fer metendo cuatro didos d’arañons por botella, bels lulos de
café, una branqueta de caniella y seguntes os puestos crosta de narancha u de
limón, té de roca u, como en Uesca, un clabel rebentón (cuan a color s’empaza o
anís ye feito). Por un regle os lulos se tiran a os seis meses de mazerar, si
se dixan más o anís sabe a ra madera d’os ruellos d’os lulos. Bi ha qui diz que
os ruellos liberan allora a miqueta d’azeto zianidrico que’n han.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">L’orixen d’a parabra <i style="mso-bidi-font-style: normal;">arañón</i> se puede trobar en muitos
estudios lingüisticos. Un buen resumen, mapa incluyito, ye o de Castarner
(2009). Bi ha alcuerdo en que benirba d’o zelta AGRANIO, AGRANIONE, que por
metatesis darba AJRANGONE. Dende astí biene o deribato aragonés <i style="mso-bidi-font-style: normal;">arangón</i>, que encara se conserba en bels
puestos d’a Ribagorza, o Sobrarbe e Campo Chaca. Corominas piensa que <i style="mso-bidi-font-style: normal;">arangón</i> en a Edá Meya yera parabra
cheneralizata en o Reino e dillá. En l’autualidá a parola cheneral ye <i style="mso-bidi-font-style: normal;">arañón</i>, zentrata en o Perineu Aragonés e
Gascón, con equibalens en catalán – <i style="mso-bidi-font-style: normal;">aranyó</i>
-,<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>e oczitán – <i style="mso-bidi-font-style: normal;">agranhons</i> -. O basco <i style="mso-bidi-font-style: normal;">aran</i>
(<i style="mso-bidi-font-style: normal;">basarán</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">patxarán</i>... ) ha o mesmo orichen. Dillá d’istas montañas e
redoladas trobamos o bretón <i style="mso-bidi-font-style: normal;">(h)irin</i>,
o britanico antigo <i style="mso-bidi-font-style: normal;">eirinen</i> e o
irlandés <i style="mso-bidi-font-style: normal;">airneóg</i>.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; mso-layout-grid-align: none; text-autospace: none;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt;">O primer decumento en o que
aparixe <i style="mso-bidi-font-style: normal;">arangon</i> ye de 1042, en S.
Millán de la Cogolla (Rioja): </span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; mso-layout-grid-align: none; text-autospace: none;">
<br /></div>
<br />
<blockquote class="tr_bq">
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; mso-layout-grid-align: none; text-autospace: none;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; mso-fareast-font-family: BauerBodoniStd-Roman; mso-fareast-language: ES;">“</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-style: italic; mso-fareast-language: ES;">de
illo Sotello Cluso, de sursum parte, per linea directa ad illos iulacares
adsummante a mata de </span><u><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; mso-fareast-font-family: BauerBodoniStd-Roman; mso-fareast-language: ES;">arangone</span></u><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; mso-fareast-font-family: BauerBodoniStd-Roman; mso-fareast-language: ES;">” (Ub. 218, a. 1042) </span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt;">(GARCÍA, 2010)</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; mso-fareast-font-family: BauerBodoniStd-Roman; mso-fareast-language: ES;">. </span></div>
</blockquote>
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; mso-layout-grid-align: none; text-autospace: none;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; mso-layout-grid-align: none; text-autospace: none;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; mso-fareast-font-family: BauerBodoniStd-Roman; mso-fareast-language: ES;">Más tardi, en 1152 trobamos o topónimo que güei nombramos
como Os Arañons, más conoxito como Estación de Canfranc:</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; mso-layout-grid-align: none; text-autospace: none;">
<br /></div>
<br />
<blockquote class="tr_bq">
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; mso-layout-grid-align: none; text-autospace: none;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; mso-fareast-language: ES;">“comparauerunt…
unam terra que est super illa borda de illos <u>araiones</u>”<i> </i>(Ariza,</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-fareast-language: ES;">1975: 45). (CASTARNER,
2009).</span></div>
</blockquote>
<br />
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-fareast-language: ES;">Chunto con arañón e
deribatos ye tamién <i style="mso-bidi-font-style: normal;">priñón</i>, , tanto
ta o fruito como ta ra mata. Ye un deribato d’o latín PRUNA (pl. neutro
PRUNUM), benito d’o griego PROUMMON</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: ES;"> e iste por o que se bei dende Asia
Chica. <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Pruna</i> ye o zirgüello; os
arañons son una mena de zirgüellos montesinos. <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Prunus </i>ye asinas mesmo o nombre zientifico d’o chenero que abraca
zirgüellos, ziresas, guindas, arañons, almendras, presiegos u malacatons,
alberchigos, ezetra. Os deribatos de PRUNA – PRUNIONE ta “arañón” son comuns dintro
d’os Perineus, en a Ribagorza, o dominio gascón / occitano y en Andorra; en
catalán manimenos dominan os de AGRANIO. Dillá d’as montañas, como se’n ha
dito, se troba en franzés, italiano, corso, wallon, ezetra.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: ES;"> <table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: left; margin-right: 1em; text-align: left;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjXKAHw5rHJ5Wz0gad__Ovg2Yma3Ak8el51-X7NVdFxFD2-wP9v5t-Ej8yHkQCp0397C2fMYw_zmZ5k0_asx-nrR6BIaC_tmg2vJQuKy4pgxbGwZyjcrHznY4eLvl3e-lz_XwyLYwrbrMJy/s1600/Amelanchier+ovalis+023.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjXKAHw5rHJ5Wz0gad__Ovg2Yma3Ak8el51-X7NVdFxFD2-wP9v5t-Ej8yHkQCp0397C2fMYw_zmZ5k0_asx-nrR6BIaC_tmg2vJQuKy4pgxbGwZyjcrHznY4eLvl3e-lz_XwyLYwrbrMJy/s320/Amelanchier+ovalis+023.jpg" width="320" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Griñolera u senera</td></tr>
</tbody></table>
</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: ES;">Castarner (op.zit.) nombra a <i style="mso-bidi-font-style: normal;">griñolera</i>,
sin identificar-la, como otro deribato de AGRANIO. <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Griñolera </i>ye a parabra ozidental que sirbe ta ra senera (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Amelanchier ovalis</i>), cualo equibalén
oriental ye <i style="mso-bidi-font-style: normal;">corniera</i> (mapa en NAGORE,
2013). En gascón ye <i style="mso-bidi-font-style: normal;">grunulè</i> e <i style="mso-bidi-font-style: normal;">grugnoulè</i>, o fruito <i style="mso-bidi-font-style: normal;">grugnoû</i> (ARETTE, op. zit). A griñolera tamién fa lulos escuros, chiquez
e minchables, os <i style="mso-bidi-font-style: normal;">griñons</i> u <i style="mso-bidi-font-style: normal;">griñuelos </i>(<i style="mso-bidi-font-style: normal;">senas u cornias</i>). </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: ES;">En as guías de árbols e matas escritas en castellano se identifica <i style="mso-bidi-font-style: normal;">griñolera</i> con <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Cotoneaster tomentosus</i>. Ye un trafuque que ha o suyo orichen en o
sieglo XIX, un caso bien ilustratibo de cómo unas luengas s’apropian d’otras,
aduyando a acotolar-las:</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: ES;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Francisco de Loscos publicó en 1877
o suyo <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Tratado de Plantas de Aragón</i>.
Astí mete que o nombre común de <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Cotoneaster
tomentosus</i> ye <i style="mso-bidi-font-style: normal;">griñolera</i>, metendo
contino <i style="mso-bidi-font-style: normal;">(Comis. Forest.)</i>. Ixa <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Comisión Forestal</i> feba referenzia a os
treballos d’a <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Comisión de la Flora
Forestal Española</i> feitos en 1867 e 1868 e que reseñan entre otros muitos
datos o nombre de griñolera ta <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Cotoneaster</i>
<i style="mso-bidi-font-style: normal;">tomentosa</i> en a probincia de Uesca.
Ixe dato, como otros muitos d’a Comisión e de Loscos pasón a fer parti d’o
patrimonio d’a luenga castellana. Íste en concreto fue reproduxito por Colmeiro
en o mesmo sieglo XIX. Yera a traza de treballar d’ixos tiempos; asinas puede
beyer-se en os dizionarios aragoneses d’a mesma epoca, a custión yera
aborguilar lesico “español” ta fer más gran a luenga “española”.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: right; text-align: right;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjJ4RHw97PyFbYsmgsQ_f8VXPL_jI-14pM3Kg1SSwSHb9KGAaHBJlkfb_xqPmQEYV5cDmoSBx-pwzejky8AAOYDswVE2QDIxlw0az6lTfIGIVUCX9h9El7N5rcS3eI-r9Uqy4yJ1xpdoLqP/s1600/Cotoneaster+nebrodensis+1.JPG" imageanchor="1" style="clear: right; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjJ4RHw97PyFbYsmgsQ_f8VXPL_jI-14pM3Kg1SSwSHb9KGAaHBJlkfb_xqPmQEYV5cDmoSBx-pwzejky8AAOYDswVE2QDIxlw0az6lTfIGIVUCX9h9El7N5rcS3eI-r9Uqy4yJ1xpdoLqP/s320/Cotoneaster+nebrodensis+1.JPG" width="240" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><i>Cotoneaster tomentosus</i>. Bal de Tena</td></tr>
</tbody></table>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: ES;">Un sieglo más tardi, o Real Jardín Botánico, d’o Consejo Superior de
Investigaciones Científicas español publicó un libro tetulato “Archivos de
flora ibérica. n. 7 Nombres vulgares” (1996). Astí se replegan os nombres
comuns de plantas de 61 obras de referenzia, dende o sieglo XVIII a o XX. Entre
ellas son as d’os aragoneses Asso (1799), Loscos (1867), Loscos & Pardo
(1867), Villar et al. (1987), Mateo (1990, 1992), Ferrández (1993) e un
serbidor (1989). Como os tiempos han cambeato, os autors tubon a bien meter una
letra debán de cada parola siñalando, si les parixeba, o idioma, a saber:
catalán, euskera, gallego, mallorquín u otros de Baleares (sic), portugués e
balenziano “de que se trata entre todos los peninsulares, caso de que ya el
número no nos lo indique por tratarse de una obra regional”... se bei que o
tetulo e a luenga d’o mío dizionario no indicaban cosa: <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Dizionario sobre espezies animals e bexetals en o bocabulario
altoaragonés</i>. Bueno, o caso ye que en ixe nuebo repertorio <i style="mso-bidi-font-style: normal;">griñolera</i> se decumenta d’o treballo de
Loscos debandito, d’o mío (que ye reseña de Loscos) e de Willkomm (1893) que
tamién ha o mesmo orichen: o solenco dato d’o incheniero Máximo Laguna en o
suyo treballo d’a <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Comisión de la Flora
Forestal</i>. Un dato amás poco fiable. No por o triballo de Laguna sino porque
se pudo dar un caso d’a Lei d’o zierre d’a Gestalt (VIDALLER, 2005: 218): se
define una mata por propiedaz que se suposan pero que en reyalidá no esisten,
asinas, ixa “griñolera” no teneba <i style="mso-bidi-font-style: normal;">griñuelos</i>,
senas,<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>una d’as carauteristicas que
definen qué ye una griñolera, porque no yera una griñolera <i style="mso-bidi-font-style: normal;">sensu stricto</i>. Una preba de que isto ye asinas ye que ixe dato ha
quedato penchato, isolato, en ixe berano de 1868 y en Uruel, sin que se’n aiga
puesto refirmar dende allora. O caso ye que, berdá u no berdá, o nombre
aragonés de <i style="mso-bidi-font-style: normal;">griñolera</i> se tiene agora
como a denominazión castellana ta <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Cotoneaster
tomentosus</i>, e asinas biene en as guías comerzials que se’n ban editando. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: ES;">No muy diferén ye o prozeso que Castarner (op.zit.) describe ta <i style="mso-bidi-font-style: normal;">arañón</i>:</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<br />
<blockquote class="tr_bq">
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; mso-fareast-language: ES;">“La
Academia (española) acepta <i>arañón</i>, sin marca dialectal, desde 1770, y
como aragonesismo en 1817; a partir de 1925, año en el que se introduce el lema
<i>arán</i>, como propio de Álava y Vizcaya con la doble acepción de ‘endrina’
y ‘endrino’, la voz aragonesa remite a la localizada en el País Vasco”.</span></div>
</blockquote>
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-fareast-language: ES;">Mantiene
ixo si que ye boz d’Aragón (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Ar.</i>) pero
no de l’aragonés (arag.), e como ye de dar no aparixe ni <i style="mso-bidi-font-style: normal;">arañó</i> ni <i style="mso-bidi-font-style: normal;">aranyó</i>, pero sí <i style="mso-bidi-font-style: normal;">arán</i>...</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-fareast-language: ES;"> </span><i><span style="font-family: BauerBodoniStd-Italic; font-size: 10.0pt; mso-bidi-font-family: BauerBodoniStd-Italic; mso-fareast-language: ES;"></span></i><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"> </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; line-height: 115%;">Arette, A. (2005-2009)<i> Nos fleurs d’Aquitaine dans la langue et la
médecine gasconnes</i>. Monein (France) Éditions Pyremonde / Princi Negue.</span></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><div class="MsoNormal">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; line-height: 115%;">Castañer, R. M.ª (2009): “Afinidades léxicas en los
Pirineos”, en V. Lagüéns (ed.), <i>Baxar para subir. Colectánea de
estudios en memoria de Tomás Buesa Oliver</i>, Zaragoza, Institución “Fernando
el Católico”, pp. 197-227.</span></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif";">García Andreva, F. (2010) “Estudio
léxico del Becerro Galicano emilianense”, </span><span style="font-family: "Times New Roman","serif";">Aemilianense [Recurso electrónico] : Revista
Internacional sobre la Génesis y los Orígenes Históricos de las Lenguas
Romances . -- N. 2 (2010). -- San Millán de la Cogolla : Cilengua, Instituto
Orígenes del Español , 2010- v.</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif";"> </span></span>
</div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif";">Loscos, F. (1986) <i>Tratado
de plantas de Aragón</i>. Teruel, Instituto de Estudios Turolenses. (orix.
1876-1877).</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif";"> </span></span>
</div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif";">Moales, et al. (1996) <i>Archivos de flora ibérica. n. 7 Nombres vulgares</i>, II. Madrid, CSIC,
Real Jardín Botánico.</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif";"> </span></span>
</div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif";">Nagore Laín, F. (2013) <i>Lingüística diatopica de l’Alto Aragón</i>. Uesca, Ed. Publciazions d’o
Consello d’a Fabla Aragonesa.</span><span style="font-family: "Times New Roman","serif";"></span><span style="font-family: "Times New Roman","serif";"> </span></span>
</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; line-height: 115%;">Tardío, J. et al.
(2002) <i>Alimentos silvestres de Madrid.
Guía de plantas y setas de uso alimentario tradicional en la Comunidad de
Madrid</i>. Madrid, Ediciones La Librería.</span></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; line-height: 115%;">Terreros y Pando, E.
(1786) <i>Diccionario castellano con las
voces de ciencias y artes</i>. Madrid, imprenta de la viuda de Ibarra, hijos y
compañía.</span></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; line-height: 115%;">Vidaller Tricas, R.
(2005) “O mundo bechetal en aragonés: tacsonomía”. <i>Alazet, revista de filología</i> l. 17. pp. 215-235. Uesca, Instituto
de Estudios Altoaragoneses.</span></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; line-height: 115%;">Villar, L. (ed.) (2006)
<i>Flora medicinal del Alto Gállego (Pirineo
Aragonés) Herbario de D. Vicente Latorre (1823-1888) farmacéutico de Larrés
(Huesca) conservado en Jerez (Cádiz)</i>, Huesca, Amigos del Serrablo.</span></span></div>
Rafel Vidaller Tricashttp://www.blogger.com/profile/07229310407146463893noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-5087287641882389665.post-36724015690510705232015-09-26T11:51:00.000+02:002015-09-27T14:35:25.090+02:00Tuaras con rosada<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjd-NypTb0P7kmbe9JYKVeruq6M9CMaQsdpnXsqD9rXXZygwK3-QXytT1Sile3-hlhcc1GjXdXvX0TMJVkkgh-QgVNnu0PY7LeCZjF6cuU31dBGQDGFWijyR3RA8WLUS8wvmLtGkRbHrwEC/s1600/Tuara+azul.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjd-NypTb0P7kmbe9JYKVeruq6M9CMaQsdpnXsqD9rXXZygwK3-QXytT1Sile3-hlhcc1GjXdXvX0TMJVkkgh-QgVNnu0PY7LeCZjF6cuU31dBGQDGFWijyR3RA8WLUS8wvmLtGkRbHrwEC/s640/Tuara+azul.jpg" width="480" /></a></div>
<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:TrackMoves/>
<w:TrackFormatting/>
<w:HyphenationZone>21</w:HyphenationZone>
<w:PunctuationKerning/>
<w:ValidateAgainstSchemas/>
<w:SaveIfXMLInvalid>false</w:SaveIfXMLInvalid>
<w:IgnoreMixedContent>false</w:IgnoreMixedContent>
<w:AlwaysShowPlaceholderText>false</w:AlwaysShowPlaceholderText>
<w:DoNotPromoteQF/>
<w:LidThemeOther>ES</w:LidThemeOther>
<w:LidThemeAsian>X-NONE</w:LidThemeAsian>
<w:LidThemeComplexScript>X-NONE</w:LidThemeComplexScript>
<w:Compatibility>
<w:BreakWrappedTables/>
<w:SnapToGridInCell/>
<w:WrapTextWithPunct/>
<w:UseAsianBreakRules/>
<w:DontGrowAutofit/>
<w:SplitPgBreakAndParaMark/>
<w:DontVertAlignCellWithSp/>
<w:DontBreakConstrainedForcedTables/>
<w:DontVertAlignInTxbx/>
<w:Word11KerningPairs/>
<w:CachedColBalance/>
</w:Compatibility>
<w:BrowserLevel>MicrosoftInternetExplorer4</w:BrowserLevel>
<m:mathPr>
<m:mathFont m:val="Cambria Math"/>
<m:brkBin m:val="before"/>
<m:brkBinSub m:val="--"/>
<m:smallFrac m:val="off"/>
<m:dispDef/>
<m:lMargin m:val="0"/>
<m:rMargin m:val="0"/>
<m:defJc m:val="centerGroup"/>
<m:wrapIndent m:val="1440"/>
<m:intLim m:val="subSup"/>
<m:naryLim m:val="undOvr"/>
</m:mathPr></w:WordDocument>
</xml><![endif]--><br />
<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:LatentStyles DefLockedState="false" DefUnhideWhenUsed="true"
DefSemiHidden="true" DefQFormat="false" DefPriority="99"
LatentStyleCount="267">
<w:LsdException Locked="false" Priority="0" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Normal"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="heading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="35" QFormat="true" Name="caption"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="10" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" Name="Default Paragraph Font"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="11" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtitle"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="22" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Strong"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="20" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="59" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Table Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Placeholder Text"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="No Spacing"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Revision"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="34" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="List Paragraph"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="29" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="30" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="19" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="21" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="31" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="32" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="33" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Book Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="37" Name="Bibliography"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" QFormat="true" Name="TOC Heading"/>
</w:LatentStyles>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 10]>
<style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Tabla normal";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-priority:99;
mso-style-qformat:yes;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
mso-para-margin:0cm;
mso-para-margin-bottom:.0001pt;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:11.0pt;
font-family:"Calibri","sans-serif";
mso-ascii-font-family:Calibri;
mso-ascii-theme-font:minor-latin;
mso-fareast-font-family:"Times New Roman";
mso-fareast-theme-font:minor-fareast;
mso-hansi-font-family:Calibri;
mso-hansi-theme-font:minor-latin;
mso-bidi-font-family:"Times New Roman";
mso-bidi-theme-font:minor-bidi;}
</style>
<![endif]-->
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></b></div>
<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:TrackMoves/>
<w:TrackFormatting/>
<w:HyphenationZone>21</w:HyphenationZone>
<w:PunctuationKerning/>
<w:ValidateAgainstSchemas/>
<w:SaveIfXMLInvalid>false</w:SaveIfXMLInvalid>
<w:IgnoreMixedContent>false</w:IgnoreMixedContent>
<w:AlwaysShowPlaceholderText>false</w:AlwaysShowPlaceholderText>
<w:DoNotPromoteQF/>
<w:LidThemeOther>ES</w:LidThemeOther>
<w:LidThemeAsian>X-NONE</w:LidThemeAsian>
<w:LidThemeComplexScript>X-NONE</w:LidThemeComplexScript>
<w:Compatibility>
<w:BreakWrappedTables/>
<w:SnapToGridInCell/>
<w:WrapTextWithPunct/>
<w:UseAsianBreakRules/>
<w:DontGrowAutofit/>
<w:SplitPgBreakAndParaMark/>
<w:DontVertAlignCellWithSp/>
<w:DontBreakConstrainedForcedTables/>
<w:DontVertAlignInTxbx/>
<w:Word11KerningPairs/>
<w:CachedColBalance/>
</w:Compatibility>
<w:BrowserLevel>MicrosoftInternetExplorer4</w:BrowserLevel>
<m:mathPr>
<m:mathFont m:val="Cambria Math"/>
<m:brkBin m:val="before"/>
<m:brkBinSub m:val="--"/>
<m:smallFrac m:val="off"/>
<m:dispDef/>
<m:lMargin m:val="0"/>
<m:rMargin m:val="0"/>
<m:defJc m:val="centerGroup"/>
<m:wrapIndent m:val="1440"/>
<m:intLim m:val="subSup"/>
<m:naryLim m:val="undOvr"/>
</m:mathPr></w:WordDocument>
</xml><![endif]-->
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-weight: bold;">As
rosadas e o sol chandro, que cada begata amaitina menos, marcan o cabo d’o
berano, as botas se chupen cuan andas por a tasca, no t’aforras o forro polar
dica que a calor preta e o solero ye xuto, flors como os engañapastors e os
escusabrendas tacan de lila a yerba que, manimenos, encara berdeya. Dicá e
dillá sisons d’agüerro e bufas de lupo, frongos de sanmigalada, alegran
l’ambista.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-weight: bold;">M’escapau
bels días ta ra bal de Benás, hemos dondiato por as millors montañas d’o país
en buena compaña, he repetito fotos de fa muitos años no más que ta fer
rechitar o recuerdo. Una, de tuaras amariellas en o Pllan d’Aiguallut, con o
fundo de l’Aneto. O mesmo encuadre lo fize con tuaras azuls fa quinze beranos;
a diferenzia más gran ye en o glaziar de l’Aneto que enguán se bei acotolato,
trestallato, camín de no cosa.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-weight: bold;">As
tuaras</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-weight: bold;">Se
fan zinco espezies de tuaras en o país, tres azuls e dos amariellas. D’as
azuls, dos: <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Aconitum variegatum</i> e <i style="mso-bidi-font-style: normal;">A. burnatii</i> no más se troban que en un
puesto cadaguna. A otra, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Aconitum
napellus</i> ye común en as montañas d’a Ribagorza, Sobrarbe e bal de Tena pero
no plega ta ro Biello Aragón. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-weight: bold;">As
tuaras amariellas, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Aconitum vulparia</i>
e <i style="mso-bidi-font-style: normal;">A. anthora</i>, son más comuns pero a
primera no pasa d’Estanés enta l’ueste. En resumen, no ye fázil trobar tuaras
en a Chazetania encara que’n aiga beluna. Isto se beye bien en os nombres
comuns: <i style="mso-bidi-font-style: normal;">tuara</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">tuera</i> e <i style="mso-bidi-font-style: normal;">tora</i> son propios
d’a Ribagorza e d’o Sobrarbe, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">napech</i>
d’a bal de Tena e prou. Calvo Eito reculle <i style="mso-bidi-font-style: normal;">nabiello</i>
en o suyo triballo sobre a flora merezinal chesa pero estoi que ye una biella
parabra que no ha plegato enta l’aragonés moderno, como luego se beyerá.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-weight: bold;"></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgD1cUah8G1FPtOqWDaxeiAYPE_XRGyTByzNZxRft3bvU-8fu8aF4nnKUJth542gNdwj02gJiBH3P4H_OjrHKHga9VJx4qxf0wb2EOUcdfCwEEhyphenhyphenU6m4ig4Pt9meZL7km5pYF9dwugqdjCh/s1600/Tuara+amariella.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"></a><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgD1cUah8G1FPtOqWDaxeiAYPE_XRGyTByzNZxRft3bvU-8fu8aF4nnKUJth542gNdwj02gJiBH3P4H_OjrHKHga9VJx4qxf0wb2EOUcdfCwEEhyphenhyphenU6m4ig4Pt9meZL7km5pYF9dwugqdjCh/s1600/Tuara+amariella.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgD1cUah8G1FPtOqWDaxeiAYPE_XRGyTByzNZxRft3bvU-8fu8aF4nnKUJth542gNdwj02gJiBH3P4H_OjrHKHga9VJx4qxf0wb2EOUcdfCwEEhyphenhyphenU6m4ig4Pt9meZL7km5pYF9dwugqdjCh/s400/Tuara+amariella.jpg" width="265" /></a></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-weight: bold;">Napech</span></i><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-weight: bold;">
biene de <i style="mso-bidi-font-style: normal;">napellus</i>, “napet”; bi ha
consenso en que ye una traza latina tardana. Como se puede debinar as benas d’a
tuara fan como un napet que s’ha emplegato muito tanto en merezina como sobre
tot como bereno. As matas d’o chenero <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Aconitum</i>
están entre as más berenosas conoxitas y en toz os países en as que crexen se’n
ha feito aprezio d’isto, más que más t’acotolar animals u bezins molestos. Dizen
os mitos que Heracles en o dozeno e zaguer triballo que abió de fer baxó ta
l’infierno e sacó a o Can Zerbero que yera en a suya dentrada. Cuan o mostrugo
bido a luz arrozegato por Heracles se le cayó a baba, berenosa, naxendo as
tuaras. As coronicas d’o sieglo X cuentan cómo os mainates militars d’a Marca
Superior de Al Aldalus emplegaban as tuaras ta emberenar as suyas lanzas e
flechas (cf. SEGUY, 1953).</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-weight: bold;">Tuara</span></i><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-weight: bold;">, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">tuera</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">tora</i> son denominazions biellas, bels autors ispano-musulmans fan
saper d’a suya esistenzia, anque asobén bi ha dandalos sobre a espezie a ra que
fan referenzia pues tuara ha sito sinonimo de bereno. Asinas, un autor anonimo d’entre
os sieglos XI e XII (ASÍN, 1943, cf. GARCÍA, 1996) diz:</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<blockquote class="tr_bq">
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-weight: bold;">...en
‘ayamiyya (romanze) <i style="mso-bidi-font-style: normal;">tura</i> [...] Crexe
en as montañas fredas e abunda en a Marca Superior, en Balaguer, Monzón y en
Merida, en a parti de Jaen y en Sierra Nevada [...] en ‘ayamiyya se clama <i style="mso-bidi-font-style: normal;">nabaluh</i>, isto ye, “napet”, y en
‘ayamiyya del Tagr, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">tura</i>. A suya bena
se replega [...]; se chafa e, una begata licuata, se tira o suyo suco, que
produxe una muerte rapeda. L’<i style="mso-bidi-font-style: normal;">antula</i>
ye o suyo cuentrabereno”.</span></div>
</blockquote>
</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-weight: bold;">En
istos autors musulmans se recullen tamién como nombres romanzes <i style="mso-bidi-font-style: normal;">tuwara</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">tuara</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">tuera</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">nabello</i> u <i style="mso-bidi-font-style: normal;">nabiello</i>. O primer autor meyebal peninsular que charra d’a <i style="mso-bidi-font-style: normal;">yerbathura </i>fue Suleiman ben Hassan ben
Cholchol, en una obra de l’año 982. Antis, en o sieglo cuatreno Marcellus
Empiricus, de Burdeus, ya escribió en o suyo De Medicamentis sobre </span><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">turam et anturam</span></i><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">, a
tuara e a anti-tuara, pues se pensaba que a tuara amariella, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">A. anthora</i>, yera antidoto de l’azul, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">A. napellus</i>. Trobamos en istos dos
nombres zientificos o mesmo par de sinonimos, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">tuara</i> e <i style="mso-bidi-font-style: normal;">napech</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">(an)thora</i> e<i style="mso-bidi-font-style: normal;"> napellus</i>. Manimenos Seguy (op. zit.) creye que fuen os arabes os que
espardión a parabra, pasando en os Perineus dende o sur enta o norte de man d’os
pastors. Ta Seguy os nombres perinencos de <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Aconitum</i>
serban <i style="mso-bidi-font-style: normal;">siwét</i> u <i style="mso-bidi-font-style: normal;">nabet</i>. No beigo claro que ixe camín pueda esplicar os nombres d’os
Alpes u a referenzia de Marcellus.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">L’orixen de <i style="mso-bidi-font-style: normal;">tuara</i> parixe ser o griego <i style="mso-bidi-font-style: normal;">phthora</i> (<span class="st">φθορά),
“corrompizión, acotole” que más tardi sirbió ta nombrar matas berenosas
(tocsicas, d’o latín <i style="mso-bidi-font-style: normal;">toxicum</i>, íste
d’o griego <i style="mso-bidi-font-style: normal;">toxikon pharmakon</i>, “bereno
ta ras flechas”, o primer termino benito de <i style="mso-bidi-font-style: normal;">toxon</i>,
“arco”, o segundo “bereno”).</span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span class="st"><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Ixa
parabra griega s’espardió pa nombrar matas berenosas dende o norte d’Africa (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">thuera</i>) pasando por os Alpes dica ra
Peninsula Iberica. Asinas, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">tora</i> (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">tuara</i>...) ta <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Aconitum</i> se puede sentir en as luengas romanicas d’os Alpes:
Piamonte, Saboya, Suiza, amás de en oczitán, franzés, catalán, aragonés u
portugués. En Piamonte e Saboya chunto a <i style="mso-bidi-font-style: normal;">tora</i>
se reculle o sinonimo <i style="mso-bidi-font-style: normal;">napel</i>,
equibalén a o <i style="mso-bidi-font-style: normal;">napech </i>aragonés. <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Napello</i> por a suya parti se troba en
Italia, como en castellano<i style="mso-bidi-font-style: normal;"> anapelo</i>.</span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span class="st"><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Antiparte, en Almería se conoxe como <i style="mso-bidi-font-style: normal;">tuera</i> a </span></span><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: ES;">Citrullus colocynthis</span></i><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: ES;">, coloquinta
u sandía d’o diaple </span><span class="st"><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">(TORRES 2004)</span></span><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: ES;">. D’a suya
amargor le biene o dito “amarga como tuera” (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">tuera es tu voz para mi oído, tuera</i>, escribe Miguel Hernández en <i style="mso-bidi-font-style: normal;">El rayo que no cesa</i>, cf. Torres). Ye una
metafora que se puede trobar tamién en oczitán, asinas en o dizionario de
Boissier de Sauvages, de 1756, “Ama coûmo la tôro”, reseñando <i style="mso-bidi-font-style: normal;">tôro</i> ta ra bixordera (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Sorbus aucuparia</i>). En aragonés (Salas
Altas) manimenos se diz “más amargo que ro jenzo” (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Artemisia absinthium</i>). Bixordera, coloquinta, napech, ditalera...
bariedá de matas ta una mesma metafora entre a muerte e l’amargor. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: ES;">De falordias </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: ES;">Rolland (1896) fa referenzia a ra falordia d’a mesacha berenosa replegata
por Wilhelm Hertz en 1893. Ye una istoria que naxe en as más biellas falordias
d’o norte d’a India: a </span><em><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 12.0pt; font-style: normal; line-height: 115%; mso-bidi-font-style: italic;">Višakanyā u Višāngunā (“A nina bereno”) </span></em><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: ES;">(DONÁ, 2013).</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: ES;"> </span><em><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 12.0pt; font-style: normal; line-height: 115%; mso-bidi-font-style: italic;"> </span></em></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<em><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 12.0pt; font-style: normal; line-height: 115%; mso-bidi-font-style: italic;">Cuenta
una d’as bersions que Nanda, rei de Magadha, e o suyo Primer Ministro
Rakshasha, prebaban continamén d’eliminar a Chandragupta (presonache istorico
muerto fa 2.313 años), o cualo yera salbato siempre por a estuzia d’o suyo
consellero Chanakya. Una begata, Rakshasha embió a Chandragupta una </span></em><em><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">višakanyā</span></em><em><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 12.0pt; font-style: normal; line-height: 115%; mso-bidi-font-style: italic;">. Se trataba d’una nina a ra que
no más naxer le meteban a mata </span></em><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">el-bīś</span></i><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"> – d’o
sanscrito <em><span style="font-family: "Arial","sans-serif";">viša</span></em>,
tuara – en a cuna, dimpués baxo o suyo colchón e más tardi baxo ros suyos bestius.
A ra fin le’n daba de beber leite en a que yera mazerata a tuara, dica que a
nina podeba minchar-ne sin periglo; allora ya yera una “nina-tuara” que mataba
a qui se l’arrimase. O caso ye que Chandragupta paró cuenta d’a trampa y rebotó
a ra pobra mesacha a un aliato suyo que yera una menaza, o rei Parvataka. Íste fue
a bitima zaguera d’os poders d’a mozeta.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">A falordia fizo fortuna a trabiés d’os sieglos. Pasó por
os arabes e plegó ta ra cultura europeya, a begatas como falordia, atras como
costumbre estalentato que debión sufrir bellas ninas-coniello d’Indias. Con o
tiempo surtió una bersión en a que se chuntón dos mitos, o d’as ninas-tuara
indio e o d’as mullers-serpién, tan antigo u más que o primero. Asinas, en
libros meyebals como o <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Secreto Secretorum</i>
se incluye a bersión que meto aquí debán, tirata d’a traduzión aragonesa d’o
sieglo XIV, debita a Johan Ferrández de Heredia:</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><span style="mso-bidi-font-style: italic;"></span></span></div>
<div class="MsoPlainText" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<blockquote class="tr_bq">
<div class="MsoPlainText">
<span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 12.0pt;">[...]
o Alexandre acuerde-te el feyto de la Reyna de los de Nicomedia, cuando por
razon de amistança te embió muitos presentes et muitos donos onrados, entre los
cuales fue embiada una moça mui bella la cual desde chica era seida criada con benino
de serpientes et por aquello su natura fue tornada en natura de serpientes. Et
si yo en aquella ora no la abiés guardado diligenmén et no la abiés iuçgado
seir moça beninosa por que así tan sin bergüença et tan spantablemén fincaba su
bista en la cara de los ombres; et yo entendí que mataría a los ombres solamén
por morder-los, la cual cosa tu probés después por speriençia. Et si yo aquesto
no te abiés mostrado, tu muert sería stada en la cobdizia del aiuntamiento d’ella.</span></div>
</blockquote>
</div>
<div class="MsoPlainText" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: ES;">...Muerte, acotole, </span><em><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">viša,</span></em><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: ES;"> phthora</span></i><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: ES;"> que traye
l’agüerro como abiso de l’ibierno. As zagueras flors son epitafios d’a
primabera, son ninas-tuara que apedecan a o rei berde no más tocar-lo. </span><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 10.5pt; line-height: 115%; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: ES;"></span></div>
<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:LatentStyles DefLockedState="false" DefUnhideWhenUsed="true"
DefSemiHidden="true" DefQFormat="false" DefPriority="99"
LatentStyleCount="267">
<w:LsdException Locked="false" Priority="0" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Normal"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="heading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="35" QFormat="true" Name="caption"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="10" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" Name="Default Paragraph Font"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="11" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtitle"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="22" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Strong"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="20" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="0" Name="Plain Text"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="59" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Table Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Placeholder Text"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="No Spacing"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Revision"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="34" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="List Paragraph"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="29" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="30" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="19" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="21" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="31" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="32" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="33" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Book Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="37" Name="Bibliography"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" QFormat="true" Name="TOC Heading"/>
</w:LatentStyles>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 10]>
<style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Tabla normal";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-priority:99;
mso-style-qformat:yes;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
mso-para-margin:0cm;
mso-para-margin-bottom:.0001pt;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:11.0pt;
font-family:"Calibri","sans-serif";
mso-ascii-font-family:Calibri;
mso-ascii-theme-font:minor-latin;
mso-fareast-font-family:"Times New Roman";
mso-fareast-theme-font:minor-fareast;
mso-hansi-font-family:Calibri;
mso-hansi-theme-font:minor-latin;
mso-bidi-font-family:"Times New Roman";
mso-bidi-theme-font:minor-bidi;}
</style>
<![endif]--><div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br />
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:TrackMoves/>
<w:TrackFormatting/>
<w:HyphenationZone>21</w:HyphenationZone>
<w:PunctuationKerning/>
<w:ValidateAgainstSchemas/>
<w:SaveIfXMLInvalid>false</w:SaveIfXMLInvalid>
<w:IgnoreMixedContent>false</w:IgnoreMixedContent>
<w:AlwaysShowPlaceholderText>false</w:AlwaysShowPlaceholderText>
<w:DoNotPromoteQF/>
<w:LidThemeOther>ES</w:LidThemeOther>
<w:LidThemeAsian>X-NONE</w:LidThemeAsian>
<w:LidThemeComplexScript>X-NONE</w:LidThemeComplexScript>
<w:Compatibility>
<w:BreakWrappedTables/>
<w:SnapToGridInCell/>
<w:WrapTextWithPunct/>
<w:UseAsianBreakRules/>
<w:DontGrowAutofit/>
<w:SplitPgBreakAndParaMark/>
<w:DontVertAlignCellWithSp/>
<w:DontBreakConstrainedForcedTables/>
<w:DontVertAlignInTxbx/>
<w:Word11KerningPairs/>
<w:CachedColBalance/>
</w:Compatibility>
<w:BrowserLevel>MicrosoftInternetExplorer4</w:BrowserLevel>
<m:mathPr>
<m:mathFont m:val="Cambria Math"/>
<m:brkBin m:val="before"/>
<m:brkBinSub m:val="--"/>
<m:smallFrac m:val="off"/>
<m:dispDef/>
<m:lMargin m:val="0"/>
<m:rMargin m:val="0"/>
<m:defJc m:val="centerGroup"/>
<m:wrapIndent m:val="1440"/>
<m:intLim m:val="subSup"/>
<m:naryLim m:val="undOvr"/>
</m:mathPr></w:WordDocument>
</xml><![endif]-->
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; line-height: 115%;">Abbé
de S*** (1756) <i>Dictionnaire Languedocien
– Français</i>. Nimes, Michel Gaude Livraire. (L’Abbé de S*** yera Pierre
Augustin Boissier de Sauvages).</span></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><span class="hps"><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; line-height: 115%;">Asín
Palacios, M. (1943) Glosario de voces romances registradas por un botánico
anónimo hispano-musulmán (siglos XI-XII). Madrid, CSIC.</span></span></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><span class="hps"><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; line-height: 115%;">Donà,
C. (2013) “La puella venenatta entre littérature et anthropologie”, <i>Recherches & Travaux</i>, 82<i>. Littérature et anthropologie</i>.
Université Stendhal.</span></span></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal;">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Arial","sans-serif";">García Sánchez, E.<span>
</span>(1996) “La flora de Sierra Nevada a través de los auores árabes”, <i><span>Ciencias de la naturaleza en al-Andalus: textos y
estudios</span></i><span>, Volume 4</span></span></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; line-height: 115%;">Geuljans,
Robert A. <i>etymologie-occitane.fr.
Dictionnaire Étymologique de la Langue d’Oc</i>: </span><b><span lang="EN-US"><a href="http://www.etymologie-occitane.fr/2015/04/tora-toro-aconit-chenille/"><span lang="ES">http://www.etymologie-occitane.fr/2015/04/tora-toro-aconit-chenille/</span></a></span></b></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; line-height: 115%;"><span> </span>Calvo Eito, C. (1990) Exposición de plantas
medicinales salvajes del Valle de Hecho. Uesca, Ayto. de Huesca, Otoño
Cultural.</span></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; line-height: 115%;">Helmreich, G. (1889) <i>Marcelli de medicamentis liber</i>. Lipsiae.</span></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><span style="font-size: x-small;"><span lang="EN-US" style="font-family: "Arial","sans-serif";">Nitti, J. & Kasten, Ll. (1997) <i>The Electronic Texts and
Concordances of Medieval Navarro-Aragonese Manuscripts</i>, Hispanics Seminary
of Medieval Studies, Wisconsis (EEUU), Madison University</span></span><br />
<span style="font-size: x-small;">
</span><div class="MsoNormal">
<span style="font-size: x-small;"><span lang="EN-US" style="font-family: "Arial","sans-serif"; line-height: 115%;">Rolland, Eugène
(1896) Flore populaire ou Histoire Naturelle des Plantes dans leurs rapports
avec la linguistique et le folkl</span><span lang="EN-GB" style="font-family: "Arial","sans-serif"; line-height: 115%;">ore.
Tome I Librairie Rolland, Paris.</span></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; line-height: 115%;">Seguy, J (1953) <i>Les noms populaires des plantes dans les
Pyrénées Centrales</i>. Barcelona, Instituto de Estudios Pirenaicos.</span></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0.0001pt;">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Arial","sans-serif";">Torres Montes, F. (2004) <i>Nombres y usos tradicionales de las plantas
silvestres de Almería (Estudio lingüístico y etnográfico).</i> Almería,
Diputación de Almería – Instituto de Estudios Almerieneses</span></span></div>
<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:LatentStyles DefLockedState="false" DefUnhideWhenUsed="true"
DefSemiHidden="true" DefQFormat="false" DefPriority="99"
LatentStyleCount="267">
<w:LsdException Locked="false" Priority="0" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Normal"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="heading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="35" QFormat="true" Name="caption"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="10" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" Name="Default Paragraph Font"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="11" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtitle"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="22" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Strong"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="20" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="0" Name="Plain Text"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="59" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Table Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Placeholder Text"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="No Spacing"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Revision"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="34" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="List Paragraph"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="29" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="30" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="19" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="21" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="31" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="32" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="33" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Book Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="37" Name="Bibliography"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" QFormat="true" Name="TOC Heading"/>
</w:LatentStyles>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 10]>
<style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Tabla normal";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-priority:99;
mso-style-qformat:yes;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
mso-para-margin:0cm;
mso-para-margin-bottom:.0001pt;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:11.0pt;
font-family:"Calibri","sans-serif";
mso-ascii-font-family:Calibri;
mso-ascii-theme-font:minor-latin;
mso-fareast-font-family:"Times New Roman";
mso-fareast-theme-font:minor-fareast;
mso-hansi-font-family:Calibri;
mso-hansi-theme-font:minor-latin;
mso-bidi-font-family:"Times New Roman";
mso-bidi-theme-font:minor-bidi;}
</style>
<![endif]--><span style="font-size: x-small;"></span>Rafel Vidaller Tricashttp://www.blogger.com/profile/07229310407146463893noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5087287641882389665.post-65585472121123397202015-08-14T19:32:00.000+02:002015-08-15T12:27:54.374+02:00Berdes collorins sobre negro pui nero<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:TrackMoves/>
<w:TrackFormatting/>
<w:HyphenationZone>21</w:HyphenationZone>
<w:PunctuationKerning/>
<w:ValidateAgainstSchemas/>
<w:SaveIfXMLInvalid>false</w:SaveIfXMLInvalid>
<w:IgnoreMixedContent>false</w:IgnoreMixedContent>
<w:AlwaysShowPlaceholderText>false</w:AlwaysShowPlaceholderText>
<w:DoNotPromoteQF/>
<w:LidThemeOther>ES</w:LidThemeOther>
<w:LidThemeAsian>X-NONE</w:LidThemeAsian>
<w:LidThemeComplexScript>X-NONE</w:LidThemeComplexScript>
<w:Compatibility>
<w:BreakWrappedTables/>
<w:SnapToGridInCell/>
<w:WrapTextWithPunct/>
<w:UseAsianBreakRules/>
<w:DontGrowAutofit/>
<w:SplitPgBreakAndParaMark/>
<w:DontVertAlignCellWithSp/>
<w:DontBreakConstrainedForcedTables/>
<w:DontVertAlignInTxbx/>
<w:Word11KerningPairs/>
<w:CachedColBalance/>
</w:Compatibility>
<w:BrowserLevel>MicrosoftInternetExplorer4</w:BrowserLevel>
<m:mathPr>
<m:mathFont m:val="Cambria Math"/>
<m:brkBin m:val="before"/>
<m:brkBinSub m:val="--"/>
<m:smallFrac m:val="off"/>
<m:dispDef/>
<m:lMargin m:val="0"/>
<m:rMargin m:val="0"/>
<m:defJc m:val="centerGroup"/>
<m:wrapIndent m:val="1440"/>
<m:intLim m:val="subSup"/>
<m:naryLim m:val="undOvr"/>
</m:mathPr></w:WordDocument>
</xml><![endif]--><br />
<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:LatentStyles DefLockedState="false" DefUnhideWhenUsed="true"
DefSemiHidden="true" DefQFormat="false" DefPriority="99"
LatentStyleCount="267">
<w:LsdException Locked="false" Priority="0" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Normal"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="heading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="35" QFormat="true" Name="caption"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="10" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" Name="Default Paragraph Font"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="11" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtitle"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="22" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Strong"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="20" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="59" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Table Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Placeholder Text"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="No Spacing"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Revision"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="34" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="List Paragraph"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="29" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="30" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="19" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="21" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="31" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="32" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="33" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Book Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="37" Name="Bibliography"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" QFormat="true" Name="TOC Heading"/>
</w:LatentStyles>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 10]>
<style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Tabla normal";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-priority:99;
mso-style-qformat:yes;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
mso-para-margin:0cm;
mso-para-margin-bottom:.0001pt;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:11.0pt;
font-family:"Calibri","sans-serif";
mso-ascii-font-family:Calibri;
mso-ascii-theme-font:minor-latin;
mso-fareast-font-family:"Times New Roman";
mso-fareast-theme-font:minor-fareast;
mso-hansi-font-family:Calibri;
mso-hansi-theme-font:minor-latin;
mso-bidi-font-family:"Times New Roman";
mso-bidi-theme-font:minor-bidi;}
</style>
<![endif]-->
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhGarul0icGQFifXaP1EOjIB0C6c1gt5tirSqEw-INAzkqFGJWXTOYgL_9_1D_vB-GeCQveRDf18pKt25vyl0L0mtfzIq3CqVrmgsj9t2ZheYQV_xVwWA08ZDX9mLuOLrz2XwPxWQl8234K/s1600/P1000169.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="426" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhGarul0icGQFifXaP1EOjIB0C6c1gt5tirSqEw-INAzkqFGJWXTOYgL_9_1D_vB-GeCQveRDf18pKt25vyl0L0mtfzIq3CqVrmgsj9t2ZheYQV_xVwWA08ZDX9mLuOLrz2XwPxWQl8234K/s640/P1000169.JPG" width="640" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">No ye fázil d’oserbar
una cagadaga, mesmo con a combinazión de amariello bibo e negro d’as suyas
plumas, una d’as más beyibles qu’esisten, tiene o costumbre de bolar entre as
fuellas, altera e amagata. Güei en he bisto una en Olibán, entre os choplos d’o
Galligo. A o fundo feba de contraste Puñero, o Pui Nero, fosco de pins negros.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Ye más fázil manimenos
ascuitar o suyo canto e por ixo cuasi toz os suyos nombres populars son
onomatopeyas: <i style="mso-bidi-font-style: normal;">cagadaga</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">tiroriro</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">dorotín doroteo</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">garabiu</i>,
<i style="mso-bidi-font-style: normal;">taranlara</i>... en A Fueba sentí o
nombre <i style="mso-bidi-font-style: normal;">molinero</i>, porque seguntes me
deziban cuan canta deletreya a canta d’O Molinero (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Molinero, si bas a moler</i>... no remero más). En Roda ye menos
poetico; en una falordia el <i style="mso-bidi-font-style: normal;">garabiu</i>
le diz a un cuerbo de parar cuenta con un <i style="mso-bidi-font-style: normal;">¡Mira
que te joderán, mira que te joderán!</i> A ra finitiba, un paxaro que se siente
más que se beye. Mesmo uno d’os nombres latins que sirbe como zientifico anda
entre descritibo e onomatopeyico: <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Oriolus</i>,
“dorato”. D’iste le’n bienen muitas otras denominazions comuns, dillá d’as
nuetras güegas: <i>auriol</i>, <i>oropéndola</i>, <i>auriòu</i>,<i> lòriòu</i>, <i>loriot</i>, <i>ouriolo</i>, <i>auriol</i>,
eztra.</span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjRKEGiqOWSK4KHwGxwjtD9E8lzwocT0iVcP1UjCoeNEZjAXJMNNfmoDTXrWjXo8OJPPqonrOUyKK8i9i4FotYjAhLgXS1RuOEC7dBg9iZyNmzATeqv7lBn-R7p0IW-QCzYcv2E-4Xd2qWs/s1600/Cagadaga.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjRKEGiqOWSK4KHwGxwjtD9E8lzwocT0iVcP1UjCoeNEZjAXJMNNfmoDTXrWjXo8OJPPqonrOUyKK8i9i4FotYjAhLgXS1RuOEC7dBg9iZyNmzATeqv7lBn-R7p0IW-QCzYcv2E-4Xd2qWs/s400/Cagadaga.jpg" width="400" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Uno d’os apelatibos que
sentí, en o Semontano Balbastro, me fizo discurrir asabelo. Me charraba Don
Miguel, en o camín entre Bariomato e Ro Puzo de Salas, d’os <i style="mso-bidi-font-style: normal;">collorins, </i>paxaros d’o tamaño d’una
chorda, berdes e que fan o niedo en as almendreras. Yo no sacaba treslau, le’n
iba describindo espezies, como os gais azuls que tenébanos aturatos en os filos
d’a línia telefonica, e no plegaba ta cosa. Sin parar cuenta yera repetindo una
biella polemica dende que Aristótil describió a cagadaga fa más de 2.300 años. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Con os nombres de <i style="mso-bidi-font-style: normal;">chlorion</i> e <i style="mso-bidi-font-style: normal;">chloreus</i>, Aristótil feba referenzia a un paxaro berdenco, de color
fierota, tamaño de ruleta, que biene ta Europa con as calors. Bels sieglos
dimpués o romano Plinio tornó a charrar d’a espezie pero s’embolicó con cuatre
referenzias pa o que resultaba ser una sola espezie. O Sieglo d’as Luzes fizo
rechitar a custión: Armand-Gaston Camus, Gesner e ya en o XIX Cuvier polemizón
si Aristótil charraba u no d’a cagadaga. Cuvier (1817, 1830) paró cuenta que
mientres o masclo ye amariello e negro, a fembra ye berdenca, como as crietas:
Yera una custión de sinecdoques, os unos definiban a espezie dende o masclo, os
otris dende a fembra y/u os fillesnos, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">pars
pro toto</i>. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Don Miguel Ríos me
charraba d’o que se bedeba en o niedo, paxaros berdes más bien rezios, de <i style="mso-bidi-font-style: normal;">chlorion</i> ébanos rematato en <i style="mso-bidi-font-style: normal;">collorín</i>. D’a mesma ideya yera Cuvier
que feba benir o franzés <i style="mso-bidi-font-style: normal;">loriot</i> d’ixa
radiz griega. Linneo en 1766 da chuego a os dos descriptors proponendo como
nombre zientifico <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Oriolus galbula</i>: “dorato
berdenco”, anque a polemica d’o <i style="mso-bidi-font-style: normal;">chlorion</i>
continó. <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Chlorion</i> e <i style="mso-bidi-font-style: normal;">galbula</i> bienen de <i style="mso-bidi-font-style: normal;">chloros</i> e <i style="mso-bidi-font-style: normal;">galbinus</i>,
griego e latín respeutibamén, que bienen a sinificar “berde”, pero no o que
entendemos agora por berde, sino un berde amarillenco o primero e un berde
claro o segundo. Con isto dentramos en o problema d’a perzepzión d’as colors,
d’a cultura, a biolochía e a reyalidá.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">No todas as luengas han
sinonimos p’as mesmas colors: o que aquí clamamos <i style="mso-bidi-font-style: normal;">royo</i>, en franzés puede entender-se como “rouge”, “jaune”, “roux” u
“blond”, e o aragonés <i style="mso-bidi-font-style: normal;">soro</i> se puede
definir como “amariello”, “berde claro”, “marrón claro” u “royisco” (ta Pardo
Asso benirba de <i style="mso-bidi-font-style: normal;">subrubeus</i>). As culturas no trestallan o continuo d’a color en os mesmos puntos ni han un
lumero equibalén de parabras ta nombrar as colors. En a segunda metá d’o sieglo
XX abió muitos estudeos sobre iste tema, estudeos que concluyiban en ipotesis
situgatas entre un bersán unibersalista, ta o cualo a perzepzión d’as colors ye
unibersal e as culturas no influyen, e un bersán relatibista seguntes o cualo a
cultura define a reyalidá enteramén.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Bels d’istos estudeos
farchón tablas en as que se podeban clasificar as culturas seguntes o lumero de
colors que podeban definir, gosaban prenzipiar por un alazet en o que no más se
contemplaban que o negro e o blanco e remataban en culturas – luengas -, cualo lecsico
esplizitaba más de diez colors. En as primeras as colors se podeban deseparar
en claras e foscas, dende ixe ran se trobaban luengas – culturas – que iban
esferenziando cada begata más e más colors. Se charraba de zinco, seis u siete
estadios dintro d'una escala que se pretendeba ebolutiba. Otros estudeos metión
ficazio en o componén biolochico, en o brilo, a intensidá u a traza en a que o
nuestro zerebro triballa a informazión. Asinas os conos d’os nuestros güellos
farchan a informazión sobre dos oposizions entre o espeutro royo/berde e o
amariello/azul tal que no puede perzibir-se de bez berde e royo ni amariello e
azul, no bi ha royos berdencos ni azuls amarillencos pero sí berdes azulencos u
amariellos royiscos (VELASCO, 2003).</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Fa años pensaba que con
ixas tablas podreba ficar a luenga – cultura – aragonesa en uno d'ixos
estadios ebolutibos e prexiné que ta trobar o repertorio de colors o millor
yera fer una rechira toponimica pues a toponimia ye más conserbadera que a
luenga biba. O resultato, sin mirar guaire, yera que o aragonés yera en un
estadio una mica “atrasato” pues tasamén reconoxeba as colors blanca, negra,
roya e si un caso berda/sora. Dimpués me trobé con as ordinazions d’a
coronazión d’os reis d’Aragón, e con as <i style="mso-bidi-font-style: normal;">taulas
del cheneral </i>d’as aduanas meyebals d’o reino e bide que no saliban cuatro ni
diez colors sino muitas más. Eba trafucato luenga, cultura y eboluzión, eba
buscato o mito d’os orichens e m’eba trobato con dos reyalidaz estrimals d’una
mesma luenga... o dixé estar.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">A esistenzia d’ixe
berde griego, o collorín aragonés, me fizo parar cuenta de rebote que no ye
fázil rechirar as colors en a toponima pues os sustratos son bariatos, podemos
trobar parabras de orichen latino (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">royo</i>,
<i style="mso-bidi-font-style: normal;">negro</i>), arabe ispanico (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">azul</i>), chermanico (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">blau</i>), basco (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">gorria</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">zuria</i>)... ixo sin meter-nos en as barucas
d'a toponimia especulatiba que siempre están de moda. Con tot, sí ye intresán
que aiga colors mayoritarias, más comunas que as demás, asinas que fize una
preba en as dembas d’a toponimia y en o lecsico natural. Repasé meya uzena de
repertorios toponimicos de l’aragonés zentral (Tena, Guarguera, Galliguera,
Broto, Ballibasa, Biescas), e o <i>Libro d’as Matas e os Animals</i> más o suyo apéndiz
publicato en <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Luenga & Fablas</i> en
2010. Os resultatos resumitos fuen istos:</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<u><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Toponimia:</span></u></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Royo</span></i><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">
(<i style="mso-bidi-font-style: normal;">ruego</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">ruaba</i>, pero no antroponimos como <i style="mso-bidi-font-style: normal;">d’o Royo</i>): 17 toponimos</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Blanco</span></i><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">
(<i style="mso-bidi-font-style: normal;">albar</i>, pero no fitotoponimos como <i style="mso-bidi-font-style: normal;">albarosa</i>): 15</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Negro</span></i><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">
(<i style="mso-bidi-font-style: normal;">nera</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">niero</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">oscuriello</i>): 7</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Berde</span></i><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">:
3</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Pardo</span></i><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">
1, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Soro</i> 1 (puede ser antroponimo).</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<u><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Matas (e fongos):</span></u></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Blanco</span></i><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">:
51</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Royo</span></i><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">:
40</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Negro</span></i><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">:
37</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Amarillo</span></i><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">:
7</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Berde</span></i><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">
2, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Azul</i> 1, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Morau</i> 1, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Soro</i> 1, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Griso</i> 1. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<u><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Bichos:</span></u></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Blanco</span></i><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">
(<i style="mso-bidi-font-style: normal;">albar</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">codalgo</i>...): 46</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Royo</span></i><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">
(<i style="mso-bidi-font-style: normal;">petred</i>...): 36</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Negro</span></i><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">
(<i style="mso-bidi-font-style: normal;">rabosa carbonera</i>): 34</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Amarillo</span></i><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">:
15</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Berde</span></i><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">
(<i style="mso-bidi-font-style: normal;">collorín</i> no): 14</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Pardo</span></i><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">:
12</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Griso</span></i><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">:
8</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Azul</span></i><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">:
8</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Anque aigan quedato
colors amagatas en iste recuento, anque en o caso d’o lecsico natural aiga espezies
bien conoxitas que sesgan a tabla por a cantidá de sinonimos equibalens que han
(manimenos ixa mesma sallenza perzeptual ye notoria <i style="mso-bidi-font-style: normal;">per se</i>), os resultatos son sinificatibos. Como se bei a triada
blanco, royo e negro domina e suma o 89% d’os toponimos, o 91% d’as matas e o
67% d’os bichos. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Victor Turner, un
señero antropologo escozés, se trobó debán d’a mesma custión en o suyo estudeo
d’a cultura Ndembu (d'o norueste de Zambia), e fizo un intresán analís
publicato en 1965 baxo o tetulo “A clasificazión de colors en o ritual Ndembu:
un problema de clasificazión primitiba” (TURNER, 2008, pp. 65-102). En a luenga
Ndembu, cuenta, no más bi ha que tres terminos primarios ta definir colors, que
se corresponden con o blanco, o royo (que incluye por exemplo o amariello) e o
negro (incluyindo o azul). As tres colors son alazetals en os rituals Ndembu,
han un simbolismo asoziato que se troba por exemplo en os adxetibos emplegatos
ta nombrar os árbols y en cheneral en toda ra suya cultura. Turner mira de
contimparar ista triada de colors en as demás culturas de Africa, Malasia,
Australia, Norteamerica e mesmo en o Mundo Antigo e a suya conclusión ye ista:</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<br />
<blockquote class="tr_bq">
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">“En a mía opinión, isto
ye debito a que as tres colors resumen os tipos alazetals d’a esperienzia
unibersal umana de l’organico. En muitas soziedaz, ditas colors fan referenzia
esplizita a determinatos fluyitos, secrezions u rebús d’o cuerpo umano. O royo
ye simbolo unibersal d’a sangre, o blanco ye por un regular simbolo d’a leite
materna e d’o semen (e bellas begatas d’a materia), mientres como hemos beyito,
o Chandogya Upanisada (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">testo de l’antigo
induismo</i>) relaziona a color negra con as fiezes e os pixatos (anque otras
culturas coneutan os pixatos con o semen e os dos con o blanco). Cada una d’as
colors, en as diferens soziedaz, ye multiboca, e dispone d’una ampla muestra de
connotazions, y sin dembargo do y cuan podemos recurrir a una entrepitazión
natiba confitable trobamos que o componén fisiolochico umano gosa estar presén.
Os ritos d’iniziazión cheneralmén estrayen o suyo simbolismo d’o parto e d’a
primera lactanzia, situgazions en as que, de traza natural, se troban presens a
sangre, l’augua, as fiezes e a leite.” </span></div>
</blockquote>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Dimpués d'iste
parrafo, Victor Turner resume a suya ipotesis en seis puntos que definen as
tres colors como simbolos primordials d’a cultura umana e que representan fluyitos
produxitos por o cuerpo umano. As tres colors sirben d’alazet a un tarabidato
simbolico que abraca todas as dembas d’a esperienzia bital: </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<br />
<blockquote class="tr_bq">
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">“6. No sólo representan
as tres colors as esperienzias umanas alazetals d’o cuerpo (asoziatas con a
gratificazión d’a libido, d’a fambre, d’as tendenzias agresibas y escretoras,
asinas como o miedo, l’angunia e a sumisión): amás d'isto, proporzionan una
mena de clasificazión primordial d’a reyalidá. Iste punto de bista contrasta
con a nozión durkheiniana de que as relazions sozials de l’ombre no están
alazetatas en as relazions lochicas d’as cosas, sino que han serbito como
prototipo a ístas. (...) Cuentra isto yo postularba que l’organismo umano e as
suyas esperienzias cruzials son a <i style="mso-bidi-font-style: normal;">fons et
origo</i> de toda clasificazión. (...) A triada de color blanco-royo-negro
representa a l’ombre arquetipico en tanto que prozeso de plazer-dolor. A
perzepzión d’istas colors e d’as relazions triadicas e diadicas d’o cosmos e
d’a soziedá, tanto direutas como metaforicas, deriban d’a esperienzia
sicobiolochica primordial – esperienzia que no más puede trobar-se dende a
inter-mutualidá umana. Fan falta dos ta copular, dos ta tetar, dos ta luitar e
matar, e tres ta fer familia. A moltitú de clasificazions enredigatas que
farchan os sistemas ideolochicos que controlan as relazions umanas deriban,
ameratas con afeutos, d’as dualidaz e triadas primordials (...) Puesto que as
esperienzias que as tres colors representan son comunas a toda a umanidá, no cal
fer referenzia a o difusionismo ta esplicar a suya ampla espardidura. Sí cal
fer-ne manimenos ta esplicar otras colors, como o amariello, o zafrán, l’oro, o
azul, o berde, o purpura, ezetra, e a suya importanzia ritual en determinatas
culturas. (...) O que miro de<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>demostrar
aquí ye que a triada de colors blanco-royo-negro ta ras <u>soziedaz simplas</u>
no ye sólo una custión de distinta perzepzión de parti de l’espeutro, sino que
se trata de condensazions u resumens de partis enteras d’a esperienzia
sicobiolochica, que implican a ra razón e a o conchunto d’os sentius, e se
troban afeutatas por as collas de relazión primarias. Sólo a trabiés de l’abstrazión,
a partir d’istas configurazions primarias, han puesto surtir as demás menas de
clasificazión emplegatas por a umanidá” (TURNER, 2008).</span></div>
</blockquote>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">He subrayato o de <i style="mso-bidi-font-style: normal;">soziedaz simplas</i> porque ixa ye una d’as
razons por as que fize rabosa en a mía primera preba de trobar o esquema d’a
color en aragonés: mirando en a toponimia me’n iba enta un estadio amanato a
una soziedá simpla pero, analizando os decumentos meyebals me trobaba en una
soziedá complexa. No podeba pues contimparar a triada de colors primordials con
o embolicato zeremonial por o que se proclamaban reis en Aragón anque os dos
tiengan una mesma luenga en común. (<i>Durkheiniana</i> fa referenzia a Émile Durkheim, Franzia, 1858-1918).</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Un zaguer apunte; en
istas epocas de mistizismos puede aber qui piense que os que baltizón os mons
como negros, royos u blancos teneban una intenzión mistica, espritugal para con
ixos cantons d’a montaña. Caldrá repasar a un soziologo (e antropologo) como
Pierre Bourdieu (2012) cuan, teorizando sobre l’orichen de l’Estau diz que: “son
imbenzions baxo presión estrutural, baxo presión interiorizata e obchetibizata,
o cualo fa que no se faya cualsiquier cosa”, isto ye, una begata o tarabidato
simbolico ye asumito, interiorizato, ye normal que a triada de colors siga
presén en cada nueba entrepretazión d’a reyalidá. No bi ha una reflesión sobre
a color sino que o que se beye se fica “naturalmén” en una d’as tres categorías
primordials: roya, blanca u negra. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"> <table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhWb7RVKtAemiNt6046_u01cMtfIy8_fnk-pftxOAfRESFvgKhT6Piwc2nvkKznGRU8o5RLD9Cn3LN9gKCY1vFxHSF0HdiMb106riR7RWHd7pm0dVmIDYeuh-_w9g9m8KbsxpwGnZ_k8DHq/s1600/Garmo+blanco+negro.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhWb7RVKtAemiNt6046_u01cMtfIy8_fnk-pftxOAfRESFvgKhT6Piwc2nvkKznGRU8o5RLD9Cn3LN9gKCY1vFxHSF0HdiMb106riR7RWHd7pm0dVmIDYeuh-_w9g9m8KbsxpwGnZ_k8DHq/s640/Garmo+blanco+negro.jpg" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">O Garmo Blanco fotografiato dende o Garmo Negro. Bal de Tena. En o fundo o Balaitús, Vath Leitosa, "bal leitosa"</td></tr>
</tbody></table>
</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><span lang="EN-US" style="font-family: "Times New Roman","serif"; line-height: 115%;">Bourdieu, P. (2012) <i>Sur l’État. Cours au Collège de France 1989 – 1992</i>. Paris, Éditions
Raisons d’agir / Éditions du Seuil.</span></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; line-height: 115%;">Camus, A.G. (1783) <i>Notes sur l’histoire des animaux d’Aristote</i>.
Tome second. Paris, Chez la Veuve Desaint.</span></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><span lang="EN-US" style="font-family: "Times New Roman","serif"; line-height: 115%;">Cuvier, F. (direction générale et cooperation) (1817) <i>Dictionnaire des sciences naturelles. </i></span><i><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; line-height: 115%;">Tome IX. CHL – COF</span></i><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; line-height: 115%;">.
Strasbourg, F.G. Levrault, Éditeur & Paris, Le Normant.</span></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; line-height: 115%;">Escartín Santolaria,
A.Mª (2007) <i>Toponimia tensina</i>. Uesca.
Ed. Comarca Alto Gállego.</span></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; line-height: 115%;">Esteban, V. &
Puértolas, R. (2004) <i>Toponimia de
Caldearenas</i>. Chaca, Comarca Alto Gállego.</span></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; line-height: 115%;">Fuertes Casaus, Mª. P.
& Allué Navarro, Mª. I. (2006) <i>Nombres
para un paisaje. Toponimia del valle de Broto</i>. Zaragoza. Edizión d’as autoras.</span></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; line-height: 115%;">González Sarasa, J.A.
& Navarro López, J.M. (2004) <i>Toponimia
de Ballibasa</i>. Chaca, Comarca Alto Gállego.</span></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; line-height: 115%;">Lerín Cristóbal, D.
& Tiñena Abril, T. (2006) <i>Toponimia
de la Baja Guarguera</i>. Uesca, Comarca Alto Gállego.</span></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; line-height: 115%;">Navarro, J.M. & al.
(2010) <i>Toponimia de Tierra de Biescas</i>.
Uesca. Ayuntamiento de Biescas – Comarca Alto Gállego.</span></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; line-height: 115%;">Pardo Asso, J. (1938) <i>Nuevo diccionario etimológico aragonés</i>.
Zaragoza, imprenta del Hogar Pignatelli.</span></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; line-height: 115%;">Pline (1830) <i>Histoire naturelle de Pline, traduction
nouvelle par M. Ajasson de Grandsagne. Annotée par (...) G. Cuvier (...).</i>
Tome Septiéme. Paris, C.L.F. Panckoucke.</span></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; line-height: 115%;">Turner, V. (2008) La <i>selva de los símbolos. Aspectos del ritual
ndembu.</i> Madrid, ed. Siglo XXI de España editores.</span></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; line-height: 115%;">Velasco Maillo, H.M.
(2003) <i>Hablar y pensar, tareas
culturales. Temas de antropología lingüística y antropología cognitiva</i>.
Madrid. UNED.</span></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; line-height: 115%;">Vidaller Tricas, R.
(2004) <i>Libro d’as matas y os animals</i>.
Zaragoza, Consejo de Protección de la Naturaleza.</span></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Times New Roman","serif"; line-height: 115%;">Vidaller Tricas, R.
(2010) “Encuestas de lecsico natural 2005-2010”, en <i>Luenga & Fablas</i>, lº 14. pp. 73-103. Uesca, Ed. Publicazions d’o
Consello d’a Fabla Aragonesa.</span></span></div>
Rafel Vidaller Tricashttp://www.blogger.com/profile/07229310407146463893noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5087287641882389665.post-87721586331218640212015-07-29T20:36:00.000+02:002015-07-30T20:19:02.180+02:00Lentes antropolochicos, lentes culturals<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgkf08buCMdwXfz13vgJPRasKaf6ghQgKiq1zoBF6JUAtCFyTYzNX2LScGItrfU3znie6vc_cx_oSyHFjkEhpp3OJ0rqHd7CDWpw7sDKGrr2O_Wa_LcaZMaGmUETjW26WScHteMqeq_Jx3w/s1600/Festuca+paniculata+Gab%25C3%25ADn.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="424" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgkf08buCMdwXfz13vgJPRasKaf6ghQgKiq1zoBF6JUAtCFyTYzNX2LScGItrfU3znie6vc_cx_oSyHFjkEhpp3OJ0rqHd7CDWpw7sDKGrr2O_Wa_LcaZMaGmUETjW26WScHteMqeq_Jx3w/s640/Festuca+paniculata+Gab%25C3%25ADn.JPG" width="640" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">James L. Peacock
escribió no fa guaires años o libro <i>The
Anthropological Lens</i>, os lentes antropolochicos como dezirba a mía lola, muller
poco feita a trastiar lentes de fotografía pero acostumbrata a rechirar por a
casa suya ixos fastiosos lentes sin os
que no bedeba guaire. Peacock se referiba más a ra fesica fotografica en a que cuan
bi ha más luz “ye prou con un forato más chico ta tresmitir a imachen en a
pelicla. Y cuan más chicota ye l’apertura, más ampla ye a profundidá de campo”.
Luz intensa e ampla profundidá de campo sirben de metafora ta esplicar l’autitú
olistica propia d’o treballo antropolochico.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Chustamén un conzeuto
alazetal de l’antropolochía ye que as culturas farchan un modelo d’a reyalidá,
que son os lentes a trabiés d’os que beyemos e interpretamos a </span><span style="font-family: 'Times New Roman', serif; font-size: 12pt; line-height: 115%;">reyalidá. E
como toda a reyalidá s’espresa por meyo d’a cultura, se puede concluyir que a
reyalidá mesma no esiste. Ye a custión d’o relatibismo cultural que tanto mal
da a os pensamientos dogmaticos, e tanto que pensar a os demás.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: 'Times New Roman', serif; font-size: 12pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">O relatibismo cultural
en o suyo besán lingüistico debe muito a Benjamin Lee Whorf, alumno de Edward Sapir. Lee Whorf farto de trobar-se con malentenditos en o suyo triballo de incheniero
quimico en una compañía de seguros se metió a antropologo e se’n fue con os
indios hopi...<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Istos diyas baxo d’a
montaña e beigo turistas felizes de andar por iste país tan berde de auguas
blincaderas. Yo manimenos beigo puertos escaldatos, aflamatos, flors ausens,
fruitos simios, yerba sora. Os escusabrendas (<i>Merendera montana</i>), propios de cabo berano ya son en flor, os
lidios d’agosto ya se bedeban fa un mes, tasamén se troban chordons ni anayons
con os que regalar-se en as puyatas, no plebe gota dende fa semanas. Y si no
que le’n digan a Carlos Gistau.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Fue ta cabo chunio cuan
me trobé con Carlos, ganadero e pastor, poco dimpués de que plegase ta o
puerto Yesero con as suyas güellas. Eba puyato dende Castillón d’o Puen por a
cabañera, pasando bel apuro por a manca d’augua. Chunto a ra mallata le fize
parar cuenta de que os matapollos – asinas clamamos en o lugar nuestro a os
lidios – yeran en flor. Mal siñal pensemos; qué bonicos pensón os montañers que
pasaban por astí. Cada loco con a suya basemia, cada cultura con os suyos
lentes.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">A Carlos lo conoxié o
berano pasato en a capana d'Oszecuso en a que amallata o ganau. Fillo de
Bestué, bezín de Castillón d’o Puén, cuan yéranos chobens corrébanos asobén os
mesmos cados e con chen conoxita d’os
dos pero no nos debimos alcontrar. Ye un informador competén;
ha una ampla cultura ganadera igual d'os recursos – as matas – como d'a cheografía – ha corrito os puertos de buena parti d'istas montañas – . Ya no se’n troba chen como el. Que
aiga repetito puerto iste año me ha aduyato a fer un control de datos que pocas
begatas eba conseguito.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">En custions de lecsico
a balgua d’un dato se otiene con a moltiplicazión d’un mesmo item a trabiés de
diferens informadors. Os informadors amás debuxan un mapa que fa ideya d’a
superfizie en o que ixe dato se da. Cuan trobo una parabra nueba o triballo ye “estirar-la”
sobre o mapa u a lo menos refirmar-la con más informadors. Ye una fayena
delicata pues as ganas de conseguir-lo pueden falseyar a rechira. Preguntas en
as que se nombra bien o dato que se mira de retrobar, bien a denominazión d’a
luenga ofizial pueden fer rabosa. A descrizión d’a espezie cualo nombre se
busca no ye tampo fázil, como se beyerá.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Bi ha parabras,
denominazions de matas u animals, que por a suya espezifizidá e por o grau de
aculturazión ye bien difízil “estirar”. Remero una entrebiesta con D. Miguel
Ríos, en Salas Altas. Yéranos con Paz, a suya filla, e Chorche. L’ombre no estaba ya pa petenar por o mon pero nos dio una lezión de saputez con as matetas que
medraban no guaire luen d’a casa suya. Teneba nombres en aragonés ta espezies
de graminias que no s’esferenzian en denguna otra luenga y que en o nuestro
caso crexeban chuntas. Como a encuesta fue tan luenga como a suya pazenzia, de
cabo cuan le’n preguntaba por ixas mesmas espezies en puestos diferens, culliba
una muestra, la ficaba en una bolsa con o nombre e le’n daba a Chorche. En casa
planché as matas, as paré e le’n mandé a José Antonio Sesé, un espezialista que
me fizo a fabor de clasificar-las como cal. Le’n esplique que yera fázil que
ixos nombres no fuesen coderens, que Miguel en a suya amabilidá igual nos eba
dito más d’o que un informador competén podeba saper. Pero no, cada begata que
siñalaba un <i>lastón de toza</i> yera <i>Bromus hordeaceus</i>, si deziba <i>balluaca montesina</i> siempre yera <i>Avena fatua</i>, si <i>balluaca fina</i>, <i>Avena barbata</i>,
ezetra. No ye común chen tan saputa e por ixo e otras serias razons que no
bienen a o caso escribo Don Miguel Ríos e no Siño Miguel.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Fue una buena preba d’a
solidez d’os datos. La otro día, con Carlos Gistau, pude fer otra equibalén. Nos trobábanos en o mesmo puesto e as mesmas calendatas que l’año
pasato, a encuesta fue parellana e os resultatos fuén os mesmos; resultón pues
solidos encara que bels datos d’ixos me ferán penar antis de que pueda tornar a
sentir-los.<o:p></o:p></span></div>
<table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: right; margin-left: 1em; text-align: right;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgcvv-GpcHNTfYFdBQuS6yZXRjOnXSzf3-1aAKZiGOskNYkV0E5byLhOuLmvenMU5dMn9VQltagMlHaaI5P5gynQ2vXW92G26M-6p59URIqovH7sBaNuxRIrRZh1uV7F4G879kxj_Gbw7xA/s1600/Festuca+panniculata+Suaso+Lin%25C3%25A1s+2000+m+%25282%2529.JPG" imageanchor="1" style="clear: right; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgcvv-GpcHNTfYFdBQuS6yZXRjOnXSzf3-1aAKZiGOskNYkV0E5byLhOuLmvenMU5dMn9VQltagMlHaaI5P5gynQ2vXW92G26M-6p59URIqovH7sBaNuxRIrRZh1uV7F4G879kxj_Gbw7xA/s320/Festuca+panniculata+Suaso+Lin%25C3%25A1s+2000+m+%25282%2529.JPG" width="212" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Chisembra, ixemplla. Macolla y espigas</td></tr>
</tbody></table>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">A primera begata que me
chunté con Carlos en o puerto Yesero salió a parabra <i>chisembra</i>, fendo referenzia a una mena de “yerba”. Yo no la
conoxeba pero me bino ta ro tozuelo a <i>ixemplla</i>
benasquesa. <i>Ixemplla</i> me l’amostró
Antonio Lanau, Castell, otro Don con o que tube a onor de compartir asabelas
chornatas por as mes alteras e politas montañas d’Aragón. Baxábanos por una
canal d’a Tuqueta Bllanca de Ballibierna, el dreito, aduyándo-se con o tocho
con a eleganzia d’un prenzipe, yo zompo estorrozando una mica a culera, un zapo
a o canto suyo. M’aprobeité d’una buena mata yerba ta agarrar-me e baxar, e
como bide que m’asperaba le’n pregunté si teneba nombre, <i>ixemplla</i> me ba dir... cullí un zarpau de yerba con espigas, la baxé
y le’n amostré a Sesé y José Vicente Ferrández: <i>Festuca paniculata</i>. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Cuan Carlos me charró d’a
<i>chisembra</i> prebé pues a describir-le a
<i>ixemplla</i>: ye una yerba alta de más d’un
metro, con a espiga larga que fa espiguetas pardas, rezias... no, me respondeba,
ye una yerba alta pero de bel par de palmos, preta, que se minchan bien as
güellas. A os días puyemos chuntos ta
una buena tasca de <i>chisembra</i>, debaxo
d’O Ziniecho. Debán d’as matas Carlos bedeba a yerba, o aprobeitable, o
importán ta un pastor, e yo a espiga, a que premite a os botanicos definir a
espezie como <i>Festuca paniculata</i>; os
dos ébanos descrito una mesma reyalidá pero con dos lentes diferens. Ixo si, os
dos ébanos parato cuenta d’a suya esistenzia pues ta muita chen d’a que gosa
pasar por ixe mon no bi ha ni <i>chisembra</i>
ni <i>Festuca</i>, si a un caso <i>yerba</i>, como o diya de Benás en o que yo no más bedeba "yerba rezia agarradera".<i> </i>Unos paran cuenta d’o puerto, otros d’as
tucas.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Una custión que creigo
intresán ye a sinonimia <i>chisembra –
ixemplla </i>bien parexita a ra de <i>chizardo
– ixarso. Chisembra</i> e <i>chizardo</i> se
troban en as bals de Puétolas e Bielsa , <i>ixemplla – ixarso</i> en a de Benás. En A
Fueba se decumenta una soluzión entremeya, <i>ixembla</i>.
O dato de Bielsa pertenexe a ra toponimia, a <i>Cueba Chisembra</i>, e fue reseñato por Mª. Ángeles Ciprés en 1979, anque me diz Chabier Lozano, buen conoxedor de ixa bal, que o toponimo ye <i>Pala la Chisembra</i>, muito más normal.
Enta l’este de Benás a chisembra ye <i>sedorro</i>
en Castanesa, e <i>sador</i>, <i>sagalisia</i>, <i>sedorn</i>, <i>sudorn</i> en
catalán. Enta o ueste de Sobrarbe no he trobato encara dengún nombre. Tampó una
denominazión que alportase bella pista en cualisquiera d’as luengas d’as
montañas d’o zentro e sur d’Europa (e Marruecos) en as que crexe. Ye una
yerba una mica misteriosa.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Una carauteristica
propia d’a chisembra ye que a espiga ha una color parda en berano, fa un aire d’agüerro.
Enguán, con a sequera que bi ha en o mon tampó no se nota guaire, ye a o
consonante con o paisache. Nos tocará asperar a que pleba porque como diz o
refrán, “a largo xuto, largo mullato”, anque caldrá parar cuenta porque “puerto
escaldato, mon apedregato”. Yo por si un caso he ficato o auto en o garache, por fin bienen boiras foscas e no quiero que me l’apedreguen.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: x-small; line-height: 115%;">Ciprés Palacín, M.A.
(1979) “Toponimia de la Villa de Bielsa”, en <i>Argensola</i> lº 88, pp. 403-424. Uesca, Instituto de Estudios Altoaragoneses.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; font-size: x-small; line-height: 115%;">Lee Whorf, B. (1999) <i>Lenguaje, pensamiento y realidad</i>,
Barcelona, Círculo de Lectores.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman","serif"; line-height: 115%;"><span style="font-size: x-small;">Peacock, J. (2005) <i>La lente antropológica</i>, Madrid, Alianza
Editorial.</span><span style="font-size: 12pt;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
Rafel Vidaller Tricashttp://www.blogger.com/profile/07229310407146463893noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-5087287641882389665.post-80457985036549228422015-06-20T17:17:00.001+02:002015-06-20T17:26:38.757+02:00Enta ra Flor de Nieu<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjLokyOeR2INUxac_MgCA5OXHBhzcu33jULziyW13PTo7IRpsc9vBTeAVRgpVbf3HCL2KtF0Db6BlBUJ5nhSSyRVEYyGmGSkeSc7AukyUWgrpgMUTMNkmNeIYYx2XBHZxnWiNepi0WjVIUM/s1600/Flor+de+nieu.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjLokyOeR2INUxac_MgCA5OXHBhzcu33jULziyW13PTo7IRpsc9vBTeAVRgpVbf3HCL2KtF0Db6BlBUJ5nhSSyRVEYyGmGSkeSc7AukyUWgrpgMUTMNkmNeIYYx2XBHZxnWiNepi0WjVIUM/s640/Flor+de+nieu.jpg" width="610" /></a></div>
<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:TrackMoves/>
<w:TrackFormatting/>
<w:HyphenationZone>21</w:HyphenationZone>
<w:PunctuationKerning/>
<w:ValidateAgainstSchemas/>
<w:SaveIfXMLInvalid>false</w:SaveIfXMLInvalid>
<w:IgnoreMixedContent>false</w:IgnoreMixedContent>
<w:AlwaysShowPlaceholderText>false</w:AlwaysShowPlaceholderText>
<w:DoNotPromoteQF/>
<w:LidThemeOther>ES</w:LidThemeOther>
<w:LidThemeAsian>X-NONE</w:LidThemeAsian>
<w:LidThemeComplexScript>X-NONE</w:LidThemeComplexScript>
<w:Compatibility>
<w:BreakWrappedTables/>
<w:SnapToGridInCell/>
<w:WrapTextWithPunct/>
<w:UseAsianBreakRules/>
<w:DontGrowAutofit/>
<w:SplitPgBreakAndParaMark/>
<w:DontVertAlignCellWithSp/>
<w:DontBreakConstrainedForcedTables/>
<w:DontVertAlignInTxbx/>
<w:Word11KerningPairs/>
<w:CachedColBalance/>
</w:Compatibility>
<m:mathPr>
<m:mathFont m:val="Cambria Math"/>
<m:brkBin m:val="before"/>
<m:brkBinSub m:val="--"/>
<m:smallFrac m:val="off"/>
<m:dispDef/>
<m:lMargin m:val="0"/>
<m:rMargin m:val="0"/>
<m:defJc m:val="centerGroup"/>
<m:wrapIndent m:val="1440"/>
<m:intLim m:val="subSup"/>
<m:naryLim m:val="undOvr"/>
</m:mathPr></w:WordDocument>
</xml><![endif]--><br />
<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:LatentStyles DefLockedState="false" DefUnhideWhenUsed="true"
DefSemiHidden="true" DefQFormat="false" DefPriority="99"
LatentStyleCount="267">
<w:LsdException Locked="false" Priority="0" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Normal"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="heading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="35" QFormat="true" Name="caption"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="10" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" Name="Default Paragraph Font"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="11" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtitle"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="22" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Strong"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="20" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="59" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Table Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Placeholder Text"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="No Spacing"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Revision"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="34" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="List Paragraph"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="29" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="30" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="19" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="21" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="31" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="32" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="33" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Book Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="37" Name="Bibliography"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" QFormat="true" Name="TOC Heading"/>
</w:LatentStyles>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 10]>
<style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Tabla normal";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-priority:99;
mso-style-qformat:yes;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
mso-para-margin-top:0cm;
mso-para-margin-right:0cm;
mso-para-margin-bottom:10.0pt;
mso-para-margin-left:0cm;
line-height:115%;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:11.0pt;
font-family:"Calibri","sans-serif";
mso-ascii-font-family:Calibri;
mso-ascii-theme-font:minor-latin;
mso-fareast-font-family:"Times New Roman";
mso-fareast-theme-font:minor-fareast;
mso-hansi-font-family:Calibri;
mso-hansi-theme-font:minor-latin;}
</style>
<![endif]-->
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial,Helvetica,sans-serif;"><span style="font-size: 12pt;"><!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:TrackMoves/>
<w:TrackFormatting/>
<w:HyphenationZone>21</w:HyphenationZone>
<w:PunctuationKerning/>
<w:ValidateAgainstSchemas/>
<w:SaveIfXMLInvalid>false</w:SaveIfXMLInvalid>
<w:IgnoreMixedContent>false</w:IgnoreMixedContent>
<w:AlwaysShowPlaceholderText>false</w:AlwaysShowPlaceholderText>
<w:DoNotPromoteQF/>
<w:LidThemeOther>ES</w:LidThemeOther>
<w:LidThemeAsian>X-NONE</w:LidThemeAsian>
<w:LidThemeComplexScript>X-NONE</w:LidThemeComplexScript>
<w:Compatibility>
<w:BreakWrappedTables/>
<w:SnapToGridInCell/>
<w:WrapTextWithPunct/>
<w:UseAsianBreakRules/>
<w:DontGrowAutofit/>
<w:SplitPgBreakAndParaMark/>
<w:DontVertAlignCellWithSp/>
<w:DontBreakConstrainedForcedTables/>
<w:DontVertAlignInTxbx/>
<w:Word11KerningPairs/>
<w:CachedColBalance/>
</w:Compatibility>
<m:mathPr>
<m:mathFont m:val="Cambria Math"/>
<m:brkBin m:val="before"/>
<m:brkBinSub m:val="--"/>
<m:smallFrac m:val="off"/>
<m:dispDef/>
<m:lMargin m:val="0"/>
<m:rMargin m:val="0"/>
<m:defJc m:val="centerGroup"/>
<m:wrapIndent m:val="1440"/>
<m:intLim m:val="subSup"/>
<m:naryLim m:val="undOvr"/>
</m:mathPr></w:WordDocument>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml>
<w:LatentStyles DefLockedState="false" DefUnhideWhenUsed="true"
DefSemiHidden="true" DefQFormat="false" DefPriority="99"
LatentStyleCount="267">
<w:LsdException Locked="false" Priority="0" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Normal"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="heading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="35" QFormat="true" Name="caption"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="10" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" Name="Default Paragraph Font"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="11" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtitle"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="22" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Strong"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="20" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="59" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Table Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Placeholder Text"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="No Spacing"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Revision"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="34" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="List Paragraph"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="29" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="30" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="19" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="21" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="31" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="32" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="33" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Book Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="37" Name="Bibliography"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" QFormat="true" Name="TOC Heading"/>
</w:LatentStyles>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 10]>
<style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Tabla normal";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-priority:99;
mso-style-qformat:yes;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
mso-para-margin-top:0cm;
mso-para-margin-right:0cm;
mso-para-margin-bottom:10.0pt;
mso-para-margin-left:0cm;
line-height:115%;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:11.0pt;
font-family:"Calibri","sans-serif";
mso-ascii-font-family:Calibri;
mso-ascii-theme-font:minor-latin;
mso-fareast-font-family:"Times New Roman";
mso-fareast-theme-font:minor-fareast;
mso-hansi-font-family:Calibri;
mso-hansi-theme-font:minor-latin;}
</style>
<![endif]-->
</span></span></div>
<div class="MsoNormal">
Puyábanos de buena maitinada por un biello camín preto de
buxos fartos que nos iban plebendo en a lomera, plenando d’augua as botas,
enfredindo a soñera con a que íbanos, sondormitos, entre boiras. Alta, bien
alta encara, a punta d’una d’as montañas más singulars de l’Alto Aragón
s’amagaba.</div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>A o cabo de bel par
d’oras l’ambista se ubrió, dixando a os nuestros pies un mar de boiras entre as
que Guara no se sabeba si nadaba u s’afogaba. A o norte as Tres Serols con
sayas blancas nos clucaban o güello. Un cuerzo que pacheba en a tasca blincó
enta par d'a selba sin acabar o suyo desayuno. Encara nos quedaba o puyadón más
tieso d’a chornata pero o sol ixecaba a bonico a fartera d’a ropa e una miqueta
de zierzo aduyaba a espabilar.</div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjLe6gBc8wUWyyBai9oY4ZqYANx2pNhEn448xti2LRFh8Jip7qw4JdToFIBT1BLysjfXt3vOB7UH8Ds-e3B5kSNFHJtIgtQ-46r8Wjg6Y5AbIdEbzNRafgIPJxaK6wHFckPR-z51_I71nzT/s1600/Canzi%25C3%25A1s+chunio+2015+%252847%2529.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjLe6gBc8wUWyyBai9oY4ZqYANx2pNhEn448xti2LRFh8Jip7qw4JdToFIBT1BLysjfXt3vOB7UH8Ds-e3B5kSNFHJtIgtQ-46r8Wjg6Y5AbIdEbzNRafgIPJxaK6wHFckPR-z51_I71nzT/s400/Canzi%25C3%25A1s+chunio+2015+%252847%2529.jpg" width="300" /></a></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
Chunto a ra punta trobemos una marrosa de flors de nieu y
ascape me bino ta ra capeza a canta de <b>Nadau</b>, <i>De cap tà l’immortéla</i>, “enta ra
flor de nieu”: Haut, Peirot, vam caminar, vam caminar de cap tà l’immortèla...
après lo malh, un aute malh... Ye una canta con a que ye fázil identificar-se
cuan entre as deleras d’uno están as de correr montañas y fer país. Ixo fan <b>Los
de Nadau</b>, a sobrebuena colla mosicaires naxita en Tarbes en 1973.</div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
Fa bel par d’años tube a ideya de traduzir ixa canta ta ra
nuestra luenga, pero entre que tresbatiba os esbozos e que no adubiba a fer-ne
plegó 2014 e a <b>Ronda de Boltaña</b>, en o suyo disco <i>La huella que el tiempo deja</i>,
i ficó <i>una adaptación – más que libre – al castellano</i> salita d’o inabracable
chenio de Manuel Domínguez. </div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
Con tot, cumplo con a mía promesa de fer una bersión en
aragonés que ye ista:</div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: large;"><b>Enta ra flor de nieu</b></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<span style="font-size: large;">
</span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: large;">Sé d’un país e d’una flor,</span></div>
<span style="font-size: large;">
</span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: large;">E d’una flor, e d’una flor</span></div>
<span style="font-size: large;">
</span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: large;">Que clamamos a de l’amor,</span></div>
<span style="font-size: large;">
</span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: large;">A de l’amor, a de l’amor.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<span style="font-size: large;">
</span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: large;">Au! Peirot, imos a andar, imos a andar, </span></div>
<span style="font-size: large;">
</span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: large;">Enta ra flor de nieu</span></div>
<span style="font-size: large;">
</span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: large;">Au! Peirot, imos a andar, imos a andar</span></div>
<span style="font-size: large;">
</span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: large;">O País cal buscar.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<span style="font-size: large;">
</span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: large;">Alto d’a tuca, bi ha una luz,</span></div>
<span style="font-size: large;">
</span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: large;">Bi ha una luz, bi ha una luz,</span></div>
<span style="font-size: large;">
</span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: large;">Cal parar cuenta de bel trepuz,</span></div>
<span style="font-size: large;">
</span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: large;">De bel trepuz, de bel trepuz.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<span style="font-size: large;">
</span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: large;">Au Peirot, imos a andar, imos a andar, </span></div>
<span style="font-size: large;">
</span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: large;">Enta ra flor de nieu</span></div>
<span style="font-size: large;">
</span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: large;">Au Peirot, imos a andar, imos a andar</span></div>
<span style="font-size: large;">
</span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: large;">O País cal buscar.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<span style="font-size: large;">
</span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: large;">Nos cal trespasar toz os barzals,</span></div>
<span style="font-size: large;">
</span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: large;">Toz os barzals, toz os barzals,</span></div>
<span style="font-size: large;">
</span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: large;">T’agarrar-se, no más que as mans,</span></div>
<span style="font-size: large;">
</span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: large;">No más que as mans, no más que as mans.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<span style="font-size: large;">
</span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: large;">Au! Peirot, imos a andar, imos a andar, </span></div>
<span style="font-size: large;">
</span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: large;">Enta ra flor de nieu</span></div>
<span style="font-size: large;">
</span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: large;">Au! Peirot, imos a andar, imos a andar</span></div>
<span style="font-size: large;">
</span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: large;">O País cal buscar.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<span style="font-size: large;">
</span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: large;">Talmén no beigamos nunca ra fin,</span></div>
<span style="font-size: large;">
</span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: large;">Nunca ra fin, nunca ra fin,</span></div>
<span style="font-size: large;">
</span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: large;">A libertá ye o camín,</span></div>
<span style="font-size: large;">
</span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: large;">Ye o camín, ye o camín.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<span style="font-size: large;">
</span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: large;">Au! Peirot, imos a andar, imos a andar, </span></div>
<span style="font-size: large;">
</span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: large;">Enta ra flor de nieu</span></div>
<span style="font-size: large;">
</span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: large;">Au! Peirot, imos a andar, imos a andar</span></div>
<span style="font-size: large;">
</span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: large;">O País cal buscar.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<span style="font-size: large;">
</span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: large;">Zaga d’a tuca, bi ha otra tuca,</span></div>
<span style="font-size: large;">
</span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: large;">bi ha otra tuca, bi
ha otra tuca,</span></div>
<span style="font-size: large;">
</span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: large;">Zaga d’a luz, bi ha otra luz,</span></div>
<span style="font-size: large;">
</span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: large;">bi ha otra luz, bi ha
otra luz...</span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<span style="font-size: large;">
</span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: large;">Au! Peirot, imos a andar, imos a andar, </span></div>
<span style="font-size: large;">
</span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: large;">Enta ra flor de nieu</span></div>
<span style="font-size: large;">
</span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: large;">Au! Peirot, imos a andar, imos a andar</span></div>
<span style="font-size: large;">
</span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: large;">O País cal buscar.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<span style="font-size: large;">
</span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: large;">Au! Peirot, imos a andar, imos a andar, </span></div>
<span style="font-size: large;">
</span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: large;">Enta ra flor de nieu</span></div>
<span style="font-size: large;">
</span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: large;">Au! Peirot, imos a andar, imos a andar</span></div>
<span style="font-size: large;">
</span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: large;">O País cal buscar.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
L’orixinal de <b>Nadau</b> ye iste (d’o disco <i>L’Immortèla</i>) :</div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<b>De cap tà l’immortèla</b></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
Sèi un país e ua flor,</div>
<div class="MsoNormal">
E ua flor, e ua flor,</div>
<div class="MsoNormal">
Que l’aperam la de l’amor,</div>
<div class="MsoNormal">
La de l’amor, la de l’amor,</div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
Haut, Peiròt, vam caminar, vam caminar,</div>
<div class="MsoNormal">
<span style="mso-tab-count: 1;"> </span>De cap
tà l’immortèla,</div>
<div class="MsoNormal">
<span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Haut,
Peiròt, vam caminar, vam caminar,</div>
<div class="MsoNormal">
<span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Lo país
vam cercar.</div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
Au som deu malh, que i a ua lutz, </div>
<div class="MsoNormal">
Que i a ua lutz, que i a ua lutz,</div>
<div class="MsoNormal">
Qu’i cau guardar los uelhs dessús,</div>
<div class="MsoNormal">
Los uelhs dessús, los uelhs dessús,</div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
Que’ns cau traucar tot lo segàs,</div>
<div class="MsoNormal">
Tot lo segàs, tot lo segàs,</div>
<div class="MsoNormal">
Tà ns’arrapar, sonque las mans,</div>
<div class="MsoNormal">
Sonque las mans, sonque las mans,</div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
Lhèu veiram pas jamei la fin,</div>
<div class="MsoNormal">
Jamei la fin, jamei la fin,</div>
<div class="MsoNormal">
La libertat qu’ei lo camin, </div>
<div class="MsoNormal">
Qu’ei lo camin, qu’ei lo camin,</div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
Après lo malh, un aute malh,</div>
<div class="MsoNormal">
Un aute malh, un aute malh,</div>
<div class="MsoNormal">
Après la lutz, ua auta lutz,</div>
<div class="MsoNormal">
Ua auta lutz, ua auta lutz...</div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
Ye grabato por primera begata en 1978 (En 1996 lo <b>Grupo
Folclórico de la Val d’Echo</b> grababa o suyo disco <i>Flor de Nieu</i>). En o rete ye
fázil trobar conziertos de Nadau cantando-la. Por exemplo, <a href="https://www.youtube.com/watch?v=nnXm_Eo4KDk" target="_blank">en iste ñudo</a>, u prezedita d’a otra gran canta
perinenca, <i>Aqueras Montanhas</i>, <a href="https://www.youtube.com/watch?v=-oeJB9Bvsrc" target="_blank">en iste otro</a>. Ascuitándo-la me remero d'ista
mitá de sieglo en a que he andato, en buena compaña, dezaga d’a flor de nieu,
dende o Turbón dica Petrechema, mirando de fer país, dende Salas enta Samianigo... Au!
Peirot, qué mas se tiene no trobar a fin si imos andando, fendo camín. Après lo malh, un aute malh...</div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<br />Rafel Vidaller Tricashttp://www.blogger.com/profile/07229310407146463893noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5087287641882389665.post-38915045988418975932015-06-16T18:15:00.000+02:002015-06-16T18:16:40.671+02:00Mayenco simio de tallamucos amagatos<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjQUF0IKj6yDKjl582MWzAKPorXTs10ZkRu94jjn1uaoRdJSr83q1n531rtJCkBRE5OEWHRDOXnuIREA5DT0TMcSWtLOizYtzbd9M8Z8rxxvAXLghyOkhoeEK_13K91PiMCp9IrOlFRDstV/s1600/Campaneta+parda.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" height="582" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjQUF0IKj6yDKjl582MWzAKPorXTs10ZkRu94jjn1uaoRdJSr83q1n531rtJCkBRE5OEWHRDOXnuIREA5DT0TMcSWtLOizYtzbd9M8Z8rxxvAXLghyOkhoeEK_13K91PiMCp9IrOlFRDstV/s640/Campaneta+parda.jpg" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Campaneta parda (<i>Fritillaria nervosa</i> Willd. - <i>F. pyrenaica</i> L. -) en a bal de Canfrán. Una d'as alegrías de iste mayenco simio</td><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><br /></td><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><br /></td></tr>
</tbody></table>
<br />
<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:LatentStyles DefLockedState="false" DefUnhideWhenUsed="true"
DefSemiHidden="true" DefQFormat="false" DefPriority="99"
LatentStyleCount="267">
<w:LsdException Locked="false" Priority="0" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Normal"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="heading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="35" QFormat="true" Name="caption"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="10" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" Name="Default Paragraph Font"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="11" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtitle"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="22" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Strong"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="20" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="59" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Table Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Placeholder Text"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="No Spacing"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Revision"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="34" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="List Paragraph"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="29" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="30" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="19" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="21" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="31" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="32" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="33" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Book Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="37" Name="Bibliography"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" QFormat="true" Name="TOC Heading"/>
</w:LatentStyles>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 10]>
<style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Tabla normal";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-priority:99;
mso-style-qformat:yes;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
mso-para-margin-top:0cm;
mso-para-margin-right:0cm;
mso-para-margin-bottom:10.0pt;
mso-para-margin-left:0cm;
line-height:115%;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:11.0pt;
font-family:"Calibri","sans-serif";
mso-ascii-font-family:Calibri;
mso-ascii-theme-font:minor-latin;
mso-fareast-font-family:"Times New Roman";
mso-fareast-theme-font:minor-fareast;
mso-hansi-font-family:Calibri;
mso-hansi-theme-font:minor-latin;}
</style>
<![endif]-->
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">O mayenco ha baxato simio, sin rasmia, desucato, cutio...
u millor, no ha baxato. Dimpués de tres meses sin pleber ni nebar, cómo s’han
d’afogar as gleras. Bien se bale que chunio ha trayito una mica d’augua, bien
se bale porque as tascas yeran cuasi aflamatas, escaldatas, más soras que
berdas. Ista semana, a puro pleber e por fin, he trobato talamucos por os camins...</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Yéranos charrando d’istas basemias en a plaza d’Aso, fa
bellas semanas, cuan aprobeité a preguntar por una mata que medraba en a parete
d’a carrera. Toz a conoxeban, sabeban que sirbe pa tirar-se as borrucas pero
denguno no s’alcordaba d’o suyo nombre, zelidonia, zeridueña (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Chelidonium majus</i>). Talmén si ese
trobato bella dueña, más abezatas a isto d’a medizina popular, lo m’ese dito.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Sí se’n remeraban manimenos de que ta ixa fin
s’emplegaban tamién os <i style="mso-bidi-font-style: normal;">talamucos</i>. Me
fize contento, no ascuitaba ixo de talamuco (tallamuco) dende fa muito tiempo,
e no lo eba sentito en una dozena d’años que lebo por ista Galliguera. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj001qQzoVrkzjQKFtXRXuy8QV91NrGVY-hYTgBlQgih5-cMk-GeTEwBW1ZPVbDgSFd744Ad0G1-y3YYFrlyyhGDf59Y7ME_LHOcGdWjxlXB9IMr8RGbbcJoZF_MWFBFJpNJ9IZL2Must-d/s1600/Talamuco.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="282" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj001qQzoVrkzjQKFtXRXuy8QV91NrGVY-hYTgBlQgih5-cMk-GeTEwBW1ZPVbDgSFd744Ad0G1-y3YYFrlyyhGDf59Y7ME_LHOcGdWjxlXB9IMr8RGbbcJoZF_MWFBFJpNJ9IZL2Must-d/s400/Talamuco.jpg" width="400" /></a></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Preguntín preguntán paré cuenta que ye parabra más u
menos conoxita por toda Tierra Biescas, encara que muita chen no más emplegue
que <i style="mso-bidi-font-style: normal;">limaco</i>, a denominazión más común.
<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Tamalluco</i> e <i style="mso-bidi-font-style: normal;">tallamuco</i> ye normal en cheso: Echo, Chasa, Embún. En a bal
d’Aragüés se replega tamién <i style="mso-bidi-font-style: normal;">fallamuro</i>
que ye d’a mesma traza. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Pardo Asso (1938) replega <i style="mso-bidi-font-style: normal;">talamuco</i> sin localizar-lo, Kuhn (1965) y Eito (2006) reseñan <i style="mso-bidi-font-style: normal;">tallamuco</i> de Embún, Casacuberta y
Coromines (1936) <i style="mso-bidi-font-style: normal;">tamalluco</i> en
Chistén, Plan y Echo, Rohlfs (1985) <span style="mso-spacerun: yes;"> </span><i style="mso-bidi-font-style: normal;">tamalluco</i> en Echo e Ansó. En Echo ya lo
eba anotato Krüger en os años 20 (Óscar Latas, <i><span style="mso-bidi-font-style: normal;">com. pre.</span></i>). Trobamos pues una parola que yera conoxita en as bals
d'Ansó, Echo e Chistau, mapa a o que podemos sumar agora Tierra Biescas, por o
que no ye tanto una bariedá dialeutal como un sinonimo más u menos común.
Bueno, yera; si paramos cuenta en os años d’os triballos que he reseñato
beyemos que os datos chistabins son de 1936, e o ansotano d'antis de 1985 sin
que siga fázil saber de cuan.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Ta l’ansotano, o sobrebuen triballo de Benítez (2001)
apunta <i style="mso-bidi-font-style: normal;">caracol de burro</i> e <i style="mso-bidi-font-style: normal;">limaco</i> (o primero más gran que o segundo,
diz) pero no tamalluco, y Mott (1989) charra de <i style="mso-bidi-font-style: normal;">limaco</i> ta o chistabín pero tampó de tamalluco. Pareix que os
limacos se son minchando a os tallamucos.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Limaco</span></i><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">
biene dende o latín, o latín l’ampró d’o griego biello <i style="mso-bidi-font-style: normal;">leîmax</i> e iste dende o indoeuropeyo <i style="mso-bidi-font-style: normal;">*lei</i>, esbarizar, esbarizadero. ¿E <i style="mso-bidi-font-style: normal;">talamuco</i>?<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Se gosa considerar
como una parabra compuesta (Consello Asesor de l’Aragonés, 2010. ROHLFS, 1984),
Rohlfs siñala o parexito con o catalán <i style="mso-bidi-font-style: normal;">tallamocs</i>,
“‘ciempiés’ <i style="mso-bidi-font-style: normal;">scolopendra</i>”, definizión
que achusta más Cubells (2005), como cortapichetas (Orden <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Dermaptera</i>, exemplo <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Forficula
auricularia</i>. <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Forficula</i>:
“pinzeta”), y esplica:</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<br />
<div style="text-align: justify;">
<blockquote class="tr_bq">
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>(Estisoreta,
tallaseba, tallamoc, tallamocs...) Totes formes creades damunt la idea de
“tallar” que suggereixen els dos apèndixs que formen la part posterior d’aquest
insecte.</span></div>
</blockquote>
</div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Sin dembargo, as estixeretas d’o cortapichetas poco
tienen que beyer con os nuestros tallamucos, asinas que caldrá pensar que se
trata de una comberchenzia más que de una relazión. Porque, me pensaba yo, cómo
ha de tallar cosa un limaco... Dica que Caco me pidió si teneba polbos ta
acotolar os limacos d’o suyo güerto: ¡Prou que tallan, as tomateras que acabo
de plantar as escapezan luego! U siga, que sí, que tallan e malmeten a planta
d’o güerto.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">En iste caso pareix que no bi ha denguna luenga que pueda
aduyar a saber bella cosa sobre l’orixen de <i style="mso-bidi-font-style: normal;">talamuco</i>.
Si a un caso en gascón s’emplega a boz <i style="mso-bidi-font-style: normal;">talos</i>
ta nombrar a un leremico (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Lumbricus</i>).
Entre os leremicos e os limacos sí bi ha un parexito razonable; Arette
(2003/2010) relaziona <i style="mso-bidi-font-style: normal;">talos</i> con o
Talos d’a mitolochía de Creta, automata que no más eba una bena dende os pies
enta ra capeza, bena por a cuala se desangró, pero recurrir a ra mitolochía
cretana talmén siga ir masiato luen. Seguindo o prenzipio d’a naballa de Ockham
caldrá pensar que os talamucos talan as matas d’o güerto e dixan mucos cuan
pasan.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">O caso d’a bariazión cheografica e temporal entre <i style="mso-bidi-font-style: normal;">limaco</i> e <i style="mso-bidi-font-style: normal;">talamuco</i> nos fa una ideya d’a eboluzión d’a luenga, de ixa mica de
inestabilidá que esboldrega as prebas de fer mapas fixos, sincronicos con
pretensions diacronicas. En o caso d’os pars de sinonimos que asobén
carauterizan o lesico natural en aragonés, planteya a custión de determinar qué
ye, por exemplo, oriental, zentral u ozidental, qué fue primero e qué dimpues.
Si femos un mapa autual con os datos publicatos en os zaguers quinze años, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">tallamuco</i> u <i style="mso-bidi-font-style: normal;">tamalluco</i> ye
parabra patrimonial chesa, e <i style="mso-bidi-font-style: normal;">limaco</i> a
común d’a luenga. Manimenos, si podemos parar cuenta d’a eboluzión <i style="mso-bidi-font-style: normal;">tallamuco </i>ye asinas mesmo común. ¿Y fa
doszientos u zinzientos años, cómo serba?</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; line-height: 115%;">Arette, A. (2003/2010) <i>Nos bêtes d’Aquitaine dans la langue, l’histoire et le légendaire
gascons</i>. Cressé. Éditions des Régionalismes.</span></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; line-height: 115%;">Benítez Marco, Mª P. (2001)<i> L’ansotano. Estudio del habla del valle de Ansó</i>. Zaragoza.
Gobierno de Aragón, departamento de Cultura y Turismo.</span></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; line-height: 115%;">Casacuberta, J.M. & Coromines, J. (1936) “Materials
per a l’estudi dels parlars aragonesos. Vocabulari”, <i>Butlletí de Dialectologia Catalana</i>, XXIV, pp. 158-183. Barcelona.
Institut d’Estudis Catalans.</span></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; line-height: 115%;">Consello Asesor de l’Aragonés (2010) “Informe lumero 10:
Sobre a metafonía de bocals u...o/o...a”, <i>Luenga
& Fablas</i>, 14. Uesca, Editorial Publicazions d’o Consello d’a Fabla
Aragonesa.</span></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; line-height: 115%;">Cubells Bartolomé, O. (2005) <i>Els parlars de la Ribera d’Ebre. Estudi geolingüistic</i>. Tesis
doctoral. Tarragona. Universidad Rovira i Virgili.</span></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; line-height: 115%;">Eito Mateo, A. (2006) <i>El
Aragonés de Embún. Vocabulario y notas gramaticales</i>. Uesca. Editorial
Publicazions d’o Consello d’a Fabla Aragonesa.</span></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; line-height: 115%;">Mott, B (1989)<i> El
habla de Gistaín</i>. Uesca. Instituto de Estudios Altoaragoneses.</span></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; line-height: 115%;">Pardo Asso, J. (1938) <i>Nuevo
diccionario etimológico aragonés</i>. Zaragoza. Imprenta del Hogar Pignatelli.</span></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; line-height: 115%;">Rohlfs, G. (1984) “Dialectos del Pirineo aragonés
(Semejanzas y diferencias)”, <i>AFA</i>
XXXIV – XXXV. Zaragoza, I.F.C.</span></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; line-height: 115%;">Rohlfs, G. (1985) <i>Diccionario
dialectal del Pirineo aragonés</i>. Zaragoza, IFC.</span></span></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<br />Rafel Vidaller Tricashttp://www.blogger.com/profile/07229310407146463893noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5087287641882389665.post-51562967263015483442015-04-25T19:10:00.001+02:002015-04-26T09:53:19.478+02:00Fuyina de papo amariello<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg2PVcwrfRcFXtYOr1B_ZvURZhoITHLiQOI6cdTlOZusyjYqV66wzazWKG5yvmBoRCSQpXzfPrPPmfRVa-2oJa4NSriSI79LhzwuaunERt3aHsSLUQuRR54BU1BfJYzNRn8fSlTGYT2tkXS/s1600/Fuina+de+papo+amariello+2.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg2PVcwrfRcFXtYOr1B_ZvURZhoITHLiQOI6cdTlOZusyjYqV66wzazWKG5yvmBoRCSQpXzfPrPPmfRVa-2oJa4NSriSI79LhzwuaunERt3aHsSLUQuRR54BU1BfJYzNRn8fSlTGYT2tkXS/s1600/Fuina+de+papo+amariello+2.jpg" height="424" width="640" /></a></div>
<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:TrackMoves/>
<w:TrackFormatting/>
<w:HyphenationZone>21</w:HyphenationZone>
<w:PunctuationKerning/>
<w:ValidateAgainstSchemas/>
<w:SaveIfXMLInvalid>false</w:SaveIfXMLInvalid>
<w:IgnoreMixedContent>false</w:IgnoreMixedContent>
<w:AlwaysShowPlaceholderText>false</w:AlwaysShowPlaceholderText>
<w:DoNotPromoteQF/>
<w:LidThemeOther>ES</w:LidThemeOther>
<w:LidThemeAsian>X-NONE</w:LidThemeAsian>
<w:LidThemeComplexScript>X-NONE</w:LidThemeComplexScript>
<w:Compatibility>
<w:BreakWrappedTables/>
<w:SnapToGridInCell/>
<w:WrapTextWithPunct/>
<w:UseAsianBreakRules/>
<w:DontGrowAutofit/>
<w:SplitPgBreakAndParaMark/>
<w:DontVertAlignCellWithSp/>
<w:DontBreakConstrainedForcedTables/>
<w:DontVertAlignInTxbx/>
<w:Word11KerningPairs/>
<w:CachedColBalance/>
</w:Compatibility>
<m:mathPr>
<m:mathFont m:val="Cambria Math"/>
<m:brkBin m:val="before"/>
<m:brkBinSub m:val="--"/>
<m:smallFrac m:val="off"/>
<m:dispDef/>
<m:lMargin m:val="0"/>
<m:rMargin m:val="0"/>
<m:defJc m:val="centerGroup"/>
<m:wrapIndent m:val="1440"/>
<m:intLim m:val="subSup"/>
<m:naryLim m:val="undOvr"/>
</m:mathPr></w:WordDocument>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:TrackMoves/>
<w:TrackFormatting/>
<w:HyphenationZone>21</w:HyphenationZone>
<w:PunctuationKerning/>
<w:ValidateAgainstSchemas/>
<w:SaveIfXMLInvalid>false</w:SaveIfXMLInvalid>
<w:IgnoreMixedContent>false</w:IgnoreMixedContent>
<w:AlwaysShowPlaceholderText>false</w:AlwaysShowPlaceholderText>
<w:DoNotPromoteQF/>
<w:LidThemeOther>ES</w:LidThemeOther>
<w:LidThemeAsian>X-NONE</w:LidThemeAsian>
<w:LidThemeComplexScript>X-NONE</w:LidThemeComplexScript>
<w:Compatibility>
<w:BreakWrappedTables/>
<w:SnapToGridInCell/>
<w:WrapTextWithPunct/>
<w:UseAsianBreakRules/>
<w:DontGrowAutofit/>
<w:SplitPgBreakAndParaMark/>
<w:DontVertAlignCellWithSp/>
<w:DontBreakConstrainedForcedTables/>
<w:DontVertAlignInTxbx/>
<w:Word11KerningPairs/>
<w:CachedColBalance/>
</w:Compatibility>
<m:mathPr>
<m:mathFont m:val="Cambria Math"/>
<m:brkBin m:val="before"/>
<m:brkBinSub m:val="--"/>
<m:smallFrac m:val="off"/>
<m:dispDef/>
<m:lMargin m:val="0"/>
<m:rMargin m:val="0"/>
<m:defJc m:val="centerGroup"/>
<m:wrapIndent m:val="1440"/>
<m:intLim m:val="subSup"/>
<m:naryLim m:val="undOvr"/>
</m:mathPr></w:WordDocument>
</xml><![endif]--><br />
<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:LatentStyles DefLockedState="false" DefUnhideWhenUsed="true"
DefSemiHidden="true" DefQFormat="false" DefPriority="99"
LatentStyleCount="267">
<w:LsdException Locked="false" Priority="0" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Normal"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="heading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="35" QFormat="true" Name="caption"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="10" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" Name="Default Paragraph Font"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="11" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtitle"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="22" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Strong"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="20" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="59" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Table Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Placeholder Text"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="No Spacing"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Revision"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="34" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="List Paragraph"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="29" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="30" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="19" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="21" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="31" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="32" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="33" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Book Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="37" Name="Bibliography"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" QFormat="true" Name="TOC Heading"/>
</w:LatentStyles>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 10]>
<style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Tabla normal";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-priority:99;
mso-style-qformat:yes;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
mso-para-margin-top:0cm;
mso-para-margin-right:0cm;
mso-para-margin-bottom:10.0pt;
mso-para-margin-left:0cm;
line-height:115%;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:11.0pt;
font-family:"Calibri","sans-serif";
mso-ascii-font-family:Calibri;
mso-ascii-theme-font:minor-latin;
mso-hansi-font-family:Calibri;
mso-hansi-theme-font:minor-latin;
mso-fareast-language:EN-US;}
</style>
<![endif]-->
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; mso-margin-bottom-alt: auto; mso-margin-top-alt: auto; mso-outline-level: 3;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify;">
<span style="font-size: 14.0pt; mso-bidi-font-size: 10.0pt;">Ya dentra o sol por os pacos, cuan paras cuenta d’o
baxo que ba en ibierno te pareix que nunca no ha de calentar por ixos cantos,
pero béteme que ya imos aforro a meyo maitino, siga en solana u en pazino. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify;">
<span style="font-size: 14.0pt; mso-bidi-font-size: 10.0pt;">Istos zaguers meses emos estato chugando a cucut con
una fuina de papo amariello por o mon de Lasieso. De nueis u con as primeras clarors
d’o día ella repasaba o camín mirando de pillar bella pizca que minchar; de
maitins iba-nos nusatros seguindo ro suyo bayo por a mesma endrechera. Bel día
trobabas as plumas d’un paxarico, otros no más que as suyas pisatas en a nieu,
de cabo cuan gomecatas de lulos de bisco esparditas por o camín... una begata más
creigo que la espantemos e la dixemos sin almuerzo: Alcontremos una torda bien esplumaziata,
con a capeza e as patas tallatas e parata ta una buena lifara que no plegó. Me
la prexino regalando-se mientres tiraba as plumas e os plumons, desfrutando con
a carne calién e a oloreta de torda, a boca feita augua... pero no pudo ser. A
l’otrol día a pobre torda seguiba chelata en o mesmo puesto e no más se bedeban
que as pisatas d’un chabalín zaforas que eba pasato por denzima.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjIYXPJQ_b3OV2hq2WxwS_4ci3Ynso0W-ZmpM5yW5jlWA7LM5gXquioFEIHG90oErTVaR3WyGqrQvodZJ4h5dvEFdxwwiZav9G53A6GffphXTYaiWpwtsjOXoDE5a70b5CO6otVXvWRl0mu/s1600/P1020622.JPG" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjIYXPJQ_b3OV2hq2WxwS_4ci3Ynso0W-ZmpM5yW5jlWA7LM5gXquioFEIHG90oErTVaR3WyGqrQvodZJ4h5dvEFdxwwiZav9G53A6GffphXTYaiWpwtsjOXoDE5a70b5CO6otVXvWRl0mu/s1600/P1020622.JPG" height="240" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify;">
<span style="font-size: 14.0pt; mso-bidi-font-size: 10.0pt;">Por ixos mons bi ha fuinas de dos razas, de papo
blanco e de papo amariello, bastas e finas, blancas e amariellas, pardas e
martas, que de todas istas trazas s’esferenzian. En a nieu se puede parar
cuenta de cuala ye porque o pie d’a blanca ye más chico e no tiene o rolde
pelos arredol d’a pata que dixa l’amariella. Dica no fa tanto tiempo as dos se
cazaban por a suya piel; si a fuina blanca yera cara, l’amariella en yera muito
más (<i>fuina fina</i>): lazos, losas, tiros tot feba onra ta fer-las pasar por casa
o pelletero. Como diz Pascual Grasa (MOSTOLAY, 2001 p. 273):</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify;">
<br /></div>
<br />
<blockquote class="tr_bq">
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-size: 14.0pt; mso-bidi-font-size: 10.0pt;">¿Cómo tos creyez que bibiba
muita chen, si te’n abeba algunos que no te teneban ni un palmo tierra? Pos
mia, esgarrapando de tos os sitios. Muitos, a onica carne que comeban a de bel
animal que cazasen. A caza te daba muita bida n’as casas: que si liebres,
perdizes, caracols, conejos montesinos, tajudos, fuinas... Tamién en he comiu
carne de fuina, tamién; cuasi por capricho pero... Que carne mala no ye; ye
pior a d’o tajudo que a carne de fuina. Pero que á ra fuina no se cazaba por a
carne, ¡e!; la cazaban por a balor que teneba ra piel... En aquels tiempos de
cuando una piel de rabosa baleba zinco duros, ya antonzes una de fuina te
baleba mil pesetas, en aquellos años d’antes d’a guerra</span></i><span style="font-size: 14.0pt; mso-bidi-font-size: 10.0pt;"> </span></div>
</blockquote>
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify;">
<span style="font-size: 14.0pt; mso-bidi-font-size: 10.0pt;">Pos ixo. Ista semana, ya con o camín terreño, una
fuina de papo amariello se’n ha cruzato debán nuestro, tranquila, e se’n ye ita
selba abaxo. Igual se despedida dica l’ibierno que biene. Ye de dar que ella
nos abrá bisto muitas begatas, talmén tantas como nusatros emos parato cuenta
d’as suyas gambatas. En os tiempos de Pascual Grasa igual aberba parato más
cuenta d’o que feba.</span> </div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify;">
<span style="font-size: 14.0pt; mso-bidi-font-size: 10.0pt;">En os decumentos meyebals d’as güegas d’o Reino se
troban istas dos espezies e una más, a martra u marta baxa: </span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify;">
<br /></div>
<br />
<ul>
<li><span style="font-size: 14.0pt; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-bidi-font-family: Calibri; mso-bidi-font-size: 10.0pt; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-hansi-font-family: Calibri;"><span style="mso-list: Ignore;"><span style="font: 7.0pt "Times New Roman";"> </span></span></span><span style="font-size: 14.0pt; mso-bidi-font-size: 10.0pt;">A fuina de papo blanco u <i style="mso-bidi-font-style: normal;">foina</i>
(<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Martes foina</i>) se cazaba por toda
Europa, </span></li>
<li><span style="font-size: 14.0pt; mso-bidi-font-size: 10.0pt;">A fuina de papo amariello, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">marta</i>
u <i style="mso-bidi-font-style: normal;">martra</i> (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">M. martes</i>) yera rara en o reino y beniba más que más d’o norte y
este d’o continén, </span></li>
<li><span style="font-size: 14.0pt; mso-bidi-font-size: 10.0pt;">A <i style="mso-bidi-font-style: normal;">marta baxa</i> u <i style="mso-bidi-font-style: normal;">gebellina</i> (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">M. zibellina, martra gibilin </i>u <i style="mso-bidi-font-style: normal;">gibilina
</i>en piamontés) se trayeba dende Escandinabia e Rusia. </span></li>
</ul>
<br />
<div class="MsoListParagraphCxSpLast" style="line-height: normal; text-align: justify; text-indent: -18pt;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify;">
<span style="font-size: 14.0pt; mso-bidi-font-size: 10.0pt;">Dende o sieglo nueno dica o dezigüeiteno fue uno d’os
comerzios más importans de Rusia, se cobraba un trebuto (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">iasak</i>) a ras poblazions natibas de todas as pelletas, un impuesto
que en 1644 representaba o 10% d’os ingresos de l’estau (WOLF, 2005).</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify;">
<span style="font-size: 14.0pt; mso-bidi-font-size: 10.0pt;">Asinas, o dos de abril de 1447 Guilhem de Ledux
dentra por a güega de Canfrán <i style="mso-bidi-font-style: normal;">6<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>martras, 1 martra baxa e 1 foyna, e un gato,
e 4 squiroelos</i>. O 26 de febrero de 1448 Guillem de Lanas traye por a mesma
bía <i style="mso-bidi-font-style: normal;">24 martras por 6 libras; e 13 loyras
por diez sueldos; e 10 ginetas por 8 sueldos; e dos foynas por 2 sueldos; e 5
martas baxas por 3 sueldos</i>. No todas teneban a mesma calidá, Pep de Nayet,
o 28 de abril dentró <i style="mso-bidi-font-style: normal;">83 martras boenas e
malas</i>... (SESMA, 2006) (una libra chaquesa, bente sueldos, 240 diners).</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify;">
<span style="font-size: 14.0pt; mso-bidi-font-size: 10.0pt;">Dica o sieglo XVIII a opinión d’os naturalistas yera
que a fuina de papo amariello yera una fuina montesina, u que a fuina de papo
blanco yera a domesticazión de l’amariella. Erxleben clasifica a ra fuina blanca
como <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Martes foina</i> en 1777, pero
Pinel, en 1792 le’n da o nombre de <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Martes
domestica</i>. Buffon, en ixe mesmo sieglo, demuestra que son espezies
deseparatas y que mientres a fuina blanca se dixa domesticar l’amariella ye
fura (PARADIS, 2008).</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify;">
<span style="font-size: 14.0pt; mso-bidi-font-size: 10.0pt;">Sobre a domesticazión d’a fuina Dureau (1829) esplica
cómo yera común en Grezia e Roma, e dillá en a Edá Meya europeya, ta acotolar a
ratilla, dica que con o tiempo o gato se fizo con o treballo e a fuina s’aconformó
con bibir amán d’as casas umanas y esparar de cabo cuan os galliners. Remató a
suya colaborazión pero continó o parasitismo. Otro mustelido domesticato dende
antismás ye o furón, subespezie umanizata d’o turón (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Mustela putorius</i>, anque bi ha descusión sobre o suyo orichen).</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify;">
<span style="font-size: 14.0pt; mso-bidi-font-size: 10.0pt;">O caso ye que a suya fayena en os galliners ha sito
mal bista dende fa tiempo o que ha tresminato en a luenga e <i style="mso-bidi-font-style: normal;">fuina</i> ye adchetibo sinonimo de muller
mala. Ye curioso que mientres o chenero neutro d’os animals gosa ser o masclo,
en o caso d’os adchetibos calificatibos farchatos dende metaforas con animals, cuan
describen a una presona mala se troban cheners neutros femeninos: fuina, gripia,
garza, rata u rabosa. En italiano (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">faina</i>)
u piamontés (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">fuin</i>), “ser una fuina”
ye ser estuta (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">esse’n fuin, essere una
fuina</i>), en franzés ye ser curiosa (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">curieux
comme une fouine</i>), e o berbo <i style="mso-bidi-font-style: normal;">fouiner</i>
ye equibalén d’o nuestro “rechirar”. O dito aragonés <i style="mso-bidi-font-style: normal;">fer fuineta</i>, no ir ta clase, ye replegato por Rolland (1877) en
franzés como <i style="mso-bidi-font-style: normal;">faire la fouine</i>. Ye o
mesmo Rolland o que fa benir “fuina” dende o latín <i style="mso-bidi-font-style: normal;">faginus</i>,<i style="mso-bidi-font-style: normal;"> fagina</i>,
relazionato con os faus.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify;">
<span style="font-size: 14.0pt; mso-bidi-font-size: 10.0pt;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Antiparte,
encara que no se siente dezir <i style="mso-bidi-font-style: normal;">gripio</i>
u <i style="mso-bidi-font-style: normal;">garzo</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">fuino</i> sí se puede trobar como adchetibo, y en a toponimia; o camín
en o que chugábanos a cucut con a fuina de papo amariello leba ta Sibolás pero,
si se contina bel zentenar de metros más se plega ta o Cubilar d’o Fuino. No sé
si ferá referenzia a bel animal u a bella presona.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify;">
<span style="font-size: 14.0pt; mso-bidi-font-size: 10.0pt;">Fue Braulio Foz, en a <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Vida de Pedro Saputo</i> (1844) o que primero conoxito que emplega <i style="mso-bidi-font-style: normal;">fuina </i>como faltada, en un parrafo famoso
en o que mete más de güeitanta betuperios diferens ta una pobra muller. Sender,
en a suya obra <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Requiem por un campesino
español</i> (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Mosen Millán</i>, 1953)
repite parrafo con a mesma intenzión anque con sólo 13 faltadas entre as que se
troba <i style="mso-bidi-font-style: normal;">fuina</i>. En a mesma obra escribe
tamién que Paco feba <i style="mso-bidi-font-style: normal;">fuineta</i> ya a os
seis años, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">es decir, se escapaba ya de
casa y se unía con otros zagales</i>. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-size: 14.0pt; mso-bidi-font-size: 10.0pt;">Fuina</span></i><span style="font-size: 14.0pt; mso-bidi-font-size: 10.0pt;"> ye a traza más normal de
nombrar a istos animals, manimenos cal parar cuenta que en buena parti d’a
montaña ye <i style="mso-bidi-font-style: normal;">fuyina</i> u <i style="mso-bidi-font-style: normal;">fuína</i> (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">foína</i>) e que talmén siga ista una espresión más chenuina d’a
nuestra luenga. <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Marta</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">martra</i> se’n han perdito con o paso d’os
sieglos, quedan ixo si <i style="mso-bidi-font-style: normal;">martolina </i>e <i style="mso-bidi-font-style: normal;">marzelina </i>en as sierras ta nombrar bien
a ra fuina amariella, bien a ra chineta u mesmo a o gato montesino. Son trazas
que s’amanan a o probenzal <i style="mso-bidi-font-style: normal;">martoula</i> e
o italiano <i style="mso-bidi-font-style: normal;">martora</i>.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify;">
<span style="font-size: 14.0pt; mso-bidi-font-size: 10.0pt;">De aquí en adebán, dica que tornen as nieus, será
difízil tornar a saper d’as fuinas. Ya no queda nieu alparzera ni lulos de
bisco, semos en tiempo de niedos, de carne tierna, como a d’o pollo de cluxigüesos
que una fuina furtó no fa muito en un niedo d’a Ribagorza mientres os míos
compais se quedaban parlaticatos dezaga d’o suyo telescopio, sin poder fer
cosa. ¿Serba una fuyina u un fuyino? Igual se tiene, a naturaleza ye asinas.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Calibri","sans-serif";">Buffon, Conde de (1791) <i>Historia Natural, General y Particular</i>.
T. 10. Traduzito por Joseph Clavijo y Faxardo. Madrid, imprenta de la viuda de
Ibarra.</span></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><br />
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Calibri","sans-serif";">Dureau le la Malle (1829)
“Recherches sur l’Histoire ancienne de nos Animaux domestiques et de nos
Plantes usuelles”, en <i>Annales des
Sciencies Naturelles</i>, T. 17. Paris, Clochard, libraire-éditeur.</span></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><br />
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Calibri","sans-serif";">Mostolay,Ch. de (2001) <i>Acordanzas de San Pelegrín. A bida d’antis
más en un lugarón amortau d’o Semontano de Balbastro</i>. Uesca, Val d’Onsera.</span></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><br />
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Calibri","sans-serif";">Paradis, S. (2008) <i>Imagination, jugement, génie: la fabrique
des quadrupèdes dans l’Histoire naturelle de Buffon (1707 – 1788) </i>Québec,<i> </i> Université Laval (<a href="http://archimede.bibl.ulaval.ca/archimede/fichiers/25813/25813.html">http://archimede.bibl.ulaval.ca/archimede/fichiers/25813/25813.html</a>).</span></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><br />
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Calibri","sans-serif";">Rolland, E. (1877) <i>Faune populaire de la France</i>. </span><span lang="EN-US" style="font-family: "Calibri","sans-serif";">Paris, Maisonneuve & Cª Libraires – Éditeurs.</span></span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><br />
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Calibri","sans-serif";">Wolf, E.R. (2005) <i>Europa y la gente sin historia</i>, 2ª ed.
México, Fondo de Cultura Económica</span></span></div>
<br />
<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:LatentStyles DefLockedState="false" DefUnhideWhenUsed="true"
DefSemiHidden="true" DefQFormat="false" DefPriority="99"
LatentStyleCount="267">
<w:LsdException Locked="false" Priority="0" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Normal"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="heading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="35" QFormat="true" Name="caption"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="10" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" Name="Default Paragraph Font"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="11" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtitle"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="22" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Strong"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="20" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="59" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Table Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Placeholder Text"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="No Spacing"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Revision"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="34" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="List Paragraph"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="29" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="30" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="19" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="21" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="31" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="32" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="33" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Book Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="37" Name="Bibliography"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" QFormat="true" Name="TOC Heading"/>
</w:LatentStyles>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 10]>
<style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Tabla normal";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-priority:99;
mso-style-qformat:yes;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
mso-para-margin-top:0cm;
mso-para-margin-right:0cm;
mso-para-margin-bottom:10.0pt;
mso-para-margin-left:0cm;
line-height:115%;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:11.0pt;
font-family:"Calibri","sans-serif";
mso-ascii-font-family:Calibri;
mso-ascii-theme-font:minor-latin;
mso-hansi-font-family:Calibri;
mso-hansi-theme-font:minor-latin;
mso-fareast-language:EN-US;}
</style>
<![endif]-->
Rafel Vidaller Tricashttp://www.blogger.com/profile/07229310407146463893noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-5087287641882389665.post-21176312037247404612015-03-27T12:16:00.000+01:002015-03-27T12:30:25.500+01:00As campanetas d’a nieu e o clise<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgWK56JKqSI6BHhrnvD3okgQG06Q3lDSIZJsAJacEw8Uvk_CoogzCIKf59Yik-yDo-2UguWdT8ns9Xc9l2TC_oIFeQpga-_2im0MsW77FGzf0q27s9Ys6sAKxZAZbayrS2Ina93dA-7-QFF/s1600/Campaneta+d'a+nieu.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgWK56JKqSI6BHhrnvD3okgQG06Q3lDSIZJsAJacEw8Uvk_CoogzCIKf59Yik-yDo-2UguWdT8ns9Xc9l2TC_oIFeQpga-_2im0MsW77FGzf0q27s9Ys6sAKxZAZbayrS2Ina93dA-7-QFF/s1600/Campaneta+d'a%2Bnieu.jpg" height="640" width="480" /></a></div>
<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:TrackMoves/>
<w:TrackFormatting/>
<w:HyphenationZone>21</w:HyphenationZone>
<w:PunctuationKerning/>
<w:ValidateAgainstSchemas/>
<w:SaveIfXMLInvalid>false</w:SaveIfXMLInvalid>
<w:IgnoreMixedContent>false</w:IgnoreMixedContent>
<w:AlwaysShowPlaceholderText>false</w:AlwaysShowPlaceholderText>
<w:DoNotPromoteQF/>
<w:LidThemeOther>ES</w:LidThemeOther>
<w:LidThemeAsian>X-NONE</w:LidThemeAsian>
<w:LidThemeComplexScript>X-NONE</w:LidThemeComplexScript>
<w:Compatibility>
<w:BreakWrappedTables/>
<w:SnapToGridInCell/>
<w:WrapTextWithPunct/>
<w:UseAsianBreakRules/>
<w:DontGrowAutofit/>
<w:SplitPgBreakAndParaMark/>
<w:DontVertAlignCellWithSp/>
<w:DontBreakConstrainedForcedTables/>
<w:DontVertAlignInTxbx/>
<w:Word11KerningPairs/>
<w:CachedColBalance/>
</w:Compatibility>
<m:mathPr>
<m:mathFont m:val="Cambria Math"/>
<m:brkBin m:val="before"/>
<m:brkBinSub m:val="--"/>
<m:smallFrac m:val="off"/>
<m:dispDef/>
<m:lMargin m:val="0"/>
<m:rMargin m:val="0"/>
<m:defJc m:val="centerGroup"/>
<m:wrapIndent m:val="1440"/>
<m:intLim m:val="subSup"/>
<m:naryLim m:val="undOvr"/>
</m:mathPr></w:WordDocument>
</xml><![endif]--><br />
<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:LatentStyles DefLockedState="false" DefUnhideWhenUsed="true"
DefSemiHidden="true" DefQFormat="false" DefPriority="99"
LatentStyleCount="267">
<w:LsdException Locked="false" Priority="0" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Normal"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="heading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="35" QFormat="true" Name="caption"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="10" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" Name="Default Paragraph Font"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="11" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtitle"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="22" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Strong"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="20" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="0" Name="Plain Text"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="59" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Table Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Placeholder Text"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="No Spacing"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Revision"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="34" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="List Paragraph"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="29" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="30" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="19" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="21" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="31" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="32" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="33" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Book Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="37" Name="Bibliography"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" QFormat="true" Name="TOC Heading"/>
</w:LatentStyles>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 10]>
<style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Tabla normal";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-priority:99;
mso-style-qformat:yes;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
mso-para-margin-top:0cm;
mso-para-margin-right:0cm;
mso-para-margin-bottom:10.0pt;
mso-para-margin-left:0cm;
line-height:115%;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:11.0pt;
font-family:"Calibri","sans-serif";
mso-ascii-font-family:Calibri;
mso-ascii-theme-font:minor-latin;
mso-fareast-font-family:"Times New Roman";
mso-fareast-theme-font:minor-fareast;
mso-hansi-font-family:Calibri;
mso-hansi-theme-font:minor-latin;}
</style>
<![endif]-->
<br />
<div class="MsoPlainText">
<br /></div>
<div class="MsoPlainText" style="text-align: justify;">
Ya se’n ye ito ro ibierno, por o menos d’os calandarios; as
chemas d’as matas están más bisteras e dintro, as nuebas fuellas acucutan. A ras
nieus de febrero les cuesta reblar con as primeras calors, blanquían encara en buena
parti d’a montaña, no en os fundos d’as bals en os que a berdor ba chino chana
cullindo intensidá. De cabo cuan caye una nueba enrasata e o blanco torna a
reinar.
</div>
<div class="MsoPlainText" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoPlainText" style="text-align: justify;">
Por as selbas baxas cuculetas e brioletas pintan de
colors o solero, pero en as tascas d’os puertos as flors encara son
sondormitas, acorrucatas as suyas benas debaxo d’a tierra e a nieu. Sin
dembargo bi ha bels cados en os que naxen unas bonicas floretas blancas con a
cara cacha: Cuan o sol trespasa a nieu e a claror ilumina encara que feble a
tierra, sacan una puga berda que forata a nieu trencando a monotonía freda, son
as campanetas d’a nieu, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Galanthus nivalis</i>.
<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Galanthus</i> d’o griego “flor de leite”
e <i style="mso-bidi-font-style: normal;">nivalis</i> d’o latín “de nieu”.</div>
<div class="MsoPlainText" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoPlainText" style="text-align: justify;">
Ye una floreta que por naxer en os puertos entre ibierno
e primabera no yera cuasi conoxita por istas redoladas, manimenos en países más fredos se
puede trobar por tierras baxas, dende a mar Negra dica Franzia, por o que han
parato más cuenta d’ella. Amás d’a suya aria natural, en bels países como Anglaterra
u o norte d’Europa se troba naturalizata. En gascón se clama <i style="mso-bidi-font-style: normal;">hlu dera neu</i> (flor de ra nieu), <i style="mso-bidi-font-style: normal;">bergougnouse</i>
(bergüeñosa) u <i style="mso-bidi-font-style: normal;">traúque-neu</i>
(forata-nieu), equibalén a o francés <i style="mso-bidi-font-style: normal;">perce-neige</i>.
En piamontés a metafora ye parellana: <i style="mso-bidi-font-style: normal;">fiur
ëd ra fioca</i> (flor de ra nieu). Otros nomes franzeses son <i style="mso-bidi-font-style: normal;">violette de la Chandeleur</i> (brioleta d’a
Candelera), <i style="mso-bidi-font-style: normal;">nivéole</i> (de nieu), <i style="mso-bidi-font-style: normal;">clochette d’hiver</i> (campaneta d’ibierno),
a os que podemos adibir os suizos <i style="mso-bidi-font-style: normal;">clliotzette
dè nèg</i> (campaneta de nieu) e <i style="mso-bidi-font-style: normal;">touar-cou</i>
(cuello tuerto). Toz romanzes e descritibos d’a traza d’as flors, d'a epoca u d'o puesto en o que
florexen. </div>
<div class="MsoPlainText" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoPlainText" style="text-align: justify;">
Aquí, con o cambeo cultural ha pasato de ser una flor
anonima a una espezie conoxita, buscata, menazata de ser chafata por bel fotero
u rancata de camín ta bel chardín. Ye amás declarata espezie d’intrés
comunitario en Europa, e por ixo imos rechirando-la por os puertos, istas semanas
que semos a escarramachas entre o blanco e o berde.</div>
<div class="MsoPlainText" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoPlainText" style="text-align: justify;">
Parafraseyando a Silvio Rodríguez andamos pues con una
nineta t’alto, por os cluxigüesos, e la otra en o andar, por as campanetas d’a
nieu, güello en o camín e güello en o por benir... </div>
<div class="MsoPlainText" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoPlainText" style="text-align: justify;">
Catín catán de istas trazas tan curiosas pudimos beyer con
o güello dreito, o que mira t’alto, o zaguer clise de sol, o bente de marzo.
Fue un buen cote ta quedar-nos enluzernatos de mirar a estrela, encara que
estase dezaga d’as zagueras boiras de l’ibierno.</div>
<div class="MsoPlainText" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoPlainText" style="text-align: justify;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhdVMD1dJvnePqsug-6Ufq4a0OpK40zPJ9BMBKg49dnB-o7S1pYXK9nLrtQUkE5T9JS45-OxhKHgIbCPI6d6d7NehZqP5avuQAh0xz3C2l4P4Wd6nqd1jk2uL_Bkia2FPrRm08_K4S1QOFr/s1600/Eclipsi.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhdVMD1dJvnePqsug-6Ufq4a0OpK40zPJ9BMBKg49dnB-o7S1pYXK9nLrtQUkE5T9JS45-OxhKHgIbCPI6d6d7NehZqP5avuQAh0xz3C2l4P4Wd6nqd1jk2uL_Bkia2FPrRm08_K4S1QOFr/s1600/Eclipsi.jpg" height="229" width="320" /></a><i style="mso-bidi-font-style: normal;">Clise</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">clisi</i>, u <i style="mso-bidi-font-style: normal;">clixi</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">clixe</i> que son más
acordes con o latín <i style="mso-bidi-font-style: normal;">eclipsis</i> (fem.) e
o griego <i style="mso-bidi-font-style: normal;">ekleipsis</i>. En aragonés
meyebal aparixe escrito como <i style="mso-bidi-font-style: normal;">eclipsi</i>
(<i style="mso-bidi-font-style: normal;">eclipsy</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">eclipssi</i>) y <i style="mso-bidi-font-style: normal;">eclissin</i>, más
que más con chenero masclo pero tamién femenino, como en latín u en franzés. En
aragonés moderno no he trobato o sustantibo pero sí o berbo: clisar u clixar. <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Clisar</i> se decumenta en as Zinco Billas e
o Semontano Balbastro, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">clixar</i> en un
treballo sobre o cheso feito por Pepe Lera e Chuan Chusé Lagraba en 1990. <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Eclisi</i>, como en italiano (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">eclissi</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">eclisse</i>) tamién podreba fer onra, como a ideya d’a Biquipedia de un
<i style="mso-bidi-font-style: normal;">eclix</i>. O tiempo dirá.</div>
<div class="MsoPlainText" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoPlainText" style="text-align: justify;">
En as coronicas eredianas se troban bellas istorias de
cómo en tiempos pasatos os clises yeran tomatos como siñals importans en os que
caleba parar buena cuenta. O <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Libro d’o
Trasoro</i> (s. XIV) manimenos, mira d’esplicar-los como una custión natural. Bale
a pena repasar o capítol en o que se charra d’o tema, lo meto aquí debán acotraziato
seguntes l’orixinal franzés ta que siga más claro:</div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiFUnDBr0ZCvcOeXbyBsluJn12lfxy8qQhfH08eNbhuzOJvMfAMGQJwAUg5TXHHLXY44Re4lstKTwnlPg4Ux_-ci7Or9EboDm0Hvp3-hRl1fGzHFQl-6Zr2TOasxqLpZYQdfJdPQ7CmIG60/s1600/Eclisi+esquema+Trasoro.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiFUnDBr0ZCvcOeXbyBsluJn12lfxy8qQhfH08eNbhuzOJvMfAMGQJwAUg5TXHHLXY44Re4lstKTwnlPg4Ux_-ci7Or9EboDm0Hvp3-hRl1fGzHFQl-6Zr2TOasxqLpZYQdfJdPQ7CmIG60/s1600/Eclisi+esquema+Trasoro.jpg" height="153" width="200" /></a></div>
<br />
<blockquote class="tr_bq">
<div class="MsoPlainText" style="text-align: justify;">
"Cómo la luna emprenta claredat del sol </div>
<div class="MsoPlainText" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoPlainText" style="text-align: justify;">
(...) Que la Luna prende la claredat del Sol e que ella
sía menor d’el e de la Tierra yes probado çiertamén por la eclissin et por la
escuridat de <i style="mso-bidi-font-style: normal;">la uno e de la otra</i>.</div>
<div class="MsoPlainText" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoPlainText" style="text-align: justify;">
Razón cómo: Berez aquí la Luna entrar en aquel mismo
signo en do el Sol está, la ora yes ella entre el Sol e la Tierra, mas no luze
debés nos; e esto puede bien estar que ella sía en aquel punto en do el sol así
dreitamén biene que ella cubre nuestros oyos en tal manera que nos no beyemos
pon el Sol, e su claredat no ha ningún poder sobre nos; mas por cuanto el sol
yes más gran que la Luna e que la Tierra, e porque la Tierra<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>yes más gran que la Luna, no biene aquella
scuredat por toda la Tierra, si por tanto no porque la omble de la Luna puede
cobrir e tener el rayo del sol. </div>
<div class="MsoPlainText" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="MsoPlainText" style="text-align: justify;">
Et cuando la luna yes ida al 7º signo de la otra part del
çerclo, puede sto star alguna bez que ella es así dreitamén contra el Sol que
la Tierra entra en medio e contra la resplandor del Sol, en tal manera que la
Luna excrexe e pierde la lumbre en aquel punto que ella ende debe más aber. E
la causa porque esto biene yes por aquesto que la sombra de la Tierra fiere
todo dreito en contra el logar do el sol está; así como omne puede beyer d’el o
del fuego spiertamén a la sombra que son al encuentro. Et bos debez creyer que
la sombra de la Tierra se achiqueçe todos días tanto como ella le es más luen,
por aquesto que ella yes menor que el Sol,(<i style="mso-bidi-font-style: normal;">e
que</i>) el embía sus rayos en torno; et aquesto podemos nos entender que si el
eclipsi se faze del sol no puede esto star a la Luna <i style="mso-bidi-font-style: normal;">nueba</i>, e aquel de la Luna no ha poder que ella amague el sol en sí
en su redondeza. </div>
<div class="MsoPlainText" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoPlainText" style="text-align: justify;">
Por estas e por otras razones probaron los sabios que la
luna emprende del sol la resplandezién lumbre que biene entro a nos. Por esto
que la Luna yes una strella que muitos cuidan que ella ha su propria luminaria,
por tanto como toda strella yes reluzién; mas la (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">luz de la</i>) luna no abría poder que ella illuminás sobre la Tierra
si aquesto no era de part del Sol."</div>
</blockquote>
<br />
<div class="MsoPlainText" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoPlainText" style="text-align: justify;">
O Libro d’o Trasoro no diz cosa d’as campanetas d’a nieu,
son bergüeñosas, como dizen os biarneses. Bergüeñosas pero baliens; surtir en
istas semanas ye asegurar-se que a nieu as tapará más de una begata, que os
turbios acabarán con buena parti d’ellas, pero a la fin, ser as primeras les da a
oportunidá de perpetuar-sen. Por ixo crexen muitas chuntas, como bolisnas bibas
entre a freda nieu. E talmén por ixo bienen con a capeza cacha, tozudas, pa no
reblar en a suya luita por a primabera. Toda una metafora.</div>
<div class="MsoPlainText" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoPlainText">
<br /></div>
<div class="MsoPlainText">
<span style="font-size: x-small;">Latino, Bruneto (1868) <i>Li livres dou Tresor publié pour la première fois d’après les manuscrits
de la Bibliothèque Impériale de la Bibliothèque de l’Arsenal et plusieurs
manuscrits des départaments et de l’étranger par P. Chabaille</i>, Paris,
Imprimimerie Impériale.</span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><br />
<div class="MsoPlainText">
<span style="font-size: x-small;">Lera Alsina, Ch. & Lagraba Miguel, Ch. Ch. (1990) <i>De la gramática de lo cheso, fabla
altoaragonesa</i>, Zaragoza, Concello de la Villa de la Val d’Echo – Grupo
d’Estudios de la Fabla Chesa.</span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><br />
<div class="MsoPlainText">
<span style="font-size: x-small;">Mostolay, Ch. de (2007) <i>El aragonés en el Somontano de Barbastro</i>, Zaragoza, Aneto
publicaciones.</span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><br />
<div class="MsoPlainText">
<span style="font-size: x-small;">Nagore Laín, F, (enfilador) (1999) <i>Endize de bocables de l’aragonés, seguntes os repertorios lesicos de
lugars y redoladas de l’Alto Aragón</i>, Uesca, Instituto de Estudios
Altoaragoneses</span></div>
<span style="font-size: x-small;">
</span><br />
<div class="MsoPlainText">
<span style="font-size: x-small;"><span lang="EN-US">Nitti,
J. & Kasten, Ll. (1997) <i>The
Electronic Texts and Concordances of Medieval Navarro-Aragonese Manuscripts</i>,
Hispanics Seminary of Medieval Studies, Wisconsis (EEUU), Madison University</span></span></div>
Rafel Vidaller Tricashttp://www.blogger.com/profile/07229310407146463893noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5087287641882389665.post-12925975070479102562015-02-11T18:25:00.002+01:002015-02-22T13:24:14.502+01:00Lupos, lopas, lupons, lopez... e galupa<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg3M7Bys1rSI8j2wUYMSbDyZThP3lZQ7CU5M9ofS3-UriPGEow4tnpRaQ_jDWb3TDjqw1WSEFzWQar2jJE6oPKUcJfW-dYVVo4jHlpEHeHnp133LZVskkqpOjVf6ivoHkpEA-4g6qEeaqaR/s1600/Os+Lupos.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg3M7Bys1rSI8j2wUYMSbDyZThP3lZQ7CU5M9ofS3-UriPGEow4tnpRaQ_jDWb3TDjqw1WSEFzWQar2jJE6oPKUcJfW-dYVVo4jHlpEHeHnp133LZVskkqpOjVf6ivoHkpEA-4g6qEeaqaR/s1600/Os+Lupos.jpg" height="472" width="640" /></a></div>
<!--[if gte mso 9]><xml>
<o:OfficeDocumentSettings>
<o:RelyOnVML/>
<o:AllowPNG/>
</o:OfficeDocumentSettings>
</xml><![endif]--><br />
<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:TrackMoves/>
<w:TrackFormatting/>
<w:HyphenationZone>21</w:HyphenationZone>
<w:PunctuationKerning/>
<w:ValidateAgainstSchemas/>
<w:SaveIfXMLInvalid>false</w:SaveIfXMLInvalid>
<w:IgnoreMixedContent>false</w:IgnoreMixedContent>
<w:AlwaysShowPlaceholderText>false</w:AlwaysShowPlaceholderText>
<w:DoNotPromoteQF/>
<w:LidThemeOther>ES</w:LidThemeOther>
<w:LidThemeAsian>X-NONE</w:LidThemeAsian>
<w:LidThemeComplexScript>X-NONE</w:LidThemeComplexScript>
<w:Compatibility>
<w:BreakWrappedTables/>
<w:SnapToGridInCell/>
<w:WrapTextWithPunct/>
<w:UseAsianBreakRules/>
<w:DontGrowAutofit/>
<w:SplitPgBreakAndParaMark/>
<w:DontVertAlignCellWithSp/>
<w:DontBreakConstrainedForcedTables/>
<w:DontVertAlignInTxbx/>
<w:Word11KerningPairs/>
<w:CachedColBalance/>
</w:Compatibility>
<m:mathPr>
<m:mathFont m:val="Cambria Math"/>
<m:brkBin m:val="before"/>
<m:brkBinSub m:val="--"/>
<m:smallFrac m:val="off"/>
<m:dispDef/>
<m:lMargin m:val="0"/>
<m:rMargin m:val="0"/>
<m:defJc m:val="centerGroup"/>
<m:wrapIndent m:val="1440"/>
<m:intLim m:val="subSup"/>
<m:naryLim m:val="undOvr"/>
</m:mathPr></w:WordDocument>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml>
<w:LatentStyles DefLockedState="false" DefUnhideWhenUsed="true"
DefSemiHidden="true" DefQFormat="false" DefPriority="99"
LatentStyleCount="267">
<w:LsdException Locked="false" Priority="0" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Normal"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="heading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="35" QFormat="true" Name="caption"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="10" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" Name="Default Paragraph Font"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="11" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtitle"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="22" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Strong"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="20" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="59" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Table Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Placeholder Text"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="No Spacing"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Revision"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="34" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="List Paragraph"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="29" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="30" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="19" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="21" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="31" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="32" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="33" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Book Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="37" Name="Bibliography"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" QFormat="true" Name="TOC Heading"/>
</w:LatentStyles>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 10]>
<style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Tabla normal";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-priority:99;
mso-style-qformat:yes;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
mso-para-margin-top:0cm;
mso-para-margin-right:0cm;
mso-para-margin-bottom:10.0pt;
mso-para-margin-left:0cm;
line-height:115%;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:11.0pt;
font-family:"Calibri","sans-serif";
mso-ascii-font-family:Calibri;
mso-ascii-theme-font:minor-latin;
mso-fareast-font-family:"Times New Roman";
mso-fareast-theme-font:minor-fareast;
mso-hansi-font-family:Calibri;
mso-hansi-theme-font:minor-latin;}
</style>
<![endif]-->
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial,Helvetica,sans-serif;"><span style="font-size: small; line-height: 115%;">Fa bels meses en o bersán franzés d’a güega<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>e baxo a empenta de Jean-Paul Crampe se chitón
bellas dezenas de bucardos<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>trayitos
dende Gredos. Pasó l’agüerro y a o que binon os fredos bels animals d’ixos
tubon a ideya de blincar dende os pacos de Cauterets enta ras solanas altoaragonesas; agora campan con as suyas canablas coloritas y emisors de siñals por mons
tensinos e bergoteses. Mientres se fan con iste nuebo paisache e no guaire luen
enta o sur ban espardindo-se otros bucardos ibericos escapatos fa bels años
dende o coto de caza de Bastarás, en Guara. Y otros más fan o mesmo biache pero
enta o norte, dende o Matarraña por buena parti d’a probinzia de Zaragoza.</span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: small;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: small; line-height: 115%;">Antis de que se chunten istas dos (tres) poblazions de
bucardos os animals neofranzeses tendrán que pasar o ibierno perinenco. Tot ha
sito más u menos fázil (caldreba preguntar-les-ne a os bichos) dica que bino
febrero con unos nebascos como fa años no tocaban. A ra d’a rezia enrasada que
cayó entre o bentinueu de chenero e o cuatro de febrero ha abito que sumar-le
una semana de firmes chelatas que han pegato a nieu<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>a ra tierra como besque. O paisache ye blanco
por tot menos por bels sarratos que quedón terreños dimpués d’as bufarreras e
os ausins que tamién teniemos. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: small;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: small; line-height: 115%;">Istos diyas toca pues cosirar bucardos: raquetas, antenas
e prismaticos, pazenzia e fredo. Si consiguen pasar ista rebesata ye fázil que
prenzipie a colonizazión de una espezie acotolata. Espezie, pues a subespezie
perinenca ye istoria (chuegos cheneticos aparti). En amplas redoladas en as que
a meyaus d’o sieglo bente tasamén sobrebibiban os sarrios e bels pocos chabalins,
agora trobaremos sarrios, cuerzos, zierbos, bucardos, marmotas más un borguil
de chabalins.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: small;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: small; line-height: 115%;">Isto ha sito posible por un cambeo prebio e paralelo en a
economía e a cultura, dende a soziedá rural e pobra d’os tiempos d’o ditador,
lugarons, campos, faxas e articas por toz os rincons d’a montaña, pocas selbas
e recursos, a ista soziedá nuestra de lugars espaldatos, campos albandonatos e
selbas estensas (y chobens que no puercas, pero ixa ye otra istoria). Dezaga de
tanto ungulato mincha-yerba a lochica manda que biengan os carnizers
mincha-ungulatos, más que más os lupos. Son ya enta l’ueste y enta l’este,
difízil será que no tornen a ocupar, más de un sieglo dimpués de acotolar-sen,
os suyos biellos cados.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: small;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: small; line-height: 115%;">Cuan en as tardis o sol s’amague por ozidén y as montañas
se metan royiscas e grisas antis de fer-se l’escuro, podremos tornar a dezir
que ye a ora d’o <i>sol d’os lupos</i>, como en a poesía de Veremundo Méndez, de<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>1957 (1978):</span></div>
<span style="font-size: small;"><br /></span>
<br />
<div style="text-align: center;">
<blockquote class="tr_bq">
<span style="font-family: "Arial","sans-serif"; font-size: small; line-height: 115%;"> ...</span></blockquote>
</div>
<div style="text-align: center;">
<blockquote class="tr_bq">
<span style="font-size: small;"><i><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; line-height: 115%;">Y esto a los mocéz lis dicen,</span></i></span> </blockquote>
<blockquote class="tr_bq">
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: small;"><i><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; line-height: 115%;">Cuando, p’adormirlos, cuentan,</span></i></span></div>
</blockquote>
<blockquote class="tr_bq">
<span style="font-size: small;"><i><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; line-height: 115%;">Rodiando los fogaríls,</span></i></span> </blockquote>
<blockquote class="tr_bq">
<span style="font-size: small;"><i><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; line-height: 115%;">En las nuéys, madris u güelas</span></i></span> </blockquote>
<blockquote class="tr_bq">
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: small;"><i><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; line-height: 115%;">Pa que tornen ta las casas,</span></i></span></div>
</blockquote>
<blockquote class="tr_bq">
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: small;"><i><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; line-height: 115%;">Todas las tardes que i-vean</span></i></span></div>
</blockquote>
<blockquote class="tr_bq">
<span style="font-size: small;"><i><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; line-height: 115%;">Salir lo sol de los lobos,</span></i></span>
</blockquote>
<blockquote class="tr_bq">
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: small;"><i><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; line-height: 115%;">En los mons de la val nuestra,</span></i></span></div>
</blockquote>
<blockquote class="tr_bq">
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: small;"><i><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; line-height: 115%;">Que allora salen, con fambre,</span></i></span></div>
</blockquote>
<blockquote class="tr_bq">
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: small;"><i><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; line-height: 115%;">De los cados ixas fieras,</span></i></span></div>
</blockquote>
<blockquote class="tr_bq">
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: small;"><i><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; line-height: 115%;">Y se levan a los críos...</span></i></span></div>
</blockquote>
<blockquote class="tr_bq">
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: small;"><i><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; line-height: 115%;">¡cuando no troban ovellas!</span></i></span></div>
</blockquote>
</div>
<span style="font-size: small;"><br /></span>
<span style="font-size: small;"><br /></span>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-size: small;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhMkz-J70ANtnNPNqReMEzgbUreIKFVmX2jHU_TLfZRpceMuO4n9w7TCtdgTUEH_JfLSst6xUGuKA7kcoeb_bQY8jDHY1utY_yaeAZXqFPofZl0Mt3NabSt4_j7QG_1y4f5AAgtvOdLChyG/s1600/Sellam+de+la+Baca+02.2.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhMkz-J70ANtnNPNqReMEzgbUreIKFVmX2jHU_TLfZRpceMuO4n9w7TCtdgTUEH_JfLSst6xUGuKA7kcoeb_bQY8jDHY1utY_yaeAZXqFPofZl0Mt3NabSt4_j7QG_1y4f5AAgtvOdLChyG/s1600/Sellam+de+la+Baca+02.2.JPG" height="300" width="400" /></a></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: small;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial,Helvetica,sans-serif; font-size: small;"><span style="line-height: 115%;">En as nueis sin luna en as que tot siga escuro como <i style="mso-bidi-font-style: normal;">boca i lobo</i>, cuan os contabandistas e os
cortejadors salgan a <i style="mso-bidi-font-style: normal;">lupatiar</i> u <i style="mso-bidi-font-style: normal;">llobatiá</i>, ye fázil que tornemos a sentir
os <i style="mso-bidi-font-style: normal;">otilius</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">otulius</i> u <i style="mso-bidi-font-style: normal;">uluts </i>que nos
metan o pelo dreito e a medrana en o esquinazo. No creigo por ixo que ta baxar
de Sarllé enta Benás aiga que ir arrozegando a faxa por tierra, u bella cuerda
con latas como me contaban que feban antismás as chens de ixa bal.</span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial,Helvetica,sans-serif; font-size: small;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial,Helvetica,sans-serif; font-size: small;"><span style="line-height: 115%;">En que se charra de lupos ascape surte o mito que enruena
a razionalidá, ascape a istoria e a cultura se fan con a suya imachen sin
dixar-nos sisquiera columbrar qué bi ha dezaga. Si beluno quiere un analís
intresán ye recomendable por exemplo o triballo de Sophie BOBBÉ,<span style="mso-spacerun: yes;"> </span><i style="mso-bidi-font-style: normal;">L’ours
et le loup. Essai d’anthropologie symbolique</i> (Paris, Éditions De la Maison
des sciences de l’homme, Institut National de la Recherche Agronomique, 2002). Manimenos, como me diz Óscar, cal menzionar a boz <i>galupa</i> que Elcock replega en chistabín con o senificato de "ombre-lupo". Ye equibalén a o franzés <i>loup garou</i>, cuala etimo ye latina en <i>loup</i>, "lupo", chermanica en<i> garou</i>, "ombre-lupo". O mito de ombres lupo ye tan biello como bariato, muitas culturas en tienen con as diferenzias propia d'os suyos meyos naturals. Asinas, a o europeu <i>galupa</i> podemos chuntar o indio <i>manticora</i> que ye definita en o Libro d'o Trasoro como:</span></span><br />
<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:LatentStyles DefLockedState="false" DefUnhideWhenUsed="true"
DefSemiHidden="true" DefQFormat="false" DefPriority="99"
LatentStyleCount="267">
<w:LsdException Locked="false" Priority="0" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Normal"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="heading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="35" QFormat="true" Name="caption"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="10" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" Name="Default Paragraph Font"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="11" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtitle"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="22" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Strong"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="20" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="0" Name="Plain Text"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="59" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Table Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Placeholder Text"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="No Spacing"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Revision"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="34" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="List Paragraph"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="29" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="30" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="19" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="21" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="31" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="32" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="33" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Book Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="37" Name="Bibliography"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" QFormat="true" Name="TOC Heading"/>
</w:LatentStyles>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 10]>
<style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Tabla normal";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-priority:99;
mso-style-qformat:yes;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
mso-para-margin-top:0cm;
mso-para-margin-right:0cm;
mso-para-margin-bottom:10.0pt;
mso-para-margin-left:0cm;
line-height:115%;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:11.0pt;
font-family:"Calibri","sans-serif";
mso-ascii-font-family:Calibri;
mso-ascii-theme-font:minor-latin;
mso-fareast-font-family:"Times New Roman";
mso-fareast-theme-font:minor-fareast;
mso-hansi-font-family:Calibri;
mso-hansi-theme-font:minor-latin;}
</style>
<![endif]-->
<br />
<blockquote class="tr_bq">
<div class="MsoPlainText">
<span style="font-family: Arial,Helvetica,sans-serif; font-size: small;">"Manticora
es una bestia que es en
aquella tierra misma (India), que ha cara
de omne e color de sangre, cuerpo de leon
coha de scurpión e corre tanto que
ninguna bestia no le puet scapar debant. Mas sobre toda vianda ama
carne de omne esi se ajustan en tal
manera que agora yes el uno de
<span style="line-height: 115%;">sus e depués el otro."</span></span></div>
</blockquote>
<span style="font-family: Arial,Helvetica,sans-serif; font-size: small;">Bi ha muitas representazions d'a manticora, entre as que he trigato ista</span><br />
<span style="font-family: Arial,Helvetica,sans-serif; font-size: small;"><br /></span>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-family: Arial,Helvetica,sans-serif; font-size: small;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi5PYrjDYlh7Iu-AI17kjjI2kmIl5qHqfKaTPVonYJn_Ciu1umS13JswO8zxYnPHX-ZVA7KYvVfGUJZ3SXGKVGkVteyJ6QZtOVU-zRc0Lej9_rBql-Mr5k7T8sAgdk-FKSrCMON2qMido0o/s1600/manticora.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi5PYrjDYlh7Iu-AI17kjjI2kmIl5qHqfKaTPVonYJn_Ciu1umS13JswO8zxYnPHX-ZVA7KYvVfGUJZ3SXGKVGkVteyJ6QZtOVU-zRc0Lej9_rBql-Mr5k7T8sAgdk-FKSrCMON2qMido0o/s1600/manticora.jpg" height="197" width="320" /></a></span></div>
<span style="font-family: Arial,Helvetica,sans-serif; font-size: small;"><br /></span>
<span style="font-family: Arial,Helvetica,sans-serif; font-size: small;">A manticora se troba en a eraldica europeya por o menos dende o sieglo XVI. A galupa, en cualisquiera d'as suyas bersions (<i>satyricon</i>, <i>satyral</i>, <i>lampago</i>...) ye común en a literatura meyebal e por o que he leyito tamién en a eraldica pero no'n he trobato exemplos claros.</span><br />
<br />
<span style="font-family: Arial,Helvetica,sans-serif; font-size: small;"></span><br />
<span style="font-family: Arial,Helvetica,sans-serif; font-size: small;"></span>
<span style="font-family: Arial,Helvetica,sans-serif; font-size: small;">Sin dembargo, si paramos cuenta en o escudo antigo d'a billa de Canfrán trobamos no un galupa, sino una parella. Una parella de lupos con cara de presona: o d'alto pareix masto, a d'abaxo fembra. No ye bien claro que sigan lupos, cans u otro animal, asinas que en o escudo nuebo s'han tresformato en cans, entendendo-los como una traza alegorica d'o toponimo Can-frán. Traduttore traditore, o que traduze traiziona. Yo creigo que son lupos, pues o mito correspondién de ombres-can, os zinozefalos, han capeza de can e cuerpo de presona, chusto o contrario.</span><br />
<br />
<br />
<span style="font-family: Arial,Helvetica,sans-serif; font-size: small;"></span><br />
<span style="font-family: Arial,Helvetica,sans-serif; font-size: small;"></span>
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: right; margin-left: 1em; text-align: right;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><span style="font-family: Arial,Helvetica,sans-serif; font-size: small;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg8BgCVx7Jk8nXr3TQfT7fiP9bOqvQXIUh0-3D88Kdugj0dVBAnLJLr-UqYea9z5kbL6KC2F2Jr_6k6f3S3bMD8GjbHuAK4eFw9Rq1R51_4bHEqj-D2xGpYHqzTIpG3u5f9b35O7bP4xbPs/s1600/A+Galupa+de+Canfr%C3%A1n.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg8BgCVx7Jk8nXr3TQfT7fiP9bOqvQXIUh0-3D88Kdugj0dVBAnLJLr-UqYea9z5kbL6KC2F2Jr_6k6f3S3bMD8GjbHuAK4eFw9Rq1R51_4bHEqj-D2xGpYHqzTIpG3u5f9b35O7bP4xbPs/s1600/A+Galupa+de+Canfr%C3%A1n.jpg" height="300" width="400" /></a></span></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-family: Arial,Helvetica,sans-serif; font-size: x-small;">A Galupa de Canfrán. </span><br />
<span style="font-family: Arial,Helvetica,sans-serif; font-size: x-small;">Labios e momfletes coloritos, naso fino, coda libre</span></td></tr>
</tbody></table>
<span style="font-family: Arial,Helvetica,sans-serif; font-size: small;"><br /></span>
<span style="font-family: Arial,Helvetica,sans-serif; font-size: small;"></span><br />
<span style="font-family: Arial,Helvetica,sans-serif; font-size: small;"></span>
<span style="font-family: Arial,Helvetica,sans-serif; font-size: small;"> </span><br />
<br />
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjafgMjiZ3Y_3bbrt8OUYF31Jp4Q7pGa3clpfAiW-Nqc6rmWHN_YRyQiwGwlutp_9D0UCK5VN6mqfnk_cmbGyk-BM-mCXdhxm6WzTKIUnoM9ZXAKjD6A_dHaGkRc7RRzIkCuxPcxNjywQNh/s1600/Galupas+de+Canfr%C3%A1n.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjafgMjiZ3Y_3bbrt8OUYF31Jp4Q7pGa3clpfAiW-Nqc6rmWHN_YRyQiwGwlutp_9D0UCK5VN6mqfnk_cmbGyk-BM-mCXdhxm6WzTKIUnoM9ZXAKjD6A_dHaGkRc7RRzIkCuxPcxNjywQNh/s1600/Galupas+de+Canfr%C3%A1n.jpg" height="200" width="147" /></a><br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<span style="font-family: Arial,Helvetica,sans-serif; font-size: small;">Ye curioso que siga una parella, a tradizión d'o <i>loup garou</i> gosa charrar de mastos, anque tamién se pueden trobar fembras, como as <i>birettes</i> d'a Loira u a <i>garache</i> de Poitou. Con tot, os dos galupas de Canfrán nos dixan con o misterio d'a suya istoria desconoxita.</span><br />
<span style="font-family: Arial,Helvetica,sans-serif; font-size: small;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial,Helvetica,sans-serif; font-size: small;"><span style="line-height: 115%;">Fueras d’o mito, en aragonés trobamos
tres sinonimos ta nombrar a ra espezie natural:<i style="mso-bidi-font-style: normal;"> lobo</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">lupo</i> e <i style="mso-bidi-font-style: normal;">llop</i>. <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Lobo</i> parixe ser a
traza castellanizata (anque se troba ya en o sieglo XIV), dito a ra ribagorzana
da <i style="mso-bidi-font-style: normal;">llobo</i>, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">lupo</i> ye a más propia <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>e <i style="mso-bidi-font-style: normal;">llop</i> ye a traza oriental, común con o
catalán. A parabra <i>lupo</i> ha sufrito en os bocabularios o maldau d’o chenero
neutro, se troba cómo clamar a os mastos pero no a fembras, cadillos u
chobens.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Por suerte a toponimia
altoaragonesa ye plena de lugars baltizatos en onor a ista espezie tan conoxita.
Abundan as <i style="mso-bidi-font-style: normal;">luperas</i>, mons zarratos
propios antismás ta cubillar os lupos, as planas de lupos (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Plandupera</i> de Fraxen), pueyos de lupos (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Pilupín</i> en Sobrepuerto), <i style="mso-bidi-font-style: normal;">cado lobo</i> (en a Oturia), <i style="mso-bidi-font-style: normal;">plazeta los
llobos</i> (Secatiella), <i style="mso-bidi-font-style: normal;">forau del lobo</i>
(Pano), <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ezetra. Tamién puestos en os que
os protagonistas son fembras u cadillos. Asinas, sin salir d’os mons por os que
más suelgo petenar, os de Gabín e Yesero, tenemos <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Lopa</i>,<i style="mso-bidi-font-style: normal;"> Plana Lopa</i> y o <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Fachón d’o Lupón</i>. </span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial,Helvetica,sans-serif; font-size: small;"><br /></span><span style="font-size: small;">
<span style="font-family: Arial,Helvetica,sans-serif;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="line-height: 115%;"> Lopa</span></i><span style="line-height: 115%;">, no
<i style="mso-bidi-font-style: normal;">lupa</i>, seguindo una norma en a que fa
tiempo me fizo parar cuenta Chuse Inazio Nabarro, metendo-me como exemplos pars
como: <i>furco/forca, puzo/poza, fusco/fosca, cumo/coma, fundo/fonda,
retuno/retona, chuzo/choza</i> u <i>lumo/loma</i> (béiga-se en Consello Asesor de l’Aragonés,
2011, pp. 166-169). </span></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial,Helvetica,sans-serif; font-size: small;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial,Helvetica,sans-serif; font-size: small;"><span style="line-height: 115%;">¿Y <i style="mso-bidi-font-style: normal;">lupón</i>?
Parixe más normal <i style="mso-bidi-font-style: normal;">lopet</i> y si pasamos
dende a <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Plana Lopa</i> de Yesero por
debaxo de <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Pilupín</i> ta baxar por a bal
de Broto podremos plegar ta ro <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Pinar d’o
Lobé</i>. En franzés han muitos sinonimos ta un cadillo de lupo: <i style="mso-bidi-font-style: normal;">loupet, loupin, loupot, louvat u<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>louveteau</i>, en aragonés nos quedamos con
dos, <i style="mso-bidi-font-style: normal;">lupón</i> e <i style="mso-bidi-font-style: normal;">lopet</i>, más a <i style="mso-bidi-font-style: normal;">lopeta</i> que
no he sabito trobar encara ni en aragonés ni en francés... ni en istos mons.</span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; line-height: 115%;">CONSELLO ASESOR DE L’ARAGONÉS (2011)<i> Resoluzions e informes
(2000-2011).</i> Uesca, Consello d’a Fabla Aragonesa, Instituto de Estudios
Altoaragoneses, Rolde de Estudios Aragoneses.</span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: Arial,Helvetica,sans-serif;">ELCOCK, W.D. (1938) <i>De quelques affinités photetiques entre l'aragonais et le béarnais</i>. Paris, E. Dolz. </span></span><br />
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-family: "Arial","sans-serif"; line-height: 115%;">MENDEZ COARASA, V. (1978) Lo sol de los lobos, en <i>Fuellas d’informazión d’o Consello d’a Fabla
Aragonesa</i> nº 5 nobiembre – diziembre de 1978. Uesca, Consello d’a Fabla
Aragonesa</span></span></div>
Rafel Vidaller Tricashttp://www.blogger.com/profile/07229310407146463893noreply@blogger.com6